Nová digitálna publikácia ŠÚ SR prináša užitočné údaje o migrácii, cezhraničnej i regionálnej dochádzke za prácou aj vzdelaním, aj o cestovaní Slovákov vlakmi či o dovolenkových presunoch v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.

Slovensko patrí do TOP 5 krajín EÚ v rebríčku, ktorý zachytáva najsilnejšie prúdy cestujúcich v dochádzaní za prácou do zahraničia. Za prácou jazdilo do Rakúska 48-tisíc občanov Slovenska, čo bol štvrtý najvyšší počet pracujúcich prekračujúcich hranice v rámci EÚ v roku 2018. V rámci tejto skupiny tvorili 46 % ženy pracujúce v oblasti zdravotníctva. Najviac cezhraničných pracujúcich predstavovali občania Poľska cestujúci za prácou do Nemecka (125-tisíc osôb) ako aj občania Francúzska dochádzajúci za prácou do Luxemburska (88-tisíc osôb) resp. občania Nemecka dochádzajúci do Luxemburska (52-tisíc osôb). Zo všetkých obyvateľov EÚ pracovalo mimo svojej domovskej krajiny 1,3 milióna ľudí, teda 0,6 % z celkového počtu 220 miliónov pracujúcich vo veku 20-64 rokov.

Uvedené zistenia aj ďalšie zaujímavé informácie prináša slovenská verzia digitálne publikácie Eurostatu Ľudia v pohybe - štatistika mobility v Európe. Slovenskú verziu pripravil Štatistický úrad SR, ktorý je zdrojom dát pre Eurostat na národnej úrovni.

„Digitálna publikácia obsahuje vybrané ukazovatele zo štatistiky mobility v európskom priestore. Napríklad dáta o migrácii, cezhraničnej i regionálnej dochádzke za prácou či vzdelaním, o dovolenkovaní alebo využívaní leteckej dopravy občanmi jednotlivých krajín aj celej EÚ. Možno si porovnať približne tri desiatky rôznych ukazovateľov mobility Slovákov v porovnaní s inými štátmi,“ uviedla Oľga Dzianová, generálna riaditeľka sekcie poskytovania štatistických produktov a služieb Štatistického úradu SR.

Cudzinci tvoria len vyše 1% obyvateľov

Súčasne platí, že Slovensko patrilo v roku 2018 k šiestim krajinám v rámci EÚ s najnižším podielom cudzincov (1,3 %) v štruktúre obyvateľstva prihláseného na trvalý pobyt. Európsky priemer bol 7,8 %. Lídrom s najvyšším podielom cudzincov je Luxembursko, až 47,8 % obyvateľov tvorili ľudia s iným občianstvom.

V posledných rokoch počet osôb prisťahovaných do EÚ rastie, v roku 2017 sa prisťahovalo do jednotlivých krajín EÚ spolu 4,4 milióna osôb. Takmer polovicu (46 %) tvorili občania z nečlenských krajín EÚ. Zaujímavosťou tiež je, že väčšinu prisťahovaných na Slovensko tvoria Slováci vracajúci sa žiť domov. Je to až 59,5 % z počtu osôb, ktoré sa prisťahovali spoza hraníc. Súčasne je to tretí najvyšší podiel v EÚ po Rumunsku (82,5 %) a Poľsku (63,4 %). V priemere za celú EÚ podiel občanov vracajúcich sa späť do svojej krajiny spomedzi imigrujúcich dosiahol 23 %.

Jazdíme vlakmi viac ako Európa

Pri cestovaní za rôznym účelom je najviac využívaná doprava osobným autom, napriek tomu bol slovenský podiel v roku 2016 tretí najnižší v EÚ (74,8 %), za Maďarskom (69 %) a Českom (74 %). Slovensko tak zaostávalo za priemerom EÚ o 8,4 percentuálneho bodu. Nad európskym priemerom bolo využívanie autobusovej a železničnej dopravy. V cestovaní vlakom dosiahlo Slovensko štvrté miesto v rámci členských krajín EÚ s 9,4 %-ným podielom železničnej dopravy v rámci dopravných presunov obyvateľstva meraných osobokilometrami (o 1,6 p. b. nad priemerom EÚ). Zaujímavosťou je prvenstvo Rakúska s hodnotou 12,1 % podielu železničnej dopravy v štruktúre cestovania obyvateľstva rôznymi druhmi dopravy. Cestovanie autobusom hromadnej dopravy vynieslo Slovensko na siedmu priečku v EÚ s podielom 15,8 % (o 6,8 p. b. viac voči priemeru EÚ).

SR jedinou krajinou s úbytkom cestovania lietadlom

Slovensko bolo jedinou krajinou medzi krajinami EÚ, ktoré v rokoch 2008-2017 zaznamenalo pokles počtu cestujúcich leteckou dopravou za posledných desať rokov (o 7 %). Všetky členské krajiny vykázali rast cestujúcich, najvýraznejšie v Rumunsku (123 %), Luxembursku (107 %), Litve (106 %) a Poľsku (101 %).

V roku 2017 sa takmer 71 % Slovákov podarilo zrealizovať aspoň jednu súkromnú cestu minimálne s jedným prenocovaním. V porovnaní s inými členskými krajinami to nebol jeden z najvyšších podielov, napriek tomu bol o 8,7 p. b. vyšší ako európsky priemer. Podľa vekového zloženia najviac turistov na Slovensku bolo vo veku 35-44 rokov (25,5 %), čo bol aj najvyšší podiel medzi členskými krajinami v danej vekovej skupine. Naopak, starší cestujú menej, vo veku 45-54 rokov malo Slovensko najmenej turistov (13,4 %) a podiel turistov vo veku nad 65 rokov bol piaty najnižší v rámci EÚ (10,8 %).

Druhý najnižší počet udelených občianstiev

Slovensko udelilo takmer 14-tisíc povolení na pobyt (v roku 2017) občanom z krajín mimo EÚ, v prvej päťke boli občania Ukrajiny, Srbska, Vietnamu, Ruska a Iránu. V tom istom roku slovenské občianstvo získalo spolu 645 občanov, čo bol v rámci EÚ druhý najnižší počet po Litve, ktorá udelila len 187 občianstiev. Slovenské občianstvo získali najčastejšie občania z Ukrajiny, Srbska a Česka. Najväčší počet udelených štátnych občianstiev medzi členskými krajinami EÚ zaznamenalo Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko.

Digitálna publikácia Ľudia v pohybe je dostupná v slovenskej verzii a v  anglickej verzii.