Vyšehradská skupina (V4) je neformálnym zoskupením 4 stredoeurópskych krajín, ktoré spája nielen geografická blízkosť, ale aj členstvo v EÚ, NATO a mnohých medzinárodných organizáciách, podobné hospodárske podmienky, kultúrne a historické hodnoty. Zoskupenie V4 vzniklo po politických zmenách a rozpade socialistického bloku vo februári 1991, kedy v maďarskom Visegráde podpísali najvyšší predstavitelia pôvodných troch členov – ČSFR, Poľska a Maďarska Vyšehradskú deklaráciu, ktorou položili základy budúcej úzkej spolupráce v rôznych oblastiach spoločného záujmu. Po rozpade ČSFR v roku 1993 pokračovala regionálna spolupráca Maďarska a Poľska s nastupujúcimi krajinami – Slovenskou a Českou republikou a realizuje sa aj v tomto období, kedy V4 predsedá Slovenská republika.

Predsedníctva vo V4 sa striedajú v rámci ročných rotácií podľa nasledovného harmonogramu:

• 1. júl 2022 - 30. jún 2023 Slovenská republika
• 1. júl 2023 – 30. jún 2024 Česká republika
• 1. júl 2024 - 30. jún 2025 Poľská republika
• 1. júl 2025 – 30. jún 2026 Maďarská republika

Práve prebiehajúce predsedníctvo Slovenska je jeho šiestym predsedníctvom vo V4. Centrálnym koordinačným orgánom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a národní vyšehradskí koordinátori. Základom aktivít je program predsedajúcej krajiny, ktorý schvaľujú predsedovia vlád krajín V4 na samitoch V4, priority a formy spolupráce pre jednotlivé oblasti sú rozpracované v rezortných plánoch spolupráce. O finančnú podporu plánovaných aktivít je možné požiadať Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý je od roku 1999 jedinou inštitucionalizovanou formou vzájomnej spolupráce krajín V4. Fond podporuje projekty z oblasti kultúry, vzdelávania a budovania kapacít, inovácií a sociálneho rozvoja.

Program predsedníctva SR vo V4 v slovenskom jazyku (PDF – 170 kB)

Program predsedníctva SR vo V4 v anglickom jazyku (PDF – 152 kB)

Slovenské predsedníctvo vo V4 v oblasti štatistiky

Aktivity v rámci slovenského predsedníctva vo V4 v oblasti štatistiky boli schválené na stretnutí predsedov štatistických úradov V4, ktoré sa uskutočnilo na pôde Štatistického úradu Slovenskej republiky 29. novembra 2022.

Obrázok: Predsedovia štatistických úradov V4: Marek Rojíček (prvý zľava) – Český štatistický úrad (ČSÚ), Peter Peťko – Štatistický úrad Slovenskej republiky, Dominik Rozkrut  – Štatistický úrad Poľska (GUS) a Gabriella Vukovich – Štatistický úrad Maďarska (KSH). 

Partnerstvo medzi štatistickými úradmi V4 sa zameria najmä na zdieľanie informácií o používaných postupoch a metodikách, prípadne širšiu výmenu údajov a nastavenie efektívnej spolupráce aj po skončení slovenského predsedníctva.

Spolupráca sa zameria na dôležité štatistické témy, ako je modernizácia cenových štatistík a nové výzvy po ukončení Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021. Úrad plánuje zrealizovať aj workshop na tému využívania geopriestorových informácií pre zostavovanie oficiálnych štatistík. Dôležité národné ukazovatele týkajúce sa aktuálnych celospoločenských výziev predstaví úrad v spoločnej publikácii V4, tentoraz venovanej inflácii.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Vyšehradskej skupiny alebo na twitteri @V4_PRES.

Experti na štatistiku z krajín V4 v Bratislave zdieľali skúsenosti s novým zdrojmi údajov a metódami ich spracovania

Rýchle zmeny v spotrebiteľskom správaní a neustála snaha skvalitňovať tvorbu štatistiky akcelerujú aj vývoj nových prístupov k zisťovaniu a spracovaniu údajov o spotrebiteľských cenách. Skúsenosti s novými metódami získavania dát z online priestoru, zo skenerov obchodných reťazcov či z ďalších zdrojov boli hlavným témami marcového medzinárodného workshopu, ktorý zorganizoval Štatistický úrad SR v Bratislave.

Globálna pandémia zasiahla spotrebiteľské správanie a posilnila zastúpenie maloobchodu v online priestore. Slovensko, ani krajiny V4, nepredstavujú žiadnu výnimku. Len pre ilustráciu, minulý rok objem online nákupov dosiahol na Slovensku 1,8 miliardy eur. Podiel elektronického obchodovania dosiahol približne 12 percent z celkového objemu maloobchodu.

Experti na štatistiku z krajín V4 si preto v Bratislave na workshope Modernizácia štatistiky spotrebiteľských cien vymieňali skúsenosti s novými trendmi v zbere a spracovaní údajov. V epicentre pozornosti boli skúsenosti s metódou známou ako web scraping čo znamená  automatizované získavanie dát z relevantných webových stránok. Štatistický úrad SR metódu skúma prostredníctvom projektu Dynamický cenový model a aktuálne uzavrel aj spoluprácu s najväčším nákupným poradcom a cenovým porovnávačom Heureka.

„Pri rastúcom trende nákupov cez internet bude rásť aj význam týchto údajov, ktoré budú využiteľné aj pre iné oblasti štatistiky než je cenová štatistika, pričom našou ambíciou je spolupráca aj s ďalšími webovými portálmi,“ vyhlásil v rámci workshopu expert slovenského štatistického úradu, Peter Knížat.

Svoje skúsenosti v tejto oblasti prezentovali aj Péter Quittner, expert z Maďarského ústredného štatistického úradu. Prostredníctvom projektu maďarskí kolegovia získavali napríklad údaje o cenách jazdených áut, údaje o predajoch na benzínových čerpacích staniciach či údaje o cenách dovolenkového ubytovania.

„Vidím veľkú podobnosť medzi prístupmi našich maďarských kolegov a riešeniami, ktorými sa zaoberáme na našom úrade. Dôraz na využívanie umelej inteligencie pri klasifikácii produktov, na analýzu a interpretáciu získaných výstupov,” podotkol Peter Mižik za Štatistický úrad SR.

Druhú nosnú tému workshopu predstavovala spolupráca s obchodnými reťazcami pri získavaní údajov, tzv. scanner data. Tak ako to bolo uvedené v prezentáciách nášho úradu ako aj kolegov z Českého štatistického úradu, využívanie transakčných údajov obchodných reťazcov je trend, ktorý sme zachytili aj v našom regióne.

Využívanie týchto údajov umožní významnú úsporu osobných nákladov elimináciou ich zberu  v teréne a súčasne významným spôsobom skvalitní údajovú základňu pre výpočet indexu spotrebiteľských cien.

Prezentácia Jaroslava Sixtu, podpredsedu Českého štatistického úradu však upozornila, že na druhej strane metódy na ich spracovanie vyžadujú zložitejšie programové vybavenie a zamestnancov s vyššou kvalifikáciou.

Svoj pohľad na výpočet cenových indexov prezentovali experti z poľského štatistického úradu. Veľkou pridanou hodnotou  bolo predstavenie  knižníc v programovacom jazyku R na výpočet multilaterálnych indexov z dielne Jaceka Bialeka. Práve využívanie multilaterálnych indexov je pre inovácie v štatistike obrovskou výzvou, predovšetkým z hľadiska množstva rôznych možností použitia a interpretácie.

Medzinárodný  workshop podľa zúčastnených expertov naštartoval ďalšiu a intenzívnejšiu spoluprácu medzi štatistickými úradmi krajín V4. Tie sa často zaoberajú spoločnými výzvami a majú podobné ciele.

Obrázok: Účastníci workshopu Modernizácia štatistiky spotrebiteľských cien.

Obrázok: Účastníci workshopu Modernizácia štatistiky spotrebiteľských cien.

Obrázok: Jacek Bialek (prvý zľava) - Štatistický úrad Poľska (GUS), Jaroslav Sixta - Český štatistický úrad (ČSÚ), Peter Peťko - Štatistický úrad SR, Péter Quittner - Štatistický úrad Maďarska (KSH).