Obyvatelia Slovenska hodnotia spokojnosť so svojím životom známkou 7 na stupnici od jedna do desať, kde 10  znamená maximálne spokojný. Teda sú skôr spokojní ako nespokojní. Najvyššiu spokojnosť pociťujú pri hodnotení vzťahov s rodinou, priateľmi či susedmi a tiež so svojím zamestnaním. Naopak, najhoršie ohodnotili spokojnosť s finančnou situáciou a s množstvom času, ktoré majú na koníčky.

Vyplýva to z osobitného modulu zisťovania EU SILC 2018, ktorý zachytával subjektívny pocit blahobytu slovenských domácností.

Najvyššiu priemernú spokojnosť vyjadrili obyvatelia Slovenska s osobnými vzťahmi s rodinou, priateľmi, susedmi (8,2) a so súčasným zamestnaním (7,1). Naopak, najhoršie ohodnotili spokojnosť s finančnou situáciou domácnosti, kde priemer je 5,9 a s množstvom času, ktoré majú na koníčky (priemer  6,7).

Spokojnosť so svojím životom ohodnotená známkou 7 znamená, že Slováci sú skôr spokojní, ako nespokojní,  čo uvádzali rovnako aj pred piatimi rokmi. Pre porovnanie pred piatimi rokmi  pri rovnakom zisťovaní sa ako najviac spokojní so životom prejavili obyvatelia Švajčiarska (8,0), najmenej obyvatelia Bulharska (4,8).  Spokojnosť s finančnou situáciou sa prejavila hlavne v severských krajinách ako je Fínsko Švédsko, Nórsko (7,5)  a v Dánsku (7,6).

Spokojnosť s osobnými vzťahmi a priateľmi bola najvyššia u obyvateľov Švajčiarska (8,7)  Dánska a Rakúska (8,5). Naopak najmenej spokojní so svojimi osobnými vzťahmi boli obyvatelia Bulharska (5,7).

Analýzy k tejto problematike priniesol niekoľko zovšeobecňujúcich záverov, podľa ktorých ľudia žijúci v bohatších krajinách sú spokojnejší s ich životom, než ľudia žijúci v chudobnejších  krajinách.  V každej krajine v určitom čase sú bohatší ľudia spokojnejší so svojim životom, s nárastom ich príjmu ale nerastie ich spokojnosť.

Vzťah medzi individuálnym príjmom a subjektívnym blahobytom je pri meraní chudoby dôležitý. Pri nastavení sociálnych programov na redukciu chudoby by sa mali brať do úvahy aj zmeny v chápaní blahobytu. Rovnako by sa nemali uprednostňovať  ekonomické dimenzie pred inými aspektami sociálneho vylúčenia.