Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
Koronakríza vlani výrazne utlmila cestovanie Slovákov, počet pobytov sa prepadol o 59 %
Print Mail TW FB WA

Koronakríza vlani výrazne utlmila cestovanie Slovákov, počet pobytov sa prepadol o 59 %

Posledná aktualizácia: 27.08.2021
Ilustračný obrázok
Vydavateľ: Ústredie ŠÚ SR
Dátum publikovania: 27.08.2021

Pokles počtu ciest s prenocovaním sa minulý rok oveľa viac dotkol zahraničných pobytov, ktoré klesli až o 81 %. Slováci vyhľadávali viac ako po iné roky bezpečnejšie platené ubytovanie na súkromí a pri cestách za hranice výraznejšie uprednostňovali auto pred lietadlom.

Obyvatelia Slovenska vlani absolvovali takmer päť miliónov súkromných pobytov s prenocovaním doma či v zahraničí. Oproti poslednému predkovidovému roku 2019 je to výrazný prepad skoro o 59 %. Predvlani sa Slováci zúčastnili na 12,1 milióna cestách. Vyplýva to z údajov zo zisťovania v domácnostiach, ktoré aktuálne zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR v publikácii Základné ukazovatele za dovolenkové a služobné cesty ZA rok 2020.

Pandémia ochorenia COVID-19 tak výrazne pribrzdila cestovateľské aktivity Slovákov spojené s prenocovaním. „Pokles sa výraznejšie prejavil pri zahraničných pobytoch, medziročne dosiahol až vyše 81 %. Pri domácich cestách bol útlm miernejší, uskutočnilo sa o 46 % menej ciest ako v roku 2019,“ uviedla Veronika Töröková, riaditeľka odboru metodiky a syntézy podnikových štatistík ŠÚ SR.

Ilustračný obrázok - Graf

Rôzne tempo poklesu sa tak prejavilo aj zmenami pomeru medzi zahraničnými a domácimi súkromnými cestami. Kým v rokoch nepoznamenaných pandémiou smerovala za hranice zvyčajne zhruba tretina pobytov, vlani to bolo len 17 % (833-tisíc) súkromných ciest s prenocovaním.

Koronakríza sa prejavila aj skrátením dĺžky ciest, v minulom roku výraznejšie dominovali krátkodobé pobyty (jedna až tri noci). Predstavovali dve tretiny (67 %) cestovateľských aktivít Slovákov. V predkovidovom roku 2019 prevažovali menej, keď tvorili 56 % pobytov.

Výsledky všetkých terénnych zisťovaní v domácnostiach vlani výrazne ovplyvnili opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19, kvalitu dát vrátane štatistických odchýlok o cestovnom ruchu ovplyvnil extrémny útlm aktivít v rámci cestovania a sťažené podmienky pri terénnom zisťovaní dát.

Výdavky poklesli najmä pri cestách za hranice

Útlm cestovateľských aktivít počas prvého roka pandémie COVID-19 bol spojený aj s poklesom výdavkov na cestovanie. Pri tuzemských pobytoch išlo len o veľmi mierny medziročný pokles zo 151 eur na 148 eur na cestu. Výrazný prepad však nastal pri zahraničných pobytoch, obyvateľ Slovenska minul na jednu cestu o štvrtinu menej ako v roku 2019, celkovo 357 eur.

„Nižšie výdavky sú spojené najmä so skrátením dĺžky pobytov a preferenciou ubytovania u rodiny a známych na úkor plateného typu ubytovania. Priemerný počet prenocovaní v zahraničí klesol na 5,4 noci, v roku pred pandémiou to bolo 6,3 noci,“ zdôraznila V. Töröková.

Ilustračný obrázok - Graf

Zahraničné cesty: Do popredia sa dostali kratšie pobyty

Pri cestovaní do zahraničia tvorili posledné roky väčšinu, približne dve tretiny pobytov, dlhodobé cesty (4 a viac nocí) a tretinu pobyty na kratšie obdobie. Práve dlhodobé pobyty za hranicami zaznamenali v roku 2020 najprudší prepad, medziročne sa ich počet znížil až o 84 %. Celkovo Slováci absolvovali približne 477-tisíc takýchto pobytov, pred dvoma rokmi ich bolo 2,9 milióna. Svojim podielom tvorili v roku 2020 dlhodobé cesty 57 % zo všetkých ciest za hranice, krátkodobé pobyty do troch dní zvyšných 43 %.

Z hľadiska cieľa cesty lákali obyvateľov Slovenska za hranice najmä návštevy miest, tie totiž dlhodobo dominujú častejším krátkodobým pobytom. Na druhej priečke sú už tradične pobyty pri mori. Tie zaznamenali v roku 2020 prudký útlm, vlani ich Slováci absolvovali len 184-tisíc, rok pred pandémiou vyše 1,4 milióna (k jednému pobytu sa môže viazať aj viac cieľových miest ako napríklad mesto, more, vidiek, hory).

K štrukturálnym zmenám prišlo aj v ubytovaní počas pobytov v zahraničí, návštevníci častejšie ako v predošlých rokoch bývali u príbuzných a priateľov, alebo si prenajímali ubytovanie na súkromí na úkor hotelov. V rámci plateného ubytovania bolo síce vlani stále najvýznamnejšie ubytovanie v hotelových zariadeniach, ale v porovnaní s rokmi pred pandémiou sa jeho podiel znížil z viac ako 56 % na 39 %. V prvom roku pandémie ich tak z prvej priečky zosadili pobyty využívajúce neprenajaté ubytovanie u príbuzných a priateľov, ktorých podiel dosiahol 41 %. Svoj podiel zvýšilo takmer na dvojnásobok aj prenajaté ubytovanie na súkromí, z bežných približne 7 % na minuloročných 13 %.

Menej lietania a prioritne blízke zahraničie

Koronakríza pri zahraničných pobytoch priniesla v roku 2020 aj zmeny pomerov medzi využívaním leteckej a pozemnej dopravy. „Kým v roku 2019 leteli Slováci aerolinkami na 31 % zahraničných pobytov, v roku 2020 išlo len na 13 %. Naopak podiel využitia áut počas zahraničných ciest dosiahol v minulom roku rekordných 71 %,“ konštatovala V. Töröková.

Pre Slovákov je v rámci zahraničného cestovného ruchu už dlhodobo najviac navštevovanou krajinou Česko. Vlani v ňom absolvovali 323-tisíc krátkodobých i dlhodobých pobytov, čo je však len na štvrtinovej úrovni roka 2019. Najpopulárnejšími destináciami pre obyvateľov SR boli vlani aj Chorvátsko, Rakúsko, či Maďarsko. Napríklad do Chorvátska podnikli Slováci v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom len necelých 29 % ciest.

Domáce cesty: Pokles pobytov o 46 %

V pobytoch na Slovensku nedošlo v prvom roku pandémie ochorenia COVID-19 k takým výrazným prepadom ani štrukturálnym posunom ako pri zahraničnom cestovnom ruchu. Celkový počet pobytov klesol zo 7,7 milióna v roku 2019 na vlaňajších 4,2 milióna, čo je o 46 % menej.

V domácom turizme dlhodobo početne prevládajú kratšie cesty do troch nocí, a tak to bolo aj vlani, keď tvorili takmer 72 % zo všetkých pobytov na Slovensku. Cesty s viac ako tromi prenocovaniami predstavujú už niekoľko rokov necelú tretinu cestovateľských aktivít. Tempo medziročného poklesu u oboch typov pobytov bolo približne rovnaké, pri dlhodobých cestách klesli vlani ich počty oproti roku 2019 zhruba o polovicu, pri krátkodobých to bolo o 43 %.

Až polovica Slovákov využíva neplatené ubytovanie

Obavy z pandémie spôsobili, že záujem o pobyty na vidieku sa znižoval pomalšie ako záujem o cesty do miest. Medziročný pokles počtu ciest spojených s trávením času aj na vidieku bol len 33 %, pobyty s programom aj v meste sa oproti predpandemickému roku 2019 prepadli výraznejšie, až o 52 % (k jednému pobytu sa môže viazať aj viac cieľových miest ako napríklad mesto, vidiek či hory).

Slovenským fenoménom domáceho cestovania pri výbere ubytovania je, že približne každá druhá cesta je spojená s ubytovaním u príbuzných či priateľov alebo na vlastnej chalupe, teda mimo prenajatého plateného ubytovania. Tento trend sa vlani udržal, neprenajaté ubytovanie tvorilo 49 % zo všetkých ciest, pričom sa medziročne mierne zvýšilo využitie vlastných ubytovacích zariadení. Na druhej strane zariadenia hotelového typu poskytli ľuďom ubytovanie počas 34 % pobytov. Oba podielové údaje sú porovnateľné s rokom 2019.

Najväčší medziročný posun nastal pri ubytovaní na súkromí (prenajímané chalupy či izby), ktorého podiel na všetkých domácich pobytoch dosiahol v minulom roku 10 %, v roku 2019 to bolo necelých 7 %. Zároveň sa počas roka boja s pandémiou počet ubytovaní na súkromní znížil len o 19 %, čo je oveľa nižšia dynamika, aká platila pre celé domáce cestovanie. Ľudia si teda častejšie prenajímali izby či celé chalupy ako v predošlých rokoch a naopak menej využívali ubytovanie v hoteloch či iných hromadných ubytovacích zariadenia.

Aj v tuzemskom turizme sa prejavil nárast počtu pobytov, na ktoré cestovali Slováci automobilmi. Vlani využili auto pri 83 % ciest, rok predtým to bolo 76 %. Bolo to najmä na úkor železničnej, a v menšej miere aj autobusovej dopravy.

Prepad pobytov v hlavnom meste

Z hľadiska výberu regiónov sa najviac domácich pobytov Slovákov (674-tisíc) tradične realizuje v okrese Poprad (Vysoké Tatry), platilo to aj vlani. Každý šiesty domáci pobyt si obyvatelia SR vyberali práve v tomto regióne. Do Top 5 najčastejšie navštevovaných lokalít patrili tradične aj okresy Liptovský Mikuláš, Bratislava, Žilina a Nové Zámky. Najvýraznejší prepad počtu hostí mali okresy Bratislavy (pokles o 66 %) a Piešťany (o 61 %). Hlavné mesto sa tak v rebríčku návštevnosti domácich destinácií posunulo z druhej na tretiu priečku.


Publikácia: Základné ukazovatele za dovolenkové a služobné cesty za rok 2020

Uvádza dáta za rok 2020 z pravidelného terénneho zisťovania o aktivitách občanov SR v oblasti cestovného ruchu. Obsahuje údaje o účasti a neúčasti obyvateľov SR vo veku nad 15 rokov na cestovnom ruchu za osobným účelom. Poskytuje aj informácie o pobytoch obyvateľov SR nad 15 rokov aspoň s jedným prenocovaním, o počte prenocovaní a priemerných výdavkoch na pobyt. Jej súčasťou sú podrobné tabuľkové prílohy s dátami v dlhšom časovom rade (dáta k TS).

  • Vydal :

  • Štatistický úrad SR
  • Lamačská cesta 3/C
  • 840 05 Bratislava 45
  • Slovenská republika
  • Informačný servis :

  • tel. +421 2 50 236 339
  • +421 2 50 236 335
  • e-mail: info@statistics.sk

Upozornenie: Pri uverejnení celej informatívnej správy alebo jej časti prosíme uviesť zdroj informácií Štatistický úrad Slovenskej republiky


/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews Koronakríza vlani výrazne utlmila cestovanie Slovákov, počet pobytov sa prepadol o 59 % Z6_Q7I8BB1A00MKC0I3IHQBAR1412 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /O nás /Významné aktivity a udalosti /Detail správy