Na Slovensku pociťovalo v roku 2020 materiálnu depriváciu 12,6 % obyvateľov, čo predstavovalo 677-tisíc osôb. Ich počet a podiel sa za posledných desať rokov výrazne znížil. Ide o ľudí, ktorí uviedli tri či viac z deviatich nedostatkov týkajúcich sa financovania vybraných tovarov a služieb nevyhnutných pre bežný život. Viac ako tretina Slovákov si nemohla dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku a pätina nemala finančnú rezervu na zaplatenie neočakávaných výdavkov. Materiálne problémy mali najmä neúplné rodiny a osamelí dôchodcovia. 

Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov SR. Druhým najčastejším problémom Slovákov bola neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov, čo uviedlo 1,4 milióna osôb (26 % populácie). Na treťom mieste bola neschopnosť zabezpečiť si mäsité jedlo každý druhý deň, čo si nemohlo dovoliť takmer 12 % slovenskej populácie.

Vyplýva to z európskeho zisťovania EU SILC 2020, ktorého výsledky aktuálne zverejňuje Štatistický úrad SR (ŠÚ SR). Predmetom zisťovania je každoročne celkovo 9 nedostatkov (položiek materiálnej deprivácie), ktoré ponúkajú obraz o počtoch či podiele osôb čeliacich vynútenému nedostatku aspoň v 3 z celkovo 9 položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby.

Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch (položkách) sa situácia medziročne (v porovnaní s rokom 2019) zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte. „V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky. Vplyvy pandémie na životnú úroveň budeme vidieť z tohtoročného zisťovania EU SILC,“  konštatoval Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.

Dovolenky si nemohli dovoliť najmä seniori a viacdetné domácnosti

Počet obyvateľov ohrozených jednotlivými nedostatkami (položkami materiálnej deprivácie) sa zásadne líšili v jednotlivých regiónoch SR a aj typoch domácností. Pri najväčšom pociťovanom nedostatku, ktorým je schopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok, majú na Slovensku problém najmä ľudia v Banskobystrickom či v Prešovskom kraji (42 až 45 % obyvateľov). V Bratislavskom kraji uvádzala tento nedostatok len pätina osôb.

Zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domu je súčasne najväčším problémom pre osamelých seniorov, nemohlo si to dovoliť až 65 % osôb. Týždňová dovolenka mimo domu bola výrazným problémom aj pre domácnosti, kde žijú dvaja dospelí s tromi a viac deťmi.  „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900-tisíc viac ľudí ako v roku 2020,“ konštatoval R. Vlačuha.

Problémy súvisiace s neočakávanými výdavkami

Druhým najčastejším problémom slovenských domácností a ich obyvateľov boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov. Neschopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov uvádzalo minulý rok 26 % populácie, čo je vyše 1,4 milióna ľudí. Aj tu došlo k výraznému zlepšeniu, keď v roku 2019 malo tento problém 30 % obyvateľov a pred desiatimi rokmi to bolo 36 % populácie.

V rámci regiónov sa tento problém v roku 2020 najčastejšie vyskytoval u obyvateľov Bratislavského kraja (36 % obyvateľov) a Banskobystrického kraja (31 % obyvateľov). Kým ľudia v Banskobystrickom kraji uvádzali najväčšie problémy aj pri ostatných sledovaných položkách, v Bratislavskom kraji to bolo výlučne len pri tomto probléme a ostatné nedostatky ich zasahovali len minimálne.

„Neočakávané výdavky sú najväčším problémom pre neúplne domácnosti s deťmi. Až 58 % percent ľudí žijúcich v takejto domácnosti nedokázalo v roku 2020 čeliť neočakávaným výdavkom. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok,“ vysvetlil R. Vlačuha.

Mäsité jedlo si nemôžu dovoliť obyvatelia najmä v banskobystrickom regióne

Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň, čo si v roku 2020 nemohlo dovoliť takmer 634-tisíc Slovákov (skoro 12 % populácie). Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo tento problém menej ako 7 % obyvateľov.

Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok dotýkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov. Jesť mäsité jedlo každý druhý deň si nemohla dovoliť až štvrtina osôb žijúcich v týchto typoch domácností.

Nedoplatky na splátkach pôžičiek či pravidelných výdavkoch

V živote obyvateľov Slovenska sa v roku 2020 prejavovali aj ďalšie tri materiálne nedostatky. V roku 2020 si celkovo 7,7 % Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami. Súčasne 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Ale aj pri týchto troch nedostatkoch sa situácia na Slovensku medziročne zlepšila.

K najväčšiemu zlepšeniu situácie došlo pri splácaní hypoték a pôžičiek, keď ešte v roku 2019 priznalo nedoplatky nejakého druhu pri mesačných nákladoch 10,2 % obyvateľov a v roku 2020 to bolo už len 6,7 %. Situácia sa však rôznila podľa regiónov či typov domácností. Najväčší podiel ľudí, ktorých sa dotýkal problém nedoplatkov v roku 2020, mal Košický a Banskobystrický kraj (11 % obyvateľov regiónu). Na druhej strane v Trnavskom kraji to boli len necelé 3 % obyvateľov.

Aspoň tri nedostatky uviedol každý ôsmy obyvateľ

Uvedené nedostatky sa sledujú aj pre výpočet konkrétnych indikátorov, ktoré sú súčasťou hodnotenia sociálnej situácie a chudoby v Európe či na Slovensku. Vyhodnocuje sa najmä miera materiálnej deprivácie populácie. Tá vyjadruje podiel obyvateľov, ktorí čelia trom a viac z deviatich sledovaných položiek (nedostatkov).

Na Slovensku sa materiálna deprivácia v roku 2020 týkala 12,6 % osôb, čo je necelá osmina Slovákov (677-tisíc obyvateľov). Oproti roku 2019 sa podiel dotknutých osôb znížil o 2,6 percentuálneho bodu. Za ostatnú dekádu klesol počet ľudí ohrozených materiálnou depriváciou výrazne, ešte v roku 2011 uvádzalo aspoň tri nedostatky až 22 % obyvateľov.

Súčasne sa vyhodnocuje aj Miera závažnej materiálnej deprivácie (podiel populácie, ktorá priznala 4 z 9  sledovaných nedostatkov). Vlani išlo o 5,9 % obyvateľov SR, čo predstavuje 318-tisíc Slovákov. Je to o polovicu menej ako pri materiálnej deprivácii.

Pri oboch mierach materiálnej deprivácie boli na Slovensku zaznamenané výrazné regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji sa v roku 2020 tri a viac nedostatkov týkalo života 6,7 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo až 20,8 % ľudí. Podobne závažnú materiálnu depriváciu pociťovali len 2 % obyvateľov Bratislavského kraja, ale v Banskobystrickom kraji to bolo skoro sedemnásobne viac, takmer 14 %.

„Závažná materiálna deprivácia sa najviac vyskytuje tiež v neúplných domácnostiach s deťmi, dotýkala sa 12 % osôb žijúcich v takýchto domácnostiach. Naopak, v úplných domácnostiach s dvoma deťmi boli ohrozené len necelé 3 % obyvateľov,“ doplnil R. Vlačuha.

Zisťovanie EU SILC poskytuje komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach na Slovensku. Uskutočňuje sa vo všetkých členských štátoch EÚ podľa jednotnej metodiky, na Slovensku od roku 2005. Získané údaje umožňujú medzinárodné porovnávanie Slovenska v rámci EÚ a sú podkladom pre analyzovanie sociálnej situácie domácností na Slovensku. Výberové zisťovanie EU SILC 2020 sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v zhruba 6,5-tisíc náhodne vybraných domácnostiach v takmer 400 obciach a mestách Slovenska.

V rámci EU SILC sa vyhodnocuje aj materiálna deprivácia, čo je pocitovo nedostatočné uspokojenie potrieb domácnosti a jej členov.