Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky

Dynamika výkonov ekonomiky SR bola počas celého minulého roka nevýrazná, iba v poslednom štvrťroku sa dostala na hranicu 1 %. V ročnej bilancii domácnosti ťahali ekonomiku hlavne v prvom polroku, rastúce investície ju zase podržali v druhej polovici roka. Vyššie výkony zaznamenal aj zahraničný obchod. Spomedzi odvetví si udržali mierne rasty kľúčový priemysel, obchod aj verejná správa, prepad výkonov evidovali činnosti v oblasti nehnuteľností a stavebníctvo.

Hrubý domáci produkt (HDP) sa vo 4. štvrťroku 2025 medziročne zvýšil o 1 % (v stálych cenách, sezónne neupravený). Ekonomika v závere roka rástla síce najrýchlejšie, dynamika výkonnosti všetkých minuloročných štvrťrokov však bola slabá. Objem HDP v bežných cenách dosiahol takmer 35,9 mld. eur.

Po sezónnej úprave HDP medzikvartálne (oproti 3. štvrťroku 2025) vzrástol o 0,3 %.

Podľa metodiky ESA 2010 sa HDP kvantifikuje troma spôsobmi (výrobná metóda, výdavková metóda, dôchodková metóda). Vzhľadom na dostupné zdroje informácií je pre SR určujúca výrobná metóda.

Výrobná metóda

Odvetvia hospodárstva zaznamenali vo 4. štvrťroku nevýrazný medziročný rast výkonov. Objem hrubej pridanej hodnoty dosiahol reálne v stálych cenách necelých 24,3 mld. eur, čo predstavovalo nepatrné medziročné navýšenie tejto kľúčovej zložky HDP o 0,2 %.

Rast hrubej pridanej hodnoty zaznamenalo 5 z 10 sledovaných skupín odvetví. Najväčší vplyv na celkový výsledok mal rast priemyslu o 0,8 %. Toto váhovo najvýznamnejšie výrobné odvetvie tvorilo takmer štvrtinu celkovej pridanej hodnoty. V raste ho udržali hlavne medziročne vyššie výkony výroby kovov o 10,1 %, výroby strojov a zariadení o 4,7 % a výroby textilu a kože o 11,1 %. Výroba dopravných prostriedkov, ktorá sa dlhodobo významne podieľa na pridanej hodnote priemyslu, zaznamenala v závere roka výrazný prepad o 7,2 %, čo spolu s poklesom výroby výrobkov z gumy a plastu o 12,9 % pribrzdilo výraznejší rast celého priemyslu.

Ďalšími zložkami v štruktúre HDP s medziročným rastom boli aj informácie a komunikácia o 2,3 %, verejná správa²⁾ o 0,4 %, odborné, vedecké a technické činnosti s administratívnymi službami o 0,5 %, ako aj finančné a poisťovacie činnosti o 1,3 %.

Tlmiaci účinok na výkonnosť ekonomiky mal najmä prepad v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 2,1 %, stavebníctve o 1,4 %, a poslednom štvrťroku už aj mierny pokles v druhom najvýznamnejšom sektore - obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie¹⁾ o 0,2 %. Čisté dane sa zvýšili o 8,4 %.

Výdavková metóda

Rast HDP podľa výdavkových zložiek vo 4. štvrťroku 2025 v rozhodujúcej miere ovplyvnili investičné aktivity merané tvorbou hrubého fixného kapitálu. Ich rast na konci roka bol medziročne najdynamickejší, o 6,1 %, pričom v pluse pokračovali tretí štvrťrok za sebou. Rast evidovala aj tvorba hrubého kapitálu v stálych cenách o 4,1 %, a to vplyvom výrazného zníženia objemu zmeny stavu zásob v bežných cenách o takmer 1,7 mld. eur.

Vyššie investovanie však neprinieslo výraznejší pozitívny vplyv na ekonomiku, pretože len vykrylo koncoročný výrazný prepad spotreby domácností o 1,2 %, čo bolo prvýkrát po siedmich štvrťrokoch rastu. Výsledkom tohto vývoja bol rast domáceho dopytu, len tesne nad nulou, o 0,2 %. Obmedzovanie rastu výdavkov sa ukázalo aj vo verejnej správe. Spotreba vzrástla medziročne len o 0,3 %, čo bolo najpomalšie tempo za posledné dva roky.

Vývoz (zahraničný dopyt) výrobkov a služieb evidoval výkony vyššie o 3,6 %, dovoz výrobkov a služieb o 2,7 %. Vplyvom mierne vyššieho dovozu však zostala bilancia zahraničného obchodu v bežných cenách v miernom mínuse, druhýkrát za minulý rok.

Vývoj slovenskej ekonomiky za rok 2025

Slovenská ekonomika si v roku 2025 udržala mierny rast o 0,8 %, tempo jej napredovania však bolo najpomalšie za posledné tri roky. Kým v prvej polovici roka ekonomický výkon potiahli hlavne domácnosti, v druhej polovici roka to boli výrazne rastúce investície. Objem HDP nominálne (v bežných cenách) dosiahol necelých 136,8 mld., v stálych cenách štvrtý rok za sebou prekračoval hodnotu 100 mld. eur.

Za rok 2025 zostali v miernom pluse výkony takmer všetkých štruktúr ekonomiky. Hrubá pridaná hodnota (podľa výrobnej metódy) vzrástla len nevýrazne, o 0,3 %, medziročné zvýšenie zaznamenalo 6 z 10 sledovaných skupín odvetví. Najvýznamnejší vplyv mal jednoznačne rast priemyslu o 1,6 %, výroba vzrástla v 11 z 13 priemyselných odvetví. Celkový výsledok potiahla hlavne výroba kovov o 4 %, výroba výrobkov z gumy a plastu o 2 %, výroba textilu a kože o 6,8 % ako aj výroba strojov a zariadení o 1,5 %. Výroba dopravných prostriedkov, ktorá tvorila najväčší podiel na priemyselnej výrobe, takmer pätinu, sa udržala len tesne nad nulou a jej vplyv na celkový výsledok bol výrazne oslabený. Pokles evidovala iba výroba počítačových výrobkov a výroba chemikálií.

Pozitívny vplyv na rast ekonomiky mala aj vyššia pridaná hodnota v obchode, doprave, ubytovaní so stravovaním¹⁾ o 0,7 %, verejnej správe²⁾ o 0,6 % aj vo finančných a poisťovacích činnostiach o 1,9 %. Čisté dane boli za rok 2025 vyššie o 5,5 %.

Tlmiaci vplyv na celkový výsledok hrubej pridanej hodnoty mali výrazne nižšie výkony v činnostiach v oblasti nehnuteľností a v stavebníctve.

V rámci výdavkovej metódy najväčší vplyv na rast ekonomiky mali domácnosti a investície. Vplyvom minuloročného vývoja inflácie a rôznych konsolidačných opatrení rast spotreby domácností v roku 2025 dynamicky výrazne spomalil na 0,4 %, kým v roku 2024 bol na úrovni 3,8 %. Míňanie zmiernila aj verejná správa, spotreba za celý rok vzrástla medziročne len o 1,1 %, kým v roku 2024 výdavky rástli o 4 %.

Opačný, rastúci trend vývoja dynamiky malo investovanie. To sa ukázalo v raste tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorá sa zvýšila v roku 2025 o 2,2 %. Bolo to zároveň vyššie tempo rastu ako v roku 2024 na úrovni 1,6 %. Stav zásob v bežných cenách klesol tretí rok za sebou, v roku 2025 o 0,6 mld. eur.

Celkovému výkonu ekonomiky pomohol aj rast v zahraničnom obchode. Vývoz výrobkov a služieb (zahraničný dopyt) skončil medziročne v pluse o 4 % a dovoz výrobkov a služieb o 3,7 %. V celoročnej bilancii dovoz mierne prevýšil vývoz, čo stiahlo saldo zahraničného obchodu v bežných cenách do mierneho mínusu na úrovni necelých 210 mil. eur.