1. Výskum a vývoj uznaný ako tvorba kapitálu

Popis zmeny

V metodike ESA 95 sa rozlišovali tzv. nehmotné aktíva, niektoré z nich ako produkované fixné (AN.112) a iné ako neprodukované aktíva (AN.22). Produkované nehmotné aktíva sa v metodike ESA 2010 dostávajú pod novú hlavičku, t.j. produkty duševného vlastníctva. ESA 95 poznala nasledovné nehmotné fixné aktíva: geologický prieskum (AN.1121); počítačový software (AN.1122); zábavné, literárne a umelecké originály (AN.1123) a ostatné nehmotné fixné aktíva (AN. 1129). ESA 2010 pokračuje v rozšírení ohraničenia aktív zahrnutím výsledkov výskumu a vývoja ako duševné vlastníc¬tvo pod hlavičku produkované aktíva. Patentované predmety sú súčasťou neprodukovaných nehmotných aktív v ESA 95 (AN.221), v súlade s ich popisom ako neprodukované nehmotné aktíva v melodike SNA 1993. Sú uvedené v ESA 95 v paragrafe 7.19 a definované v prílohe 7.1. Patentované predmety, ktoré tam boli predtým zahrnuté, budú uznané ako produkcia V&V činnosti a zahrnuté pod nové záhlavie ako produkty duševného vlastníctva, aj keď patent ako taký (ochrana) nie je produkovaný, ale ide o “spoločenskú konštrukciu” “preukázanú pomocou legálnych účtovných postupov“, v súlade s definíciou v prílohe 7.1 metodiky ESA 95.

ESA 2010 uznáva výdavky na zakúpený VV ako aj na VV vo vlastnej réžii ako fixné investície a odpisy týchto aktív ako spotrebu fixného kapitálu. To zahrnuje výdavky na V&V sektora vlády, ktorý je chránený patentmi ako aj voľne dostupný verejnosti. Nejde iba o zmenu konceptu, ktorá vedie k významnej zmene dôležitých ekonomických ukazovateľov, ale aj o to, že novo uznanú produkciu a aktíva je mimoriadne náročné merať. Teoreticky sa hodnota produkcie V&V rovná hodnote diskontovaných budúcich výnosov, ktoré korporácia získa z investovania do V&V. Tieto budúce výnosy je ťažké zmerať. Okrem toho je prevažná väčšina V&V produkovaná vo vlastnej réžii. To znamená, že pre ocenenie produkcie bude zvyčajne aplikovaný prístup založený na sume nákladov.

Dôsledky zmeny

Rozšírenie ohraničenia aktív prostredníctvom uznania viacerých produkovaných aktív ovplyvní dôležité ukazovatele národných účtov. V ESA 95 bol V&V vo vlastnej réžii chápaný ako vedľajšia činnosť popri hlavnej produkcii podniku. Podľa ESA 2010 je činnosť V&V uznaná ako produkcia v pravom zmysle. Táto produkcia pozostáva z produktov duševného vlastníctva, ktoré sú uznané ako aktíva, ktoré sa postupne využívajú počas ich celého ekonomického života. Hrubé ukazovatele odvodené z národných účtov však neuznávajú ich využitie po dobe životnosti, t.j. kľúčové ukazovatele ekonomickej činnosti ako sú HDP a HND, ako aj THFK budú podľa metodiky ESA 2010 vyššie ako podľa ESA 95.

Ak V&V nie je vykonávaný interne a nie je používaný v rámci jednotky, v ktorej bol vyvinutý, ale je vyprodukovaný samostatnou VV jednotkou a produkt duševného vlastníctva je predaný zákazníkovi, potom cena tejto transakcie stanoví hodnotu produkcie tejto VV jednotky, ako aj hodnotu kapitálového aktíva nadobudnutého zákazníkom. Spôsob zachytenia produkcie a nadobudnutia fixného aktíva nie je odlišný. Ak je však produkcia V&V predaná za účelom využitia výlučne pre tvorbu iných produktov výskumu a vývoja, potom, podľa konvencie, bude produkcia V&V zachytená ako medzispotreba pri nadobudnutí zákazníkom. Predpokladom je to, že zakúpený V&V bude začlenený do konečného V&V produktu, takže hodnota nie je zachytaná ako samostatné aktívum. Tento spôsob vylučuje dvojité zaznamenávanie zakúpeného V&V, prvýkrát ako aktívum samé o sebe a následne vtedy, keď je začlenené do finálneho produktu V&V.

V metodike ESA 2010 sa dopad kapitalizácie V&V na systém účtov líši podľa toho, či ide o trhového alebo o netrhového výrobcu.

V&V produkovaný vo vlastnej réžii trhovým výrobcom:

Vo výrobnej metóde sa produkcia zvýši, keďže je identifikovaná produkcia pre vlastné konečné použite (P.12) a pridaná hodnota sa zvýši o objem nákladov na V&V a zvýšenie ceny (mark-up).

Vo výdavkovej metóde vzrastie THFK o výdavky na V&V a zvýšenie ceny.

V dôchodkovej metóde sa zvýši hrubý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok o výdavky na V&V a zvýšenie ceny.

Dôsledkom je to, že narastie HDP a HND.

Trhový výrobca zakúpi V&V:

Nákupy sú preklasifikované z medzispotreby (ESA 95) do tvorby hrubého kapitálu (ESA 2010).

Dôsledkom je, že HDP a HND podľa ESA 2010 narastie.

V&V vyrobený vo vlastnej réžii netrhovým výrobcom:

Keďže vo výrobnej metóde sa celková produkcia meria sumou nákladov, zostáva v roku vytvore¬nia nezmenená. Výdavky na V&V vykonaný vo vlastnej réžii boli podľa ESA95 zahrnuté do nákladov a teda evidované ako súčasť netrhovej produkcie (P.13) a výdavkov na konečnú spotrebu (P.3). V metodike ESA 2010 sú činnosti V&V zachytené ako produkcia pre vlastné konečné použitie (P.12) a zodpovedajúce náklady ako investícia (P.51). To teda znamená, že netrhová produkcia (P.13) a výdavky na konečnú spotrebu netrhového výrobcu sa vynechávajú. Avšak celková produkcia (P.1) je nezmenená, to isté platí aj pre pridanú hodnotu. V nasledujúcich rokoch ekonomického života aktíva sa náklady zvyšujú o objem spotreby fixného kapitálu v každom roku (dodatočná spotreba fixného kapitálu), až kým sa hodnota aktíva nevyčerpá. Takže v čase sa produkcia a pridaná hodnota zvyšujú o objem SFK spôsobenú produktom V&V. Vo výdavkovej metóde poklesnú v roku vytvorenia výdavky na konečnú spotrebu (P.3) o sumu alokovanú do THFK predstavujúceho vytvorenie produktu V&V, pričom celkové výdavky zostanú v tomto roku nezmenené. Takže, výdavky na V&V budú preklasifikované z výdavkov na spotrebu do THFK. V nasledujúcich rokoch výdavky na konečnú spotrebu narastú o objem SFK spôsobený V&V produktom. Dodatočná SFK sa zachytí vo výdavkoch na spotrebu. V dôchodkovej metóde sa zvýši hrubý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok o objem SFK spôsobenú V&V produktom v rokoch nasledujúcich po roku vytvorenia až dovtedy, kým sa hodnota aktíva nevyčerpá.

Ak to zhrnieme, HDP a HND sa zvýši o spotrebu fixného kapitálu kapitalizovaného V&V v rokoch nasledujúcich po investovaní. Čistý domáci produkt zostáva nezmenený.

V&V zakúpený netrhovým výrobcom:

Podľa metodiky ESA 95 bol tento nákup zachytený ako medzispotreba (P.2) a následne pod položkou netrhová produkcia (P.13) a výdavky na konečnú spotrebu (P.3). Podľa ESA 2010 je nákup zachytený ako investícia, t.j. medzispotreba (P.2) a netrhová produkcia (vypočítaná ako suma nákladov) sa znížia o nakúpený objem, čiže pridaná hodnota sa nezmení (výrobná metóda). Nárast THFK je vybilancovaný vo výdavkovej metóde poklesom výdavkov na konečnú spotrebu.

Za predpokladu, že nadobudnutie nastane na konci roka, nebude to mať žiaden dopad na HDP a ani na HND (v momente nadobudnutia), avšak v nasledujúcich rokoch vyvolá dodatočná SFK nárast produkcie (P.13) a výdavkov na konečnú spotrebu; to teda znamená, že HDP a HND sa zvýšia o objem SFK kapitalizovaného V&V. Čistý domáci produkt zostane nezmenený.

- Hore -

 

2. Ocenenie trhovej produkcie pre vlastné konečné použitie pre trhových výrobcov

Popis zmeny

Produkcia vyrobená pre vlastné konečné použitie pozostáva z výrobkov a služieb, ktoré sú ponechané buď pre vlastné konečné použitie alebo tvorbu kapitálu tou istou inštitucionálnou jednotkou. Paragrafy ESA 2010 (3.45) a ESA 95 (3.49) hovoria, že produkcia pre vlastné konečné použitie má byť ocenená v základných cenách podobných produktov predávaných na trhu; to generuje prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok pre takúto produkciu. Príkladom sú služby vlastníkov nimi obývaných obydlí generujúce čistý prevádzkový prebytok.

Avšak v prípadoch, kde základné ceny podobných produktov nie sú k dispozícii, produkcia pre vlastné konečné použitie sa ocení:

• vo výrobných nákladoch
• vo výrobných nákladoch plus cenová prirážka (okrem netrhových výrobcov) pre čistý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok

Dôsledky zmeny

Dôsledky budú malé, keďže vo väčšine prípadov je produkcia pre vlastné konečné použitie pre trhových výrobcov ocenená pomocou referencie na podobné produkty predávané na trhu. Avšak v tých prípadoch, keď je produkcia ocenená podľa ESA 95 ako suma nákladov bez zavedenia cenovej prirážky pre čistý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok, bude produkcia meraná podľa ESA 2010 vrátane cenovej prirážky pre čistý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok vyššia, čo povedie k rastu úrovne HDP.

V takýchto prípadoch dôjde k nasledovným zmenám účtov podľa ESA 2010 v porovnaní s ESA 95. Vo výrobnej metóde sa produkcia zvýši o cenovú prirážku a pridaná hodnota sa zvýši o ten istý objem; Vo výdavkovej metóde sa výdavky na konečnú spotrebu alebo tvorbu kapitálu zvýšia o hodnotu cenovej prirážky; V dôchodkovej metóde sa hrubý prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok zvýšia o hodnotu cenovej prirážky.

- Hore -

 

3. Neživotné poistenie - produkcia, poistné nároky v dôsledku katastrof a zaistenie

Popis zmeny pre neživotné poistenie

ESA 2010 poskytuje podrobnejší popis výpočtu produkcie poisťovníctva, v závislosti od typu poistného, napríklad neživotného a životného. Pokiaľ ide o neživotné poistenie, poisťovňa akceptuje poistné od klienta a drží ho dovtedy, kým mu nevznikne poistný nárok, alebo kým poistné obdobie nevyprší. Medzitým poisťovňa investuje poistné a vzniknutý dôchodok z majetku predstavuje zdroj pre dodatočné fondy, z ktorých sa hradia poistné nároky. Poisťovňa stanovuje poistné tak, že suma poistného plus dôchodky z majetku mínus očakávané nároky dávajú rozpätie, čo predstavuje produkciu poisťovacích služieb a generuje akceptovateľný výnos pre držiteľov akcií. Druhou zmenou je považovať platbu vykonanú pre úhradu výnimočných nárokov po katastrofe za kapitálový transfer. ESA 95 považovala všetky poistné nároky za bežný transfer. Označenie nárokov ako kapitálový transfer je v dôsledku povahy pridruženého rizika krytého pre sektor domácností a iné sektory, čo budú v prevažnej miere veľké opravy a renovácie obydlí a iných budov, kde deštrukcia bude zaznamenaná ako iná zmena objemu aktív.

Popis zmeny pre zaistenie

Aj produkcia zaistenia je v ESA 2010 modifikovaná v porovnaní s ESA 95. Transakcie medzi poisťovacími spoločnosťami, v ktorých poisťovacia spoločnosť, ktorá poskytuje poistenie držiteľom poistiek, prenesie časť rizika na inú poisťovaciu spoločnosť sa nazývajú zaistenie. Pri tuzemskom zaistení celková produkcia zaisťovateľa zodpovedá medzispotrebe priameho poisťovateľa, ktorý má politiku zaistenia, t.j. HDP nie je ovplyvnené. Mnohé zaisťovacie služby sú však medzi poisťovateľmi, ktorí sú rezidentmi rôznych ekonomík. Ak dôjde k takejto cezhraničnej službe, zmeny vo výpočte príplatku za službu, ktorú si účtujú zaisťovatelia, spôsobia modifikáciu hodnoty vývozu/dovozu zaisťovacích služieb.

Dôsledky zmien pre neživotné poistenie

Dôsledkom zmeny je, že poplatok za službu poistenia (produkcia) je menej volatilný a je menej pravdepodobné, že pridaná hodnota bude podľa ESA 2010 negatívna. Ak použijeme prístup podľa ESA 95 v prípadoch neobyčajne veľkých poistných nárokov, potom platby klientov za službu môžu byť negatívne odrážajúc veľké množstvo peňazí transferované vtedy, keď poistné nároky vznikajú. V ESA 2010, poplatok za službu vypočítaný pomocou upravených poistných nárokov zaručí, že poplatok za službu zostane reprezentantom činnosti neživotného poistenia počas predĺženého časového obdobia. Zmena z konceptu skutočných nárokov na upravené poistné nároky, pri zachovaní pozitívnej miery poplatku za službu, zodpovedá transferu z poisťovní domácnostiam a iným klientom. Vo výrobnej metóde môže uprednostnenie použitia upravených nárokov pred skutočnými nárokmi viesť k zvýšeniu alebo poklesu produkcie. To zmení medzispotrebu držiteľov poistiek, ktorí používajú poistky vo vzťahu k budúcej produkcii. Takže, celková pridaná hodnota bude modifikovaná iba o dopad poistenia na domácu konečnú spotrebu a export. Vo výdavkovej metóde je HDP ovplyvnené zmenou nákladov na konečnú spotrebu služieb poistenia a zmenou vo vývoze. V dôchodkovej metóde je HDP ovplyvnené zmenou hrubého prevádzkového prebytku poisťovateľov zníženou o zmenu hrubého prevádzkového prebytku držiteľov poistiek, ktorí majú medzispotrebu z produkcie poistenia. Protipoložka zmeny poplatku za službu je zachytená pod D.711 “čisté neživotné priame poistné”, v rámci ktorého sa poplatok za službu objaví so záporným znamienkom. Tento tok D.711 je bežným transferom zachyteným na účte druhotného rozdelenia dôchodku, a teda nie je súčasťou prechodu z HDP na HND. Následne je HND ovplyvnené aj zavedením upravených nárokov do výpočtu produkcie poisťovníctva. HND sa zmení o tú istú sumu ako HDP.

Dôsledky zmien pre zaistenie

Pre podnikanie v tuzemsku sa akákoľvek zmena v poplatkoch zaisťovateľov odrazí v medzispotrebe poisťovacích spoločností, t.j. dopad na HDP a HND je nulový. Pre cezhraničné zaistenie platí, že zavedenie upravených nárokov má dopad na HDP a následne aj na HND, pretože implikuje zmenu v úrovni exportu zaisťovacích služieb v krajine, v ktorej je zaisťovateľ rezidentom a v úrovni dovozu zaisťovacích služieb v krajine, v ktorej je rezidentom priamy poisťovateľ. Vo výrobnej metóde je HDP ovplyvnené zmenou produkcie vyvezeného zaistenia a medzispotrebou dovezeného zaistenia. Vo výdavkovej metóde je HDP ovplyvnené zmenami dovozu a vývozu. V dôchodkovej metóde je HDP ovplyvnené zmenou prevádzkového prebytku zaisťovateľov a poisťovateľov, ktorí spotrebovávajú služby zaistenia. Protipoložka zmeny poplatku za služby je zachytená pod D.712 “čisté neživotné poistné zo zaistenia”, v ktorom sa poplatok za službu objaví so záporným znamienkom. Tento tok D.712 je bežným transferom, ktorý sa neobjaví v prechode medzi HDP a HND.

Následne je podobne ako HDP ovplyvnené aj HND zavedením konceptu upravených nárokov do výpočtu produkcie zaistenia. HND sa zmení o tú istú čiastku ako HDP.

Pre cezhraničné služby zaistenia platí, že zahrnutie dodatočného poistenia vyplývajúce z investovaných fondov generuje nové cezhraničné toky. Pre zaisťovateľa v zahraničí, ktorý poskytuje služby domácej poisťovni, pôjde o nárast platieb za poskytovanú službu v dôsledku zahrnutia dodatočného poistného, pričom to bude priamo kompenzované zodpovedajúcim nárastom imputovaného toku dôchodku z vlastníctva späť poisťovacej spoločnosti (D.441 "dôchodok z investovania, ktorý možno prisúdiť držiteľom poistiek"). Zodpovedajúca zmena nastane vo finančných transakciách, ktorá odráža reinvestovanie dôchodku z majetku do dôchodku z majetku z investičných fondov zaisťovacej spoločnosti. Takže čistý efekt z činnosti nerezidentského zaisťovateľa povedie k zníženiu HDP v krajine, v ktorej je poisťovacia spoločnosť rezidentom, a ktorá žiada o zaistenie a to o čiastku zodpovedajúcu uznanému poplatku za službu zaistenia. HND však zostane bez vplyvu, keďže zvýšený poplatok za službu bude mať zodpovedajúci tok imputovaného dôchodku z majetku smerujúci späť do krajiny poisťovacej spoločnosti. Podobne, pre krajinu, v ktorej existuje zaisťovacia činnosť, kde čisté platby za zaistenie sú v prospech rezidentských zaisťovateľov, bude HDP podľa ESA 2010 vyššie o čiastku zodpovedajúcu čistým poplatkom za službu zaistenia prechádzajúceho cez národné hranice.

To teda znamená, že zmena v dôsledku zahrnutia dodatočného poistného do produkcie môže mať buď pozitívny alebo negatívny dopad na HDP, v závislosti od čistého bilančného stavu zaisťovacej činnosti presahujúcej národné hranice. Teoreticky by nemalo dôjsť k vplyvu na HND v dôsledku kompenzujúcich dôchodkových tokov reprezentovaných imputovanými transfermi z investičného fondu zaisťovateľov.

- Hore -

 

4. Zbraňové systémy v sektore verejnej správy uznané ako kapitálové aktíva

Popis zmeny

V ESA 95 sa zaznamenávalo ako tvorba kapitálu nadobudnutie iba tých zbraňových systémov a zariadení, o ktorých sa predpokladalo, že majú civilný ekvivalent. Príkladmi sú letiská, prístavy, cesty a nemocnice. V ESA 2010 je ohraničenie zbraňových kapitálových aktív rozšírené o vojenské zbrane a podporné systémy, aj keď nemajú ekvivalentný civilný účel. Vojenské zbraňové systémy, zahrnujúce dopravné prostriedky a iné zariadenia ako sú vojnové lode, ponorky, vojenské lietadlá, tanky, nosiče rakiet a raketové komplety sú fixnými aktívami, ktoré sú používané nepretržite po dobu dlhšiu ako 1 rok v rámci produkovania obranných služieb. Predmety jednorazového použitia, napríklad munícia, strely, rakety a bomby sa považujú za vojenské zásoby. Táto zmena spôsobila, že hranica pre aktíva pre vojenské výrobky sa stala konzistentnou so všeobecnou definíciou toho, čo predstavuje kapitálové aktívum – hodnotné predmety, ktoré dlho vydržia, čo prináša kontinuálny budúci zisk ekonomickému vlastníkovi.

Dôsledky zmeny

Podľa ESA 95 bolo nadobudnutie vojenských zbraňových systémov zachytené ako bežný výdavok (medzispotreba). Takže aj veľký nákup lietadiel by bol v čase nadobudnutia zachytený ako medzispotreba. To by na druhej strane spôsobilo nárast produkcie vlády, založenej na sume nákladov, pre toto obdobie. Pridaná hodnota by sa však nezmenila. Podľa ESA 2010 je nadobudnutie ukázané ako tvorba kapitálu a jeho použitie v čase bude reprezentované ako spotreba kapitálu. To spôsobí nárast hrubej pridanej hodnoty počas ekonomického cyklu aktíva. V ESA 2010 dochádza v porovnaní s ESA 95 k nasledovným zmenám:

• v roku nadobudnutia
• Vo výrobnej metóde medzispotreba poklesne, pretože výdavky na nákup zbraní sú teraz považované za tvorbu kapitálu; následne o tú istú čiastku poklesne produkcia sektora vlády, vypočítaná ako suma nákladov. To teda znamená, že pridaná hodnota a HDP zostanú nezmenené. Vo výdavkovej metóde poklesnú výdavky na konečnú spotrebu vlády (o tú istú čiastku ako produkcia a medzispotreba), avšak tento pokles je vybilancovaný nárastom tvorby hrubého fixného kapitálu, takže HDP zostane nezmenené. Na účte dôchodkov nie je žiadna zmena.
• v nasledujúcich rokoch ekonomického života aktíva

• Na účte produkcie vzrastie produkcia vlády, počítaná ako suma nákladov, pretože narastie spotreba fixného kapitálu. HDP sa zvýši o čiastku zodpovedajúcu spotrebe fixného kapitálu.
  Vo výdavkovej metóde narastú výdavky na konečnú spotrebu vlády o tú istú čiastku ako produkcia, t.j. o objem spotreby fixného kapitálu.
  V dôchodkovej metóde sa zvýši hrubý prevádzkový prebytok o tú istú čiastku ako pridaná hodnota. HDP narastie o objem spotreby fixného kapitálu.

  NDP a čisté poskytnuté/prijaté pôžičky sa nezmenia.

- Hore -

 

5. Náklady na vyradenie veľkých kapitálových aktív

Popis zmeny

Náklady na vyradenie (tiež známe aj ako náklady na ukončenie) sú náklady, ktoré vznikajú na konci doby životnosti aktíva, potrebné na vyradenie aktíva takým spôsobom, ktorý zabezpečí, že nevzniknú žiadne nechcené zostatkové náklady, ako sú napríklad tie, ktoré súvisia s poškodením životného prostredia, alebo porušením bezpečnosti. Takéto náklady sú zaznamenané na konci života aktíva ako tvorba hrubého fixného kapitálu pod nákladmi na prevod vlastníctva. Podľa ESA 2010 sa počiatočná tvorba kapitálu skladá iba z hodnoty aktíva a nákladov na prevod vlastníctva pri nadobudnutí (neuvažuje sa s nákladmi na vyradenie).Táto počiatočná tvorba kapitálu je následne odpisovaná počas životnosti aktíva berúc do úvahy náklady na vyradenie ako aj normálne opotrebenie a zastaranie aktíva. V čase vyradenia sa zachytí dodatočná tvorba kapitálu, ktorá odráža náklady na vyradenie. Súčasne sú tieto náklady na vyradenie odpisované prostredníctvom spotreby fixného kapitálu, čo zodpovedá vyradeniu, ktoré bolo anticipované v rámci odhadu spotreby kapitálu pozorovanej počas života aktíva plus akékoľvek zostávajúce náklady na vyradenie, ktoré predpokladaná spotreba kapitálu nepokrývala. Spotreba fixného kapitálu nepredpokladaných nákladov na vyradenie je ukázaná v roku vyradenia, kým spotreba fixného kapitálu predpokladaných nákladov na vyradenie je zahrnutá do ročných odhadov spotreby fixného kapitálu počas života aktíva.

Dôsledky zmeny

Možnosť veľmi veľkých nákladov na vyradenie kapitálových aktív, ako je napríklad jadrová elektráreň, nebola v metodike ESA95 uvažovaná, t.j. neexistoval žiadny návod okrem všeobecného, ako zaznamenať náklady prechodu vlastníctva pri vyradení aktíva. Spôsob, akým sú náklady na vyradenie rozložené v čase ovplyvňuje rozdelenie spotreby fixného kapitálu v danom období. Prostredníctvom rozdelenia spotreby fixného kapitálu sa produkcia netrhových výrobcov (počítaná ako suma nákladov – výrobná metóda), výdavky na konečnú spotrebu (výdavková metóda), prevádzkový prebytok (dôchodková metóda) a HDP čiastočne menia v profile, aj keď efekt za celú dobu životnosti aktíva je neutrálny.

- Hore -

 

6. Sektorová klasifikácia štátnych, verejných a súkromných jednotiek

Popis zmeny

Vzhľadom na dôležitú politickú požiadavku na presné čísla o deficite verejných financií a dlhu v Európe a na skúsenosti s aplikovaním metodiky ESA 95 na určenie hodnoverných odhadov, v ESA 2010 dochádza v porovnaní s ESA 95 k výraznému nárastu materiálu, ktorý pojednáva o týchto otázkach. Zmeny zahrnujú rozšírený návod na sektorové vymedzenie medzi verejnou správou, verejnými korporáciami a súkromnými korporáciami. Podľa ESA 95 bolo potrebné zadefinovať striktné pravidlá ako rozhodnúť či daná jednotka prevádzkuje svoje činnosti ako trhový výrobca alebo ako netrhová inštitúcia.

Podľa ESA 95 je jednotka klasifikovaná do sektora verejnej správy

• ak to nie je inštitucionálna jednotka stojaca separátne mimo sektora verejnej správy, alebo
• ak je samostatná inštitucionálna jednotka pod kontrolou verejnej správy a je netrhová.

 

Trhová produkcia (ESA 95 paragrafy 3.17 a 3.18) je definovaná ako produkcia, ktorá je predaná na trhu za ekonomicky významné ceny. V ESA 95 v paragrafe 3.19 sa hovorí, že “produkcia je predaná za ekonomicky významné ceny iba vtedy, ak je viac ako 50% výrobných nákladov pokrytých tržbami.”

V ESA 2010 sa bude schopnosť vykonávať trhovú činnosť posudzovať najmä prostredníctvom zaužívaného kvantitatívneho kritéria (tzv. kritérium 50% ). Avšak za účelom posúdenia či výrobca, ktorý vykonáva svoju činnosť pod štátnou kontrolou, je trhovou jednotkou alebo nie, je nevyhnutné vziať do úvahy niektoré kvalitatívne kritériá vlády. To teda znamená, že v porovnaní s ESA 95, nová metodika ESA 2010 používa pre netrhových výrobcov aj kvalitatívne charakteristiky.

Na to, aby sme mohli rozhodnúť či je inštitucionálna jednotka vyrábajúca pod štátnou kontrolou trhová alebo nie, je podľa ESA 2010 potrebné použiť kritérium 50%. Ak je pomer tržieb k produkčným nákladom vyšší ako 50%, potom je daná jednotka v princípe trhová. Hodnotenie jej činnosti a zdrojov je však potrebné založiť na kvalitatívnych kritériách. Ide o nasledovné kvalitatívne kritériá:

• Ak daná jednotka predáva iba štátu (verejnej správe) a nesúťaží so súkromnými výrobcami o získanie možnosti predať svoju produkciu štátu, potom je táto jednotka klasifikovaná v sektore verejnej správy; alebo
• Ak má štát jediného dodávateľa určitého druhu výrobkov a služieb a tento jediný dodávateľ predáva menej ako 50% svojej produkcie neštátnym jednotkám a nesúťaží so súkromnými výrobcami o získanie kontraktu so štátom, potom takáto jednotka je klasifikovaná v sektore verejnej správy; alebo
• Ak výrobca nemá motiváciu prispôsobiť ponuku tak, aby vykonával činnosti zamerané na zvýšenie zisku a na fungovanie v trhovom prostredí a plnenie svojich finančných záväzkov, potom je takáto jednotka klasifikovaná v sektore verejnej správy.

Pre vykonanie testu, či je daná jednotka trhová alebo nie kritérium 50% porovnáva tržby (paragraf 20.30) a výrobné náklady (paragraf 20.31). V tomto teste ESA 2010 zahrnuje do výrobných nákladov aj kapitálové náklady, ktoré môžu byť vo všeobecnosti aproximované čistou úrokovou sadzbou.

Dôsledky zmeny

Zahrnutie čistej úrokovej sadzby do menovateľa pomeru medzi tržbami a výrobnými nákladmi pravdepodobne vyústi do zvýšeného počtu jednotiek klasifikovaných v sektore verejnej správy, spolu s tým spätou zmenou vo vykazovanom deficite a dlhu štátu. Takisto je pravdepodobné, že sa zmení pridaná hodnota, keďže verejné korporácie po ich preklasifikovaní do sektora verejnej správy s prevádzkovou stratou alebo relatívne malým prevádzkovým prebytkom v porovnaní s rozsahom jej činnosti prejdú k vyčísleniu produkcie sumou nákladov. To povedie k zmene pridanej hodnoty a tým aj HDP.

- Hore -

 

7. Malé nástroje

Popis zmeny

ESA 95 stanovuje nízku hranicu 500 ECU v cenách roku 1995 pre malé nástroje, ktoré majú byť uznané ako kapitálové výdavky. Nákup položiek spadajúcich pod túto hranicu je klasifikovaný ako medzispotreba.

V metodike ESA 2010 fixná hranica nie je stanovená; kritérium pre zaradenie daného nástroja ako kapitálového výdavku je jeho použitie vo výrobnom procese po dobu dlhšiu ako jeden rok. V praxi sú položky, ako “[Výdavky na ne] lacné nástroje používané pre bežné operácie, ako sú pílky, rýle, nože, sekery, kladivá, šraubováky, francúzske kľúče; malé zariadenia ako vreckové kalkulačky, ......, zachytené ako medzispotreba.”

Dôsledky zmeny

Je pravdepodobné, že táto zmena bude mať iba malý dopad na meranie tvorby kapitálu, a teda aj na HDP a nie je možné povedať, ktorým smerom sa úroveň HDP zmení. Zmena pridanej hodnoty je opačná voči zmene medzispotreby (vo výrobnej metóde) a zodpovedá zmene tvorby hrubého fixného kapitálu (výdavková metóda) a zmene hrubého prevádzkového prebytku (výdavková metóda).

- Hore -

 

8. Tretí vlastný zdroj EU založený na DPH

Popis zmeny

Podľa ESA 95 sa tretí vlastný zdroj EU založený na DPH, ktorá je zbieraná členskými štátmi a následne remitovaná Inštitúciám EU, zachytával ako daň na produkciu a dovoz (D2), ktorá je priamo platená zahraničiu.

Podľa ESA 2010 sa tretí vlastný zdroj založený na DPH zachytáva ako bežný transfer platený vládou každého členského štátu Inštitúciám EU. Takýto príspevok do rozpočtu Inštitúcií EU je zachytený pod hlavičkou D76 “DPH a vlastné zdroje EU založené na HND”.

Dôsledky zmeny

Nový prístup nemá dopad na HDP, ale v prechode na koncept HND sa objemy daní na produkciu a dovoz (D2) platené zahraničiu znížia. Následne sa HND zvýši o čiastku zodpovedajúcu objemu tretieho vlastného zdroja EU, ktorý je založený na DPH.

- Hore -

 

9. Indexované dlhové nástroje

Popis zmeny

Podľa ESA 95 je úrok na pôžičku, kde je istina indexovaná, rozdielom medzi výkupnou cenou a upisovacou (emisnou) cenou. Táto metóda zostáva zachovaná aj v ESA 2010 pre indexované cenné papiere, kde je index širšie vymedzená cenová miera.

ESA 2010 zavádza novú metódu odhadovania úroku akrualizovaného počas rokov, keď je objem, ktorý má byť zaplatený v momente splatnosti, previazaný na úzko vymedzený index, ktorý zahrnuje dôvody obsiahnuté v koncepte zisku z držby, ako je napríklad cena zlata. V tomto prípade je akrualizovaný úrok určený zafixovaním sadzby v momente emisie. To znamená, že akrualizovaný úrok je rozdielom medzi emisnou cenou a trhom očakávaných nadchádzajúcich cenových pohybov. Odchýlka od základného indexu od očakávaného smeru vedie z ziskom resp. stratám z držby.

Dôsledky zmeny

Odhad úroku založený na užšie vymedzenom indexe previazanom na pôžičky je odlišný, takže platené a prijaté úroky z pôžičiek prechádzajúcich cez národné hranice povedú k novým odhadom dôchodku z majetku do/zo zahraničia. Neočakáva sa odchýlka tokov iba jedným alebo druhým smerom, t.j. HND sa zmení, avšak neznámym smerom.

- Hore -

 

10. Centrálna banka – alokovanie produkcie

Popis zmeny

V ESA 95, a v zmysle Nariadenia (EC) 448/98 o výpočte a alokovaní FISIMu, sa hovorí: Centrálna banka nesmie byť zahrnutá do výpočtu FISIMu: jej produkcia sa meria sumou nákladov. Podľa konvencie musí byť celá produkcia centrálnej banky alokovaná do medzispotreby ostatných finančných sprostredkovateľov (subsektory S.122-S.123).

V ESA 2010, sa hovorí, že: Produkcia centrálnej banky sa meria sumou jej nákladov. To znamená, že produkcia centrálnej banky zostáva nezmenená. Alokovanie tejto produkcie sa však od prístupu ESA95 odlišuje. Provízie a poplatky za priamo merané služby, ktoré si účtovala centrálna banka voči rezidentským aj nerezidentským jednotkám, by mali byť alokované medzi tieto jednotky. Iba časť z celkovej produkcie centrálnej banky (súčet nákladov mínus provízie a poplatky), ktorá nie je predmetom predaja, sa musí podľa pravidla alokovať ako medzispotreba ostatných finančných sprostredkovateľov: subsektorov S.122 Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky a S.125 Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov – pomerne podľa pridanej hodnoty každého z týchto subsektorov. Na vyrovnanie účtov subsektorov S.122 a S.125 sa suma ich medzispotreby služby poskytnutej centrálnou bankou vyrovnáva bežným transferom (klasifikovaným pod položkou ostatných transferov D.759) prijatým od centrálnej banky v tej istej sume.

Dôsledky zmeny

HDP sa zvýši o sumu provízií a poplatkov alokovaných nerezidentným jednotkám (vývoz) a rezidentným jednotkám, za ktoré tieto provízie a poplatky zodpovedajú konečnej spotrebe (sektora verejnej správy – NISD – domácností).

HND sa zvýši o tú istú čiastku ako HDP.

- Hore -

 

11. Zušľachtenie pôdy uznané ako samostatné aktívum

Popis zmeny

ESA 1995 chápala významné zušľachtenie pôdy ako tvorbu kapitálu, avšak nerozlišovala zodpovedajúce aktívum okrem neprodukovaného aktíva, ktorým bola pôda samotná. To viedlo k nezhode medzi tvorbou kapitálu v kontexte výrazného zlepšenia pôdy a kategóriami aktív, ktoré prezentujú iba prirodzenú/nevylepšenú pôdu ako neprodukovaného aktíva. Kód AN.2111 však zahrnuje “ významné zušľachtenie, ktoré nemožno fyzicky oddeliť od pôdy samotnej.” ESA 2010 zaviedla novú kategóriu produkovaných aktív AN.1123 – zlepšenia pôdy, ktorá umožňuje dosiahnuť zhodu medzi tvorbou kapitálu v kontexte zušľachtenie pôdy a zmenou stavu zásob relevantného aktíva. V prípadoch, kde nie je možné oddeliť hodnotu pôdy pred zlepšením a hodnotu úprav, musí byť pôda alokovaná do kategórie, ktorá reprezentuje väčšiu časť hodnoty. Zostáva však otázka ako riešiť zdokonalenie pôdy, ktoré je zaznamenané ako tvorba kapitálu, ale nevedie k samostatne identifikovateľnému aktívu zodpovedajúcemu zdokonalenej pôde. V tomto prípade väčšina hodnoty pôdy zostáva vo svojom prirodzenom stave, t.j. nezhoda medzi tvorbou kapitálu v kontexte zušľachtenia pôdy a typom aktíva ako prirodzenej pôdy zostáva. Zdá sa, že v týchto prípadoch neexistuje alternatíva okrem zavedenia korekčných položiek na “Účte ostatných zmien objemu”, s cieľom zladiť počiatočný a konečný stav pre zdokonalenú pôdu ako aj pre prirodzenú pôdu.

Dôsledky zmeny

Do zoznamu produkovaných aktív je zahrnuté nové aktívum “zušľachtenie pôdy”, pričom bude potrebné zrevidovať aktíva klasifikované podľa ESA95 pod hlavičkou „stavby a pôda“ (AN.1122 a AN.211), a preklasifikovať ich do kategórií aktív špecifikovaných v ESA 2010. Tie prípady, v ktorých je možné identifikovať zušľachtenie pôdy, je podľa ESA 2010 potrebné klasifikovať do kategórie AN.1123 a dôsledky premietnuť do stavov aktív. Tie prípady, v ktorých je možné identifikovať zlepšenia pôdy ako súčasť kategórií tvorby kapitálu, ako je stavebníctvo a stavebné práce, je potrebné identifikovať samostatne a ich hodnota by sa mala odzrkadliť v počiatočnom a konečnom stave zlepšenia pôdy. Tam, kde väčšina pôdy spočíva vo svojom prirodzenom stave a jej zdokonalenie nie je možné oddeliť, potom je pôda chápaná ako neprodukované aktívum s pridanou hodnotou, čo si vyžiada korekčné položky na účte ostatných zmien objemu aktív.

Tieto zmeny môžu zapríčiniť rast HDP ako aj HND v tých prípadoch, kde identifikovanie nového aktíva “zlepšenie pôdy” umožní, aby sa tvorba kapitálu dostala do modelu permanentnej inventarizácie, ktorý generuje odhady zmien stavu zušľachtenej pôdy a s nimi spätá spotreba kapitálu produkovaného aktíva sa zachytí v účtoch. V tých prípadoch, kde dochádza k zlepšeniu pôdy vlastnenej netrhovými jednotkami, najmä v rámci sektora verejnej správy, povedie spotreba kapitálu po rokoch priznania tvorby kapitálu k zvýšeniu produkcie, výdavkov a prevádzkového prebytku. V praxi je pravdepodobné, že väčšina zlepšení pôdy bude zachytená podľa ESA 95 v AN.1112 “Ostatné budovy a stavby” a v takomto prípade budú stavy v súvahe a pridružené odhady spotreby kapitálu zachytené podľa ESA 95.

- Hore -

 

12. Opcie na akcie pre zamestnancov (anglický akronym je ESO)

Popis zmeny

ESO bolo zavedené pre korporácie ako forma odmeny pre ich výkonných zamestnancov. Zamestnávateľ dáva zamestnancovi právo zakúpiť si akcie v budúcnosti, obyčajne za cenu v čase, keď je akcia ocenená.

V tomto procese sú tri kľúčové dátumy. “Deň poskytnutia“ je dátum poskytnutia opcie zamestnancovi, “deň nároku” je najskorší dátum, ku ktorému sa môže uplatniť nárok na opciu, „deň uplatnenia“ je dátum, ku ktorému sa nárok na opciu skutočne uplatňuje (alebo zaniká). Spravidla je zamestnancovi umožnené kúpiť si opciu za cenu platnú v deň poskytnutia. Potom nasleduje obdobie nároku, v ktorom zamestnancovi nie je dovolené uplatniť si nárok na opciu, po ktorom nasleduje obdobie, kedy si zamestnanci môžu uplatniť právo, ak zostali zamestnancami. Opcie sa oceňujú trhovou cenou platnou ku dňu poskytnutia. Táto cena sa odhadne pomocou rôznych metód, ako napríklad cenový model opcií na akcie, ktorý odráža očakávaný vývoj ceny akcií v budúcnosti. Tento odhad vykonáva korporácia a prezentuje ho vo svojich účtoch ako výdavok zodpovedajúci odmene zamestnancov pre účely národných účtov. Predtým ako je opcia uplatnená, ide o finančný derivát, ktorý môže nadobudnúť hodnotu podľa toho či sú akcie nad alebo pod hodnotou platnou v deň poskytnutia. Keďže však ESO je zriedka, ak vôbec, obchodovateľné, tento aspekt obyčajne nie je relevantný. V praxi korporácia zaznamená odmeny zamestnancov podľa počtu akcií a odhad trhovej ceny týchto akcií v deň nároku (ako aproximáciu ceny v deň uplatnenia). Toto sa zachytí ako odmeny zamestnancov v deň nároku (ako aproximácia ceny v deň uplatnenia).

Vzhľadom na to, že zaznamenávanie ESO vyššie uvedeným spôsobom je dnes už súčasťou účtovných odporúčaní IASB (International Accounting Standards Board), údaje o opciách na akcie pre zamestnancov by mali byť pre potreby národných účtov k dispozícii z podnikových účtov. Z tohto dôvodu sa odporúča radšej prevziať údaje priamo z účtov podnikov, alebo z daňových záznamov, ako sa snažiť o vlastné nezávislé odhady na pôde štatistických úradov.

Dôsledky zmeny

Keďže predtým neboli ESO zahrnuté do definície odmien zamestnancov, ich zahrnutie povedie k nárastu odmien zamestnancov. V minulosti mohli byť takéto odmeny zamestnancov v ESA95 vynechané, pretože neexistoval praktický návod ako zachytiť ESO v účtoch korporácií. ESO neboli zodpovedajúcim spôsobom odzrkadľované ako odmeny zamestnancov v účtoch podnikov, na ktorých boli založené daňové priznania a zisťovania podnikov. Nový účtovný rámec pre podniky je zárukou toho, že je nepravdepodobné, aby sa tento prístup opakoval a ESO budú zachytené ako mzdy a platy konzistentne s ESA 2010. Ak teda účty korporácií budú povinne zachytávať ESO prostredníctvom zaznamenania odmien zamestnancov v súlade s dnešnými účtovnými štandardmi, nebude to mať pre národné účty žiadne dôsledky okrem toho, že je potrebné zabezpečiť, aby sa príslušné informácie zbierali z podnikových zisťovaní alebo administratívnych záznamov, ako sú daňové záznamy.

Môže byť potrebné preveriť odhady dôchodkov zo zamestnania za staršie roky, keď boli ESO relatívne novým fenoménom (okolo roku 2000) a nemuseli byť nevyhnutne zachytené správne v účtoch korporácií a daňových záznamoch. To môže viesť k presunu z prevádzkového prebytku do dôchodkov zo zamestnania. Pridaná hodnota zostane nezmenená.

- Hore -

 

13. Superdividendy

Popis zmeny

Superdividendy nie sú predmetom ESA 95. V ESA 2010 sa uvádza:

Dividendy (D.421) nezahŕňajú superdividendy.
Superdividendy sú dividendy, ktoré sú veľké v porovnaní s najnovšou úrovňou dividend a ziskov. Aby sa posúdilo, či sú dividendy veľké, používa sa pojem rozdeliteľné dôchodky. Rozdeliteľné dôchodky korporácie sa rovnajú podnikovým dôchodkom zvýšeným o všetky bežné prijaté transfery, zníženým o všetky bežné platené transfery a zníženým o očistenie o zmenu v nárokoch na dôchodok. Na základe pomeru dividend a rozdeliteľných dôchodkov v nedávnej minulosti sa posudzuje hodnovernosť súčasnej úrovne dividend. Ak je vykázaná úroveň dividend výrazne vyššia, dividendy spôsobujúce nadbytok sa považujú za finančné transakcie a označujú sa ako „superdividendy“. Tieto superdividendy sa považujú za výbery majetkových účastí vlastníka z korporácie (F.5). Toto zaobchádzanie sa uplatňuje na korporácie bez ohľadu na to, či ide o podniky zapísané do obchodného registra alebo o kvázikorporácie a či sú pod zahraničnou alebo domácou súkromnou kontrolou. V prípade verejných korporácií sú superdividendy veľké a nepravidelné platby alebo platby prekračujúce podnikový dôchodok za príslušné účtovné obdobie, ktoré sú financované z akumulovaných rezerv alebo z predaja aktív. Superdividendy verejných korporácií sa zaznamenávajú ako výber majetkových účastí (F.5) vo výške rozdielu medzi platbami a podnikovým dôchodkom za príslušné účtovné obdobie. Ak neexistuje miera podnikateľského dôchodku, potom sa ako aproximácia používa prevádzkový zisk z podnikových účtov.

Dôsledky zmeny

Je možné, že niektoré platby uznané ako dividendy korporácií držiteľom akcií, a najmä od verejných korporácií do sektora verejnej správy, ktoré boli podľa ESA 95 chápané ako transfery dôchodkov z majetku (D.421), budú podľa ESA 2010 považované za výber z majetku (F.5).

- Hore -

 

14. Subjekty špeciálneho určenia v zahraničí a pôžičky prijaté verejnou správou

Popis zmeny

Identifikácia a popis SPE je v ESA 2010 skôr reakciou na neustále dôležitejšiu úlohu týchto nástrojov ako zmenou konceptu. ESA 2010 stanovuje nasledovné typické charakteristiky pre SPE:

• 1. Nemajú zamestnancov a nefinančné aktíva
  2. Vykazujú iba malú fyzickú prítomnosť okrem vývesnej tabule, ktorá potvrdzuje ich registračné miesto
  3. Sú spojené s inou spoločnosťou, často v pozícii dcérskej spoločnosti
  4. Sídlia na inom území, než je rezidentské územie spriaznených korporácií.
  5. Jedinou produkciou SPE je tá, ktorá je reprezentovaná platbou za služby poskytovaná miestnymi manažérskymi zdrojmi.

SPE sa považuje za inštitucionálnu jednotku vtedy, keď:

• má to isté sídlo ako jej matka a má autonómiu v rozhodovaní; alebo
• je vo vzťahu k sídlu matky nerezidentom.

 

Ak je však verejná správa v úlohe kontrolujúcej matky nerezidentskej SPE, potom sú podľa konvencie finančné aktivity SPE zobrazené v účtoch verejnej správy.

Dôsledky zmeny

Dodatočný popis povahy a činností SPE nepredstavuje sám o sebe zmenu konceptu v porovnaní s ESA 95, a sám o sebe nevyústi do zmien položiek národných účtov. Avšak tam, kde je SPE kontrolovaná verejnou správou, potom ESA 2010 hovorí, v súlade s konvenciou, že finančné aktíva a pasíva SPE budú úplne absorbované finančnými účtami sektora verejnej správy, pokiaľ ide o vstupné transakcie, ako aj o stavy v súvahe.

- Hore -

 

15. Ústredia a holdingové spoločnosti

Popis zmeny

V metodike ESA 95 boli holdingové korporácie definované ako inštitucionálne jednotky, ktoré kontrolovali skupinu dcérskych spoločností, v konzistencii s paragrafom 4.37 systému SNA 1993. Pre systém SNA 2008 sa terminológia zmenila aby bola v súlade s klasifikáciou ISIC tak, že definícia ESA 95 platila striktne len pre „ústredia”. V ESA 2010 sa termín “holdingová korporácia” alebo „holdingová spoločnosť” používa iba pre inštitucionálnu jednotku, ktorá má v držbe aktíva skupiny dcérskych spoločností a ktorej hlavnou činnosťou je “vlastnenie skupiny”. Holdingová spoločnosť sa podľa tejto definície nezaoberá riadením alebo kontrolou dcérskych spoločností.

Tieto re-definície sú konzistentné s terminológiou použitou v definíciách hlavných činností v NACE Rev.2:

70.10 Činnosti ústredí

Táto trieda zahrnuje dohľad a riadenie iných jednotiek spoločnosti alebo podniku; vykonávanie strategického alebo organizačného plánovania a tvorby rozhodnutí spoločnosti alebo podniku; vykonávanie operatívnej kontroly a riadenia každodenných operácií pridružených jednotiek.

Táto trieda zahrnuje činnosti:

• ústredí
• centralizovaných administratívnych úradov
• korporačné úrady
• okresné a regionálne úrady
• riadiace úrady dcérskych spoločností.

Táto trieda vylučuje:

• činnosti holdingových spoločností, ktoré sa nezaoberajú riadením, pozri 64.20

64.20 Činnosti holdingových spoločností

Táto trieda zahrňuje aktivity holdingových spoločností, t.j. jednotiek ktoré majú v držbe aktíva (vlastnia väčšinový podiel kmeňových akcií) skupiny dcérskych spoločností a ktorých hlavnou činnosťou je vlastnenie skupiny. Holdingové spoločnosti v tejto triede neposkytujú žiadne služby podnikom, ktoré majú kmeňový majetok v držbe, t.j. nespravujú a ani neriadia iné jednotky.

Táto trieda vylučuje: aktívny manažment spoločností a podnikov, strategické plánovanie a tvorbu rozhodnutí spoločnosti, pozri 70.10

V systéme SNA 1993 sa termín “holdingová spoločnosť“ prevzal s cieľom prezentovať to, čo dnes považujeme v zmysle NACE Rev.2 za “Ústredie“. Spôsobuje to zmätok, pričom spoločnosti, ktoré poznáme ako holdingové spoločnosti, ktoré manažovali finančné aktíva a pasíva v mene skupiny podnikov, by mohli byť nesprávne klasifikované podľa ich hlavnej činnosti skôr do tejto skupiny ako do sektora finančných korporácií.

Dôsledky zmeny

Existuje nebezpečenstvo, že podľa ESA 95 budú holdingové spoločnosti, ktoré jednoducho vlastnia aktíva v mene skupiny, nesprávne klasifikované do sektora nefinančných korporácií.

Podľa ESA 2010 je situácia jasná, takéto spoločnosti musia byť klasifikované do sektora finančných korporácií. Takže dôsledkom je prípadná reklasifikácia inštitucionálnych jednotiek z nefinančného sektora do sektora finančného. Žiadne agregáty od sektorov až po národné ukazovatele nebudú ovplyvnené, avšak pridaná hodnota a finančné transakcie a miery finančných stavov môžu byť prevedené z nefinančných sektorov do finančných. Dopad na pridanú hodnotu bude zanedbateľný, avšak zmena položiek súvahy pre finančné aktíva a pasíva môže byť veľmi veľká.

- Hore -

 

16. Subsektory sektora finančných korporácií (S.12)

Popis zmeny

Dochádza k detailnejšiemu členeniu sektora finančných korporácií s cieľom umožniť detailnejšiu analýzu a poskytnúť lepšiu konzistenciu s finančnými štatistickými systémami ECB a MMF. Päť subsektorov, ktoré rozlišovala metodika ESA 95, sa rozšírilo na 9 subsektorov v ESA 2010.

V sektorovej klasifikácii podľa ESA 2010, S.127 (kaptívne finančné inštitúcie) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezaoberajú finančným sprostredkovaním a ani poskytovaním finančných pomocných služieb takých, kde väčšina ich aktív alebo pasív nie je realizovaná na otvorenom trhu. V praxi bude mnoho jednotiek, ktoré sú priradené do S.127, iba uznaných ako inštitucionálne jednotky, pretože ich sídlo je v inej krajine ako sídlo matky. Z toho vyplýva, že celý rad jednotiek, ktoré boli predtým klasifikované pod S.123 a S.11 (holdingové spoločnosti pre nefinančné korporácie) bude podľa ESA 2010 klasifikovaných do S.127 a to skôr v dôsledku ich vzťahu k matke, ako z titulu povahy ich činnosti.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať klasifikácii finančných spoločností osobitného účelu zapojených do sekuritizačných transakcií (FVC) a subjektom špeciálneho určenia (SPE). ESA 95 zaraďovala FVC (držiteľov sekuritizačných aktív) do subsektora Ostatní finanční sprostredkovatelia (S.123) a o SPE sa nezmieňovala. ESA 2010 špecifikuje FVC podobne a klasifikuje ich do Ostatných finančných sprostredkovateľov (S.125), avšak dodatočne špecifikuje, že SPE, ktoré sa kvalifikujú ako inštitucionálne jednotky zvyšujúce fondy na otvorených trhoch, sú klasifikované do S.127 ako kaptívne finančné inštitúcie.

Dôsledky zmeny

V tabuľkách stanovujúcich transakcie a stavy subsektorov finančných korporácií bude ukázaných viac detailov. Identifikácia fondov peňažného trhu oddelene od ostatných investičných fondov umožňuje väčšiu zhodu medzi subsektormi ESA a hlavičkami, ktoré používa ECB. Môže dôjsť aj k preklasifikovaniu holdingových spoločností, ktoré boli podľa ESA95 klasifikované podľa prevažujúcej činnosti danej spoločnosti, avšak podľa ESA 2010 sú klasifikované do sektora finančných korporácií. To môže spôsobiť veľký presun finančných aktív a pasív zo sektora nefinančných korporácií do sektora finančných korporácií.

- Hore -

 

17. Záruky

Popis zmeny

Spôsob zaobchádzania so zárukami na pôžičky bol vyjasnený a pre štandardizované záruky na pôžičky bol zavedený nový pôsob, ako napríklad záruky na študentské pôžičky. Nový spôsob sa líši v tom, že do miery pravdepodobnosti uplatnenia výzvy na záruky musia byť v účtoch rozpoznané finančné aktíva a pasíva. Jednorazové záruky zostávajú ako podmienené aktíva a pasíva.

V ESA 2010 (Box 5.1.1) sa hovorí:

Záruky sú dohody, v rámci ktorých sa ručiteľ zaväzuje veriteľovi, že mu v prípade omeškania dlžníka nahradí stratu, ktorú by veriteľ inak utrpel. Za poskytnutie záruky sa často platí poplatok.

Rozlišujú sa tri rôzne typy záruk. Tieto sa vzťahujú len na záruky poskytnuté v prípade finančných aktív. Nenavrhuje sa žiaden osobitný spôsob zaznamenania záruk poskytovaných vo forme výrobných záruk alebo inej formy záruky. Ide o tieto tri typy záruk:

• a. záruky poskytnuté vo forme finančného derivátu, ako napríklad swap na kreditné zlyhanie. Tieto deriváty sú založené na riziku zlyhania podkladových finančných aktív a nie sú prepojené s individuálnymi pôžičkami alebo dlhovými cennými papiermi.
• b. Štandardizované záruky sa poskytujú vo veľkých množstvách, zvyčajne na dosť malé sumy. Príkladmi sú záruky za vývozné úvery alebo záruky za študentské pôžičky. Hoci je pravdepodobnosť uplatnenia niektorej zo štandardizovaných záruk neistá, skutočnosť, že existuje množstvo podobných záruk, znamená, že je možné spoľahlivo odhadnúť počet uplatnených výziev na plnenie záruky. Štandardizované záruky sa zaznamenajú ako záruky, z ktorých vznikajú finančné aktíva, a nie ako podmienené aktíva.
• c. jednorazové záruky, pri ktorých súvisiace riziko nemožno vypočítať so žiadnym stupňom presnosti z dôvodu chýbajúcich informácií o podobných prípadoch. Poskytnutie jednorazovej záruky sa považuje za podmienené aktívum, alebo za podmienené pasívum a nezaznamenáva sa ako finančné aktívum alebo pasívum.

Dôsledky zmeny

S rezervami na štandardizované záruky sa podľa ESA2010 narába rovnako ako v prípade neživotného poistenia: poplatky platené (a dôchodok z majetku získaný z nich) sa zachytia podobne ako pri poistnom na neživotné poistenie a výzvy pod štandardizovanými zárukami na pôžičky sa vnímajú podobne ako poistné nároky v prípade neživotného poistenia. Štandardizované záruky podľa ESA 2010 povedú k vzniku súboru zodpovedajúcich finančných aktív a pasív zachytených pod novou hlavičkou “rezervy na výzvy na zaplatenie pod štandardizova¬nými zárukami”, ktoré ESA95 nerozlišovala. Napríklad, keď štát poskytne štandardizované záruky za študentské pôžičky a pre tento štandard sa vytvoria rezervy, potom to povedie k nárastu štátnych pasív a zodpovedajúcemu nárastu aktív pre veriteľov majúcich z týchto rezerv zisky.

- Hore -

 

18. Zvláštne práva čerpania (SDR) MMF ako aktíva a pasíva

Popis zmeny

SDR sú medzinárodné rezervné aktíva vytvorené MMF, ktoré sú alokované jej členom na doplnenie existujúcich rezervných aktív. ESA 95 nepoznala žiadne korešpondujúce pasívum k týmto aktívam. V ESA 2010 sú SDR uznané ako aktíva so zodpovedajúcimi pasívami, aj keď tieto aktíva reprezentujú nároky na účastníkov kolektívne a nie na MMF.

Dôsledky zmeny

Krajiny, ktoré majú v držbe SDR, majú nárok voči sektoru zahraničia (ROW) – všetky členské krajiny MMF. Takže, každý člen preukáže pasívum voči iným krajinám reprezentujúce ich záväzok ako členov MMF.

- Hore -

 

19. Splatné daňové úvery

Popis zmeny

Rozlišujeme dva druhy daňových úverových systémov – prvý je taký, pri ktorom sú daňové úvery nesplatné (premrhané) a druhý, pri ktorom sú daňové úvery splatné. Nesplatné daňové úvery sú tie, ktoré môžu byť použité iba na zníženie daňového záväzku – nemôžu byť vyplatené daňovým poplatníkom, alebo neplatcom daní ako výnos. Takže, ide o to isté ako v prípade daňovej úľavy. Splatné daňové úvery (nestratené, nepremrhané) sú také úvery, ktoré môžu byť splatné v tom zmysle, že každá suma presahujúca daňovú povinnosť sa vyplatí príjemcovi. To teda znamená, že splatné daňové úvery možno rozdeliť sa dve časti – jednu časť použiť na zníženie daňového záväzku a druhú časť vyplatiť priamo príjemcovi, ak daná suma presahuje daňovú povinnosť. Pravidlo podľa ESA 2010 sa týka iba splatných daňových úverov, pričom celý objem splatných daňových úverov treba zachytiť ako “daňový náklad”, inými slovami, ako dotáciu alebo sociálnu dávku, bez ohľadu na to, aká čiastka sa použila na redukciu daňového záväzku a aká sa priamo vyplatila príjemcovi. Toto je zmena oproti ESA 95, aj keď v tejto metodike sa daňové úvery špecificky nespomínajú. Je tu rozdiel aj v porovnaní s manuálom OECD z roku 2012 o daniach a daňových úveroch.

Dôsledky zmeny

Dane a výnosy spojené so systémami splatných daňových úverov sa zobrazia v národných účtoch na hrubom základe, t.j. daňové platby preukážu úplnú povinnosť pred tým ako je možné realizovať splatné daňové úvery, a celá suma úverov spadajúca pod systém splatných daňových úverov sa zobrazí ako dotácia alebo sociálna dávka. Čistý stav zostane nezmenený.

- Hore -

 

20. Výrobky zaslané do zahraničia za účelom spracovania

Popis zmeny

Medzi ESA95 a ESA2010 došlo k zásadnej zmene v zaznamenaní výrobkov zaslaných do zahraničia na spracovanie bez zmeny vlastníctva. V ESA 95 boli takéto výrobky prezentované ako exporty do zahraničia a následne zachytené ako importy po návrate zo zahraničia avšak vo vyššej hodnote, čo bol výsledok spracovania. Táto metóda bola známa ako hrubá a efektívne imputovala zmenu vlastníctva tak, že údaje medzinárodného obchodu reprezentovali odhad hodnoty výrobkov, ktoré boli obchodované. Metodika SNA 2008, manuál k BPM6 a metodika ESA 2010 neimputujú zmenu vlastníctva, ale namiesto toho prezentujú iba jednu položku – dovoz spracovateľskej služby. Bude to export služby z krajiny, v ktorej spracovanie nastalo. Takéto zaznamenanie je konzistentnejšie s inštitucionálnymi záznamami a s nimi spätými transakciami. Spôsobuje to však nekonzistenciu so štatistikou zahraničného obchodu. Tá totiž pokračuje vo vykazovaní hrubej hodnoty exportov pre spracovanie a importov spracovaných výrobkov, keďže je založená na fyzickom pohybe výrobkov a nie na ekonomickom vlastníctve výrobkov.

Dôsledky zmeny

Ide tu o dve zmeny. Po prvé, je uznaná nová služba - služba spracovania fyzických vstupov vlastnených inými. Po druhé, keďže nedochádza k zmene vlastníctva, výrobky zaslané do zahraničia na spracovanie nie sú zahrnuté do údajov o exporte a importe. Čistá služba spracovania je poplatok účtovaný za službu spracovania. Je to služba, ktorá sa v národných účtoch zachytí ako export spracovateľskej služby pre krajinu spracovateľa a ako import spracovateľskej služby pre krajinu vlastníka takýchto výrobkov. Hodnota služby nemusí byť nevyhnutne taká, ktorá zodpovedá rozdielu medzi hodnotou výrobkov zaslaných na spracovanie a hodnotou výrobkov po spracovaní a to v dôsledku ziskov/strát z držby, zahrnutia režijných nákladov a merania chýb spojených s pohybom výrobkov.

- Hore -

 

21. Merchanting

Popis zmeny

Merchanting je podľa ESA 2010 (3.164) definovaný ako:

..nákup výrobku rezidentom od nerezidenta a jeho následný predaj inému nerezidentovi bez toho, aby výrobok prekročil hranice ekonomiky obchodníka.

ESA 2010 (9.48e) odlišuje koncept „merchanting“ od konceptu „výrobky zaslané do zahraničia za účelom spracovania“ - ….Na rozdiel od čistého exportu výrobkov, ktorý je pod merchgantingom ukázaný v účtoch za ekonomiku obchodníka, nákup a opätovný predaj výrobkov s nerezidentmi, bez toho aby výrobky vstúpili do ekonomiky obchodníka je zaznamenaný ako export a import na účtoch výrobcu a konečného spotrebiteľa.

Toto je zmena oproti manuálu BPM5 a ESA 95, ktoré vylučovali merchanting z obchodu s výrobkami, avšak zahrnovali rozdiel medzi predajom a nákupom výrobkov ako kategóriu merchantingových služieb v rámci ostatných podnikateľských služieb. Manuál BPM5 rozlišoval tento prípad ako výnimku z princípu zmeny vlastníctva. Nový spôsob zachytenia merchantingu je konzistentný s princípom zmeny vlastníctva. Merchanting vyžaduje aby výrobky zmenili vlastníka a takéto transakcie sa zachytia na účte obchodu s výrobkami.

Keďže výrobky zaslané na spracovanie do zahraničia a vrátené po spracovaní nie sú zahrnuté do údajov o exporte a importe, odporúčame, aby sa zahrnuli ako doplňujúce položky na účte medzinárodných tokov výrobkov a služieb.

- Hore -

 

22. Penzijné schémy zamestnávateľov

Popis zmeny

ESA 95 rozlišovala penzijné záväzky na súvahe iba pre „súkromné“ schémy založené na fondoch. To teda znamená, že činnosti mnohých penzijných schém, ako sú sociálne zabezpečenie a zamestnávateľské schémy, ktoré nie sú založené na fondoch, neviedli k uznaniu aktív resp. pasív. ESA 2010 rozlišuje penzijné nároky vzťahujúce sa k zamestnaniu, bez ohľadu na to, či potrebné aktíva exitujú v segregovaných schémach alebo nie. V ESA 95 boli uznané penzijné záväzky limitované disponibilnými fondmi. Avšak penzijné nároky štátnych schém a schém sociálneho zabezpečenia, ktoré nie sú založené na fondoch, sú v ESA 2010 rozlíšené iba v dodatkovej tabuľke, ktorá ukazuje pasíva a s nimi späté toky všetkých súkromných a štátnych penzijných schém, či už založených na fondoch alebo nie, vrátane sociálneho zabezpečenia.

Dôsledky zmeny

ESA 95 uvádza, že skutočné sociálne príspevky zamestnávateľa a zamestnanca v danom období musia zodpovedať sume skutočne zaplatenej do penzijného fondu. ESA 2010 odporúča zmenu v prípade definovaných dávkových schém. Nárast penzijných nárokov sa zachytí nezávisle od skutočných príspevkov. Úroveň príspevku zamestnávateľa musí byť determinovaná aktuárnym spôsobom a to tak, že sa vyhodnotí nárast čistej súčasnej hodnoty penzijného nároku, ktorý zamestnanec získal v danom období plus akékoľvek náklady, ktorými je zaťažený penzijný fond z titulu prevádzky danej schémy a mínus akákoľvek čiastka zodpovedajúca príspevku zamestnanca.

Vo všeobecnosti platí, že štátne imputované penzijné príspevky zamestnávateľov sa odhadnú tým istým spôsobom; a to na základe poistno- matematických výpočtov. V tých prípadoch, kde tieto poistno-technické výpočty nedosahujú dostatočnú úroveň spoľahlivosti, a iba v takýchto prípadoch, sú pre odhad štátnych imputovaných sociálnych príspevkoch zamestnávateľov možné ďalšie dva prístupy založené na mzdách a platoch alebo na vyplatených dávkach. V prípadoch, že členský štát prehodnotí výpočet štátnych imputovaných sociálnych príspevkov vo vzťahu k penzijným schémam štátnych zamestnancov, môže to mať dopad na HDP.

ESA 95 vnímala činnosť neautonómnych penzijných fondov a penzijných schém, ktoré nie sú založené na fondoch, ako pomocnú činnosť, pri ktorej sa produkcia samostatne nerozlišovala. ESA 2010 uznáva, že so správou akejkoľvek penzijnej schémy sú spojené určité náklady, vrátane správy neautonómnych schém a schém, ktoré nie sú založené na fondoch.

- Hore -

 

23. Poplatky platené za požičanie cenných papierov a zlata

Popis zmeny

Všetky poplatky platené vlastníkom cenných papierov používaných na pôžičky a vlastníkom zlata používaného na pôžičky zlata (či už z alokovaných alebo nealokovaných účtov zlata) sú podľa konvencie zachytené ako úroky. Toľko na objasnenie; tieto transakcie budú zaznamenané pod hlavičkou D.41. Táto zmena môže ovplyvniť HDP iba nepatrne a to v prípade nerezidentských užívateľov. Je však nepravdepodobné že sa zmení HND, pretože dlžníci sú typicky investičné banky a nie koneční spotrebitelia.

- Hore -

 

24. Stavebné činnosti v zahraničí

Popis zmeny

Metodika ESA 95 v paragrafe 2.15 uvádza, že jednotky, ktoré vykonávali stavebnú činnosť v zahraničí po dobu kratšiu ako jeden rok, a ich produkcia predstavuje tvorbu hrubého fixného kapitálu, sú uznané ako fiktívne rezidentské jednotky v krajine, v ktorej k danej činnosti dochádza. Žiadna takáto výnimka neplatí v metodike ESA2010, pričom paragraf 2.09 (b) vyslovene hovorí, že “ak je činnosť vykonávaná po dobu kratšiu ako jeden rok, potom táto činnosť zostáva súčasťou činností produkčnej inštitucionálnej jednotky a nedochádza k uznaniu žiadnej ďalšej samostatnej inštitucionálnej jednotky.”

Dôsledky zmeny

Táto zmena má dopad na HDP, keďže podľa ESA2010 je stavebná činnosť zachytená ako produkcia materskej krajiny a nie krajiny, ktorá je dočasným sídlom stavebnej jednotky. HND však zostane nezmenené, keďže príjem zo služieb a zamestnania potrebný na vygenerovanie THFK v zahraničí bude podľa prístupu ESA95 zodpovedať exportu produkcie materskej krajiny podľa ESA 2010. Táto transakcia je v krajine dočasného pôsobenia stavebnej jednotky chápaná ako import a následne ako THFK.

- Hore -

 

25. FISIM medzi rezidentskými a nerezidentskými finančnými inštitúciami

Popis zmeny

ESA 95 bola novelizovaná Nariadením Rady (EC) Nº 448/92 a Nariadením Komisie (EC) Nº 1188/2002, ktoré definovali ako vypočítať a alokovať FISIM. Nariadenie Komisie (EC) Nº 1188/2002 uvádza v článku 1(b), že dovoz a vývoz FISIMU by sa mal počítať vrátane FISIMu medzi rezidentskými finančnými inštitúciami (FI) a nerezidentskými finančnými inštitúciami. Zmena v ESA 2010 je taká, že sa nepočíta a nealokuje FISIM medzi finančnými sprostredkovateľmi (klasifikovanými pod S.122 a S.125). Metodika ESA 2010 v paragrafe 14.11 hovorí, že “podľa konvencie sa žiadny medzibankový FISIM nepočíta medzi rezidentskými FI a ani medzi rezidentskými FI a nerezidentskými FI. FISIM sa počíta iba vzhľadom k nebankovým užívateľským inštitucionálnym sektorom“.

Dôsledky zmeny

Pre krajiny, ktoré nepočítali FISIM medzi finančnými sprostredkovateľmi, táto zmena neprinesie žiadne dôsledky. Pre krajiny, ktoré počítali FISIM medzi finančnými sprostredkovateľmi, môžu byť dopady malé v závislosti od toho, o aké objemy išlo. Export a import bude ovplyvnený ak nealokujeme FISIM medzi rezidentskými FI a nerezidentskými FI: keďže export FISIMu nerezidentským FI sa zachytáva častejšie, HDP poklesne. Avšak pri prechode na koncept HND je tento pokles vybilancovaný rovnakým nárastom prijatých úrokov (mínus vyplatených) zo (voči) zahraničia (iu), a teda HND zostane nezmenený. Keďže dovoz FISIMu od nerezidentských FI sa zachytáva častejšie, klesá medzispotreba a teda HDP rastie. Avšak pri prechode na koncept HND je tento nárast vybilancovaný rovnakým poklesom prijatých úrokov mínus splatených voči zahraničiu a teda HND zostane nezmenený. Na záver možno konštatovať, že HDP bude ovplyvnený (nárast alebo pokles), avšak HND zostane nezmenené.

- Hore -