Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
Definitívne výsledky zahraničného obchodu v roku 2023
Print Mail TW FB WA

Definitívne výsledky zahraničného obchodu v roku 2023

Posledná aktualizácia: 30.09.2024
Ilustračný obrázok/Illustrative image
Vydavateľ: Štatistický úrad SR
Tématická oblasť: Makroekonomické štatistiky
Okruh: Zahraničný obchod
Dátum publikovania: 30.09.2024

Zahraničný obchod vykázal vlani rekordný prebytok 4,5 mld. eur, v roku 2022 bol naopak v deficite 4,5 mld. eur

Saldo zahraničného obchodu Slovenska dosiahlo najvyššiu hodnotu od roku 2014, k čomu prispelo najmä výrazné zníženie dovozu minerálnych palív a zvýšený vývoz automobilov. Nemecko naďalej zostáva kľúčovým obchodným partnerom Slovenska. Viac než pätina vývozu putovala do Nemecka a takmer 15 % dovozu tvoril tovar vyrobený v tejto krajine.

Zo Slovenskej republiky sa v roku 2023 podľa definitívnych výsledkov vyviezol tovar v hodnote1) 108,4 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,5 %. Naopak, dovoz zaznamenal pokles o 3,1 % oproti roku 2022 a dosiahol hodnotu 103,9 mld. eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo aktívne v objeme 4,5 mld. eur, čo znamená zlepšenie o 9 mld. eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Medziročné zvýšenie exportu ovplyvnil najmä 23,6 % nárast vývozu nových osobných automobilov. Hodnota vývozu nových osobných automobilov zo Slovenska tak stúpla medziročne o 5,8 mld. eur na 30,4 mld. eur. Množstvo vyvezených áut sa zvýšilo o 13,4 %, teda o 136,6 tis. kusov. Najväčšiu hodnotu na vývoze predstavovali benzínové vozidlá a z nich automobily s motorom objemu 1,5 l až 3 l. Hodnota ich vývozu medziročne stúpla o 55,2 %. Medziročne sa zvýšila aj hodnota vyvezených elektromobilov o takmer 20 % a hybridov o 17,3 %.

Na pokles importu mala najväčší vplyv medziročne nižšia hodnota dovezeného zemného plynu, ktorá v porovnaní s rokom 2022 klesla takmer o polovicu, keď dosiahla úroveň 3,0 mld. eur. Množstvo zemného plynu v roku 2023 kleslo len o 18,2 %. Výraznejší rozdiel medzi poklesom hodnoty a objemu dovezeného plynu spôsobili nižšie ceny plynu na svetových trhoch.

Z krajín, kam Slovensko vyvážalo v roku 2023 tovar v najvyššej hodnote, dominovalo Nemecko, susedné štáty a Francúzsko. Vývoz do Nemecka medziročne vzrástol o 5,8 % a tvoril 21 % z celkového slovenského vývozu. Nemecko tak patrí k našim najdôležitejším obchodným partnerom, kde dlhodobo smeruje tovar v najvyššej hodnote. Spomedzi ďalších významných partnerov medziročne vzrástol vývoz do Česka o 5 %, veľké zvýšenie zaznamenal aj vývoz do Spojených štátov amerických o 39,5 %, Spojeného kráľovstva o 18,8 % a Číny o 10,1 %. Naopak, znížil sa vývoz do Poľska, Maďarska, Francúzska a Talianska.

Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení, do krajín EÚ2) smerovalo takmer 77,4 % hodnoty vyvážaného tovaru a medziročne sa táto hodnota zvýšila o 2 %. Do krajín OECD vzrástol vývoz o 4,3 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 86,5 %).

Hodnota celoročného dovozu3) medziročne klesla. Spomedzi najvýznamnejších obchodných partnerov sa doviezlo menej tovaru z Číny o 3,8 %, Kórejskej republiky o 3,1% a najvýraznejší prepad bol zaznamenaný pri dovoze z Ruskej federácie, a to o 44,2 %. Naopak, viac tovaru sa doviezlo z Nemecka, Česka, Poľska a Maďarska.

Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti roku 2022 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 1,1 % (tvoril 64,9 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 5,1 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 64,7 %).

Najväčšie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (7,5 mld. eur), Spojenými štátmi americkými (3,5 mld. eur), Spojeným kráľovstvom (3,2 mld. eur), Rakúskom (2,8 mld. eur), Francúzskom (2,8 mld. eur), Maďarskom (2,3 mld. eur) a Českom (2,2 mld. eur). Kladné saldo mala SR aj s Poľskom a Talianskom. Najväčší deficit malo Slovensko s Kórejskou republikou (5,4 mld. eur), Čínou (4,8 mld. eur), Ruskou federáciou (4,2 mld. eur) a Vietnamom (4,1 mld. eur).

  • 1) údaje sú v bežných cenách v hodnote typu FOB, t. j. zahŕňajú transakčnú hodnotu tovaru a hodnotu služieb (napr. doprava, poistenie, prekládka, skladovanie tovaru a pod.) spojených s dodaním tovaru na hranicu vyvážajúcej krajiny. Všetky dáta zahraničného obchodu Štatistický úrad SR vypracoval na základe údajov Colnej sekcie Finančného riaditeľstva SR získaných v rámci colného konania a zo štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK (hlásenia poskytované dovozcami a vývozcami tovaru v rámci EÚ).
  • 2) údaje za EÚ sú od januára 2020 bez Spojeného kráľovstva
  • 3) Štatistický úrad SR v rámci skvalitnenia dát rozšíril v priebehu roka 2023 zdroje údajov o dovoze a do štatistických výstupov zahrnul aj údaje za fyzické a právnické osoby neregistrované pre DPH, ktoré si v rámci EÚ kúpili tovar na diaľku (napr. cez internet). Tieto údaje boli zapracované do štatistických výstupov od januára 2022.

Zdroj údajov databáza DATAcube:

Výstupy k téme zahraničný obchod

Klasifikácie zahraničného obchodu:

Štatistika zahraničného obchodu sa zostavuje v štyroch rôznych klasifikáciách. Kombinovaná nomenklatúra (KN) je primárna nomenklatúra, ktorú používajú všetky členské štáty EÚ na vykazovanie zahraničného obchodu s tovarom pri zbere údajov. Vychádza z Harmonizovaného systému (HS) opisu a číselného označovania tovaru a je predmetom každoročných revízií, ktoré zabezpečujú jej aktuálnosť. Člení sa na triedy (označené rímskymi číslicami), kapitoly (HS2), položky (HS4) a podpoložky (HS6) Harmonizovaného systému, z ktorých sa pridaním ďalších dvoch číslic tvorí podpoložka kombinovanej nomenklatúry (KN8).

Prevodníky umožňujú transponovať podrobné údaje zozbierané podľa KN do iných klasifikácií, ako sú napríklad:

  • Štandardná klasifikácia medzinárodného obchodu (SITC), ktorá koreluje s podpoložkami Harmonizovaného systému,
  • Klasifikácia podľa hlavných ekonomických kategórií (BEC), ktorá zoskupuje tovar do ekonomických kategórií s ohľadom na jeho konečné použitie,
  • Štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA), ktorá umožňuje prepojiť výrobky, ktoré majú spoločné vlastnosti s činnosťami definovanými podľa NACE.
  • Vydal :

  • Štatistický úrad SR
  • Lamačská cesta 3/C
  • 840 05 Bratislava 45
  • Slovenská republika
  • Informačný servis :

  • tel. +421 2 50 236 339
  • +421 2 50 236 335
  • e-mail: info@statistics.sk

Upozornenie: Pri uverejnení celej informatívnej správy alebo jej časti prosíme uviesť zdroj informácií Štatistický úrad Slovenskej republiky. Štatistický úrad SR tvorí kvalitné štatistiky užitočné pre spoločnosť podľa 16 zásad týkajúcich sa inštitucionálneho prostredia, štatistických procesov a výstupov podľa Kódexu postupov pre európsku štatistiku.


/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail Definitívne výsledky zahraničného obchodu v roku 2023 Z6_Q7I8BB1A00BL30IJKSNHCF2GU5 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Produkty /Katalóg informatívnych správ /Detail