Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2024
Print Mail TW FB WA

Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2024

Posledná aktualizácia: 03.09.2024
Ilustratívny obrázok/Illustrative image
Vydavateľ: Štatistický úrad SR
Tématická oblasť: Demografia a sociálne štatistiky
Okruh: Práca
Dátum publikovania: 03.09.2024

Mierny rast zamestnanosti SR pokračoval aj na jar, pribudlo pracujúcich vo výrobe aj v službách

Počet pracujúcich medziročne vzrástol v polovici z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Mierne pozitívny vývoj podporil nárast pracujúcich v priemysle, v rámci služieb pribudlo najviac pracujúcich v informáciách a komunikácii. Zamestnanosť vzrástla v 6 z 8 krajov SR, najviac v Košickom kraji.

Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)1) v 2. štvrťroku 2024 medziročne vzrástla o 0,3 %. Počet pracujúcich2) v SR dosiahol takmer 2 milióny 618-tisíc osôb. Po sezónnom očistení sa zamestnanosť medzikvartálne (oproti 1. štvrťroku) znížila o 0,1 % na vyše 2 milióny 621-tisíc pracujúcich.

Miera zamestnanosti3), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva sa medziročne zvýšila o 0,6 percentuálneho bodu (p. b.) na 78,1 %.

Celkovo v 2. štvrťroku 2024 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky zamestnanosť medziročne vzrástla v polovici z nich. Za mierne pozitívnym vývojom vo výrobných odvetviach stojí vyše 7-tisícový prírastok v priemysle. Naopak, stavebníctvo a pôdohospodárstvo zaznamenalo dohromady medziročný pokles zamestnanosti o takmer 3,5 tisíca osôb.  

Najviac ľudí, takmer 63 % zo všetkých pracujúcich v SR, tradične pracovalo v službách, čo predstavovalo vyše 1 milión 646-tisíc osôb. Po stagnácii z úvodu roka 2024, na jar ich počet medziročne stúpol. Najvýraznejší reálny progres zamestnanosti zaznamenali informácie a komunikácia, kde pribudlo 12,3 tisíca pracujúcich (nárast o 12,4 %). Dôležitý pre celý segment služieb bol návrat ľudí do veľkoobchodu a maloobchodu, v ktorom po štvrťroku poklesu zamestnanosti medziročne pribudlo vyše 10-tisíc osôb (nárast o 3,1 %). V umení, zábave a rekreácii pribudlo 8,6 tisíca osôb (nárast o 28 %), v ubytovacích a stravovacích službách 5,4 tisíca osôb (nárast o 5,3 %). Pracovný trh sa najvýraznejšie oslabil v odvetví finančné a poisťovacie činnosti o takmer 10-tisíc osôb (pokles o 13,2 %), ako aj v zdravotníctve a sociálnej pomoci o vyše 9-tisíc osôb (pokles o 4,4 %).

Obrázok - Graf

Stiahnite si graf vo vysokom rozlíšení vo formáte PDF (86 kB), alebo vo formáte PNG (147 kB).


Z hľadiska vzdelanostných skupín pribudlo najviac pracujúcich s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou, medziročne o takmer 25-tisíc (nárast o 2,7 %). Na celkovej zamestnanosti sa podieľali viac než tretinou.

Podľa vekového zloženia trh práce zaznamenal začiatkom roka vyššie medziročné prírastky o 5,4 % v skupine pracujúcich od 50 do 54 rokov (o 16,5 tisíca osôb) a v skupine nad 59 rokov o 5,3 % (vyše 11-tisíc osôb). Naopak, ubudlo predovšetkým pracujúcich vo veku od 15 do 34 rokov.

Z regionálneho hľadiska počet pracujúcich v 2. štvrťroku 2024 medziročne vzrástol v 6 z 8 krajov Slovenska. Rast počtu pracujúcich nad 1 % dosiahol len Košický (kde zároveň pribudlo najviac 5-tisíc osôb) a Trnavský kraj. Tesne pod 1 % pracujúcich pribudlo v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. Prírastok pracujúcich zaznamenali aj kraje Žilinský a Prešovský. Medziročne menej o 1,6 % pracujúcich bolo v Trenčianskom kraji a o 1,1 % v Nitrianskom kraji.

Najvyššiu mieru zamestnanosti, nad hranicou 80 %, dosiahol okrem Bratislavského kraja aj Žilinský kraj. Najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, kde sa miera zamestnanosti na jar medziročne zvýšila o 1,7 p. b. na 72,7 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti mal Prešovský kraj (72,5 %).

Za prácou do zahraničia4) vycestovalo v 2. štvrťroku tohto roka 112-tisíc občanov Slovenska, čo bolo o 1,6 % menej než pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve, v priemysle a v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Väčšina z nich pochádzala z Prešovského kraja (takmer 27-tisíc osôb), Žilinského a Banskobystrického kraja (oba podobne vyše 18-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Banskobystrický kraj - o takmer 95 % (o vyše 9-tisíc osôb). Naopak, v Nitrianskom kraji nastal najvýraznejší úbytok pracujúcich v zahraničí s medziročným poklesom o 46,2 % (o 9,5 tisíca osôb).

V súhrne za 1. polrok 2024 stúpol počet pracujúcich o 0,6 % na takmer 2 milióny 610-tisíc osôb. Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa v 11 z nich počet pracujúcich zvýšil. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka najviac pracujúcich pribudlo v priemysle, ako aj v ubytovacích a stravovacích službách (približne po 9,5 tisíca osôb). V umení, zábave a rekreácii bol tiež zaznamenaný vyšší prírastok pracujúcich (o 8,4 tisíca osôb). Naopak, výraznejšie medziročne ubudlo pracujúcich v administratívnych službách (o 8-tisíc osôb), ako aj v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 7,8 tisíca osôb).

Medziročne vzrástli počty pracujúcich v 6 z 8 krajov Slovenska, nad 1 % však len v Bratislavskom kraji a Košickom kraji. Počet pracujúcich za 1. polrok mierne klesol v Trenčianskom (o 0,4 %) a v Nitrianskom kraji (o 0,2 %).

Miera zamestnanosti za prvých 6 mesiacov roku 2024 súhrnne za SR stúpla o 0,7 p. b. na aktuálnych 77,9 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku roka nastala v Košickom kraji, kde bol evidovaný rast o 1,4 p. b.

Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti 1. polroku 2023 znížil o 1,3 % na takmer 115-tisíc osôb.


  • 1) metodika VZPS je v súlade s príslušnou legislatívou EÚ, medzinárodnými definíciami a odporúčaniami Eurostatu a ILO. V dôsledku úpravy metodiky vyplývajúcej z nových nariadení EÚ platných od 1. štvrťroka 2021, nie e možné porovnanie údajov s údajmi za predchádzajúce obdobia
  • 2) pracujúci v zmysle novej metodiky VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 do 89 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu, plat alebo iný druh odmeny alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku, vrátane osôb vykonávajúcich prácu na základe dohôd, sezónnych pracovníkov, osôb na materskej alebo rodičovskej dovolenke, osôb pracujúcich v zahraničí menej ako 1 rok, osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia. Respondenti sú zahrnutí do odvetví podľa ekonomickej činnosti miestnej jednotky nie celého podniku. Podľa novej metodiky od roku 2021 osoby na platených aktivačných prácach už nepatria medzi pracujúcich; a naopak po novom na rozdiel od praxe do konca roka 2020 sú medzi pracujúcimi zahrnuté aj osoby na rodičovskej dovolenke. Údaje za vzorku boli dopočítané prostredníctvom nových integrovaných váh na populáciu očistenú o osoby v kolektívnych zariadeniach
  • 3) podiel počtu pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov vyjadrený v percentách
  • 4) krátkodobá migrácia za prácou do zahraničia v trvaní do 1 roku, vrátane časovo neobmedzenej dochádzky za prácou cez hranice

Zdroj údajov databáza DATAcube:

  • Vydal :

  • Štatistický úrad SR
  • Lamačská cesta 3/C
  • 840 05 Bratislava 45
  • Slovenská republika
  • Informačný servis :

  • tel. +421 2 50 236 339
  • +421 2 50 236 335
  • e-mail: info@statistics.sk

Upozornenie: Pri uverejnení celej informatívnej správy alebo jej časti prosíme uviesť zdroj informácií Štatistický úrad Slovenskej republiky. Štatistický úrad SR tvorí kvalitné štatistiky užitočné pre spoločnosť podľa 16 zásad týkajúcich sa inštitucionálneho prostredia, štatistických procesov a výstupov podľa Kódexu postupov pre európsku štatistiku.


/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2024 Z6_Q7I8BB1A00BL30IJKSNHCF2GU5 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Produkty /Katalóg informatívnych správ /Detail