Štát v roku 2023 hospodáril s deficitom 5,21 % HDP, čo bol horší výsledok ako jarný odhad
Deficit verejnej správy SR v roku 2023 dosiahol 6,4 mld. eur. Jeho hodnota sa v porovnaní s rokom 2022 strojnásobila a mierne, o 0,4 miliardy eur, vzrástla aj oproti prvému odpočtu z apríla tohto roka. Po spresneniach sa znížili daňové príjmy a zvýšili vybrané výdavky štátu. Celkový dlh verejnej správy dosiahol 68,9 miliardy eur, čo bolo 56,1 % HDP.
Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2023 dosiahol 6,4 mld. eur, čo predstavovalo 5,21 % z hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky. Oproti prvému odhadu z jari (tzv. jarnej EDP notifikácii) to bolo zhoršenie o takmer 400 mil. eur. Deficit na jar bol vyčíslený na 4,89 % HDP.
Vplyv na jesenný odpočet mala tiež tzv. veľká benchmarková revízia1). údajov HDP v celom časovom rade od roku 1995, ktorú ŠÚ SR zverejnil už minulý týždeň. Na zvýšení deficitu v porovnaní s aprílom o 0,32 percentuálneho bodu (p. b.) sa podieľali spresnenia príjmov a výdavkov štátu, najmä nižšie daňové príjmy, ktoré tvorili 0,26 p. b. HDP.
V októbri 2024 Štatistický úrad SR oficiálne prezentuje spresnené údaje o hospodárení štátu za rok 2023 (tzv. jesenná notifikácia o deficite a dlhu SR alebo tiež EDP notifikácia). Súčasne sa vždy spresňujú aj údaje o hospodárení štátu za predchádzajúce tri roky, aktuálne teda od roku 2020.
Vývoj deficitu v roku 2023 v porovnaní s prechádzajúcimi rokmi
Deficit verejných financií sa v roku 2023 medziročne strojnásobil, jeho hodnota dosiahla 6,4 mld. eur, čo predstavovalo 5,21 % z HDP (po jesennom spresnení HDP1)). Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 6,76 mld. eur, čo bolo výrazne viac ako v roku 2022, kedy hospodárila s mínusom 1,51 mld. eur. Oproti prvému odhadu z jarnej notifikácie ide o zhoršenie o -0,375 mld. eur. Naopak, miestna samospráva vlani hospodárila s prebytkom takmer 81 miliónov eur, čo bol výrazne lepší výsledok ako v roku 2022. Hospodárenie s prebytkom 276 mil. eur zaznamenali minulý rok aj fondy sociálneho zabezpečenia, ich aktuálny prebytok bol trojnásobok hodnoty z roku 2022.
Spresnenie deficitu 2023 v porovnaní s jarným odhadom
Deficit hospodárenia štátu za rok 2023 sa teda v porovnaní s aprílovým odhadom prehĺbil o takmer 389,6 mil. eur. Najväčší vplyv mal nižší výber daní na strane príjmov štátu o 319,8 mil. eur, ďalej začlenenie nového subjektu do sektora verejnej správy, ktorý hospodáril s plusom 8,5 mil. eur. Zvýšili sa tiež pohľadávky a záväzky štátu o 139,7 mil. eur a hodnota energopomoci o 69,1 mil. eur.
Stiahnite si graf vo vysokom rozlíšení vo formáte PDF (174 kB), alebo vo formáte PNG (96 kB).
V rámci daňových príjmov štátu v minulom roku mal pozitívny vplyv vyšší výber daní z príjmov právnických osôb o 101,7 mil. eur a naopak, nižší príjem zo solidárnej dane z nadmerných ziskov v odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií o 416 mil. eur.
Spresnenie deficitu 2020-2022 v porovnaní s jarným odhadom
Pokiaľ ide o roky 2020 až 2022, úpravy deficitu v porovnaní s aprílovými dátami boli zanedbateľné, od -1,7 mil. eur do +7,5 mil. eur. Najvýznamnejší vplyv na deficit malo začlenenie ďalších subjektov do hospodárenia štátu (r. 2020-2022), úprava zahraničných pohľadávok (rok 2021) a tiež zvýšenie dopadu oddlženia nemocníc (rok 2022). Zapracované boli aj ďalšie zmeny, tie však nemali vplyv na deficit, ale len na štruktúru transakcií národných účtov.
Štátny dlh dosiahol 56,05 % HDP
Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 % HDP (po jesennom spresnení HDP)1). Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,4 mld. eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie v porovnaní s odhadom HDP z apríla 2024. V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,68 %.
Pokiaľ ide o zmeny majúce vplyv na tzv. Maastrichtský dlh, tak najvýznamnejší vplyv mala zmena zaznamenávania tzv. odložených úrokov z pôžičiek EFSF (Európskeho nástroja finančnej stability) voči Grécku, ktoré po metodickom spresnení Eurostatu vstupujú do dlhu. Táto zmena sa týkala časového radu od roku 2012, pričom v EDP notifikačných rokoch tento vplyv dosiahol od +97 mil. eur v roku 2020 po +132 mil. eur v roku 2023. Táto zmena vyplynula z odporúčania2) Eurostatu z júla 2024.
Všeobecne k metodike
Pri zostavovaní ukazovateľov za sektor verejnej správy za rok 2023 Štatistický úrad SR vychádzal zo štandardných podkladov a úprav, ktoré realizoval aj v minulých obdobiach.
Pre hodnotenie sektora verejnej správy sú dôležité aj iné údaje okrem tých, ktoré boli predmetom notifikácie, preto Štatistický úrad SR zverejňuje aj stavy vybraných finančných aktív sektora verejnej správy za roky 2020 – 2023 (sú súčasťou Prílohy – Aktualizácia deficitu a dlhu za roky 2020 - 2024 (ZIP 25 kB).
Dáta o deficite a dlhu za členské krajiny EÚ zverejní EUROSTAT v utorok 22. októbra 2024 o 11.00 h.