Zamestnanosť vo 4. štvrťroku 2021 medziročne vzrástla, za celý rok však pracujúcich ubudlo, a to najmä v službách

Celkovo z 18 odvetví ekonomiky sledovaných v rámci údajov o zamestnanosti sa vo 4. štvrťroku 2021 počet pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich. Za celý rok 2021 však zamestnanosť klesla. V dvoch podielovo najvýznamnejších odvetviach, v priemysle a v obchode, bol úbytok pracujúcich do 3 %, ale v pandémiou skúšaných ubytovacích a stravovacích službách, ako aj v umení a zábave ubudlo viac ako 10 % pracovníkov.

Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)¹⁾ sa vo 4. štvrťroku 2021 medziročne zvýšila už druhý štvrťrok za sebou, rast dosiahol 0,7 % a počet pracujúcich²⁾ na Slovensku sa zvýšil na 2 milióny 614 tis. osôb. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,7 % a dosiahla 2 milióny 598 tis. osôb.

Miera zamestnanosti³⁾, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,1 %.

Porovnať aktuálne dáta v dlhšom časovom rade, teda napríklad s rovnakým obdobím roka 2019 nie je možné, pretože od r. 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ k významným metodickým zmenám a údaje nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia. S cieľom zabezpečiť základné informácie o trhu práce boli osobitne prepočítané v maximálnej možnej miere medziročné indexy, nie však ostatné či staršie dáta VZPS.

Celkovo z 18 sledovaných odvetvových činností ekonomiky sa vo 4. štvrťroku 2021 počet pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich. Rast zamestnanosti zaznamenali najmä výrobné odvetvia, odvetvia služieb naopak, strácali pracovníkov. V podielovo najvýznamnejšej zložke slovenského trhu práce, v priemysle, počet pracujúcich medziročne stúpol o 1,1 % na 721 tis. pracujúcich. Bol to prvý kladný príspevok zaznamenaný v odvetví počas roka 2021. Pracujúci pribudli aj v stavebníctve, počet vzrástol o 2,7 % na 237 tis. osôb.

V odvetviach služieb, ktoré najviac ovplyvnili dôsledky pandémie, pracovalo na sklonku roka o 0,2 % ľudí medziročne menej (1 milión 588 tis. osôb). Celkovo v nich pracovalo viac ako 60 % pracujúcich a napriek medziročnému úbytku sa situácia v porovnaní s predošlými štvrťrokmi zlepšila, absolútny počet pracujúcich v službách bol vyšší ako v lete či na jar roka 2021.

Vo veľkoobchode a maloobchode, ktoré sú najvýznamnejšou zložkou služieb a súčasne druhou podielovo najvýznamnejšou zložkou v rámci celej zamestnanosti v SR (315 tis. pracujúcich), bol v poslednom štvrťroku zaznamenaný najvýraznejší medziročný úbytok približne 18 tis. pracujúcich (o 5,4 %). Pracujúcich strácali aj ďalšie odvetvia služieb, ako administratívne služby (o 15,9 %), doprava a skladovanie (o 3,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 2,5 %) či finančné a poisťovacie činnosti (o 7,3 %). 

Z podielovo významnejších odvetví služieb, ktoré mali pozitívny vplyv na medziročný vývoj zamestnanosti, najvyšší rast zaznamenali vzdelávanie (o 8,5 %) a informácie a komunikácia (o 8 %).

Zlepšenie zamestnanosti sa prejavilo aj v odvetviach najviac postihnutých pandémiou. V odvetví umenie, zábava a rekreácia zamestnanosť dosiahla prvýkrát rast o 4,7 %, ubytovacie a stravovacie služby sa síce do rastu nedostali, ale medziročný pokles bol veľmi mierny (o 1,8 %).

Úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcich štvrťrokoch, medzi mladými do 34 rokov. Počet pracujúcich do 25 rokov sa znížil o 4,6 % a u osôb vo veku od 25 do 34 rokov klesol o 4,8 %. Najvýraznejší relatívny prírastok zaznamenali pracujúci s najdlhšími pracovnými skúsenosťami vo veku nad 60 rokov o 9,8 %.

Pozitívny vývoj zamestnanosti (počet pracujúcich) aj miery zamestnanosti vo 4. štvrťroku 2021 bol viditeľný aj v krajoch Slovenska. Počet pracujúcich medziročne vzrástol v piatich z ôsmich krajov SR, najvýznamnejšie v Prešovskom kraji o 4,3 %. Úbytok pracujúcich pretrvával v Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 % mal Košický kraj (68,7 %), naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti už priblížila úrovni takmer 85 % (84,8 %). Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera zamestnanosti sa zvýšila o 3,5 p. b. na hodnotu 78,9 %, významné zvýšenie zaznamenal aj Prešovský kraj o 3,2 p. b., pričom druhý štvrťrok po sebe prekročil počet pracujúcich hranicu 70 % obyvateľov kraja vo veku 20 – 64 rokov.

Za prácou do zahraničia⁴⁾ odchádzalo vo 4. štvrťroku minulého roka spolu 113,5 tis. osôb, ich počet medziročne opäť znížil o 1,2 %. Pracovali najmä v stavebníctve (34,8 tis. osôb), priemysle (26,3 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (14,5 tis. osôb). Napriek zvýšeniu počtu pracujúcich v priemysle, dominantnosť týchto troch odvetví počas roka klesala. Kým na začiatku roka v nich pracovali takmer tri štvrtiny, vo 4. štvrťroku sa znížil ich podiel na dve tretiny. V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (27,3 tis. osôb), Rakúsku (26,4 tis. osôb) a v Česku (22,1 tis. osôb). Absolútne najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (28,5 tis. osôb) a zo Žilinského kraja (23,1 tis. osôb). Najdynamickejší medziročný nárast počtu pracujúcich v zahraničí mal Bratislavský kraj (o 26 %), ktorý má však dlhodobo najnižší podiel na celkovom počte pracujúcich dochádzajúcich do zahraničia.

Zamestnanosť v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020

V priemere za rok 2021 klesla celková zamestnanosť o 1,4 % na 2 milióny 561 tis. osôb. Počty pracujúcich klesali v prvom polroku a ani pozitívny vývoj v druhej polovici roka už toto zníženie nevyrovnal. Miera zamestnanosti pri medziročnom poklese o 0,3 p. b. bola na úrovni 74,6 %.

Celkovo z 18 sledovaných odvetví iba 6 dosiahlo v ročnej bilancii rast, najvýznamnejšie vzdelávanie (o 7,5 %), informácie a komunikácia (o 5,8 %) či činnosti v oblasti nehnuteľností (o 5,6 %). Najväčšie úbytky boli počas celého roka v ubytovacích a stravovacích službách, kde zamestnanosť klesla o 17,9 %, ako aj v umení, zábave a rekreácii o 11,4 %. Pokles pracujúcich v dvoch podielovo najvýznamnejších odvetviach zamestnanosti bol mierny, v priemysle o 1,9 % a v obchode o 2,6 %.

Najväčší pokles pracujúcich bol medzi mladými do 25 rokov (o 10 %), a tiež v kategórii od 25 do 34 rokov (úbytok o 6,2 %). Relatívne najviac pracujúcich pribudlo vo veku nad 60 rokov (o 5,1 %).

Na regionálnej úrovni zamestnanosť, teda počet pracujúcich, za celý rok 2021 klesol takmer vo všetkých krajoch, najviac v Banskobystrickom kraji o 3,3 %. Zamestnanosť sa podarilo udržať v Prešovskom kraji, medziročný rast bol však veľmi mierny (o 0,5 %). Miera zamestnanosti bola medziročne vyššia v troch krajoch, v Prešovskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Pokles miery zamestnanosti sa najviac zvýšil v Košickom kraji o 1,8 p. b. a v Banskobystrickom kraji o 1,7 p. b.

Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka znížil o 5,4 % na takmer 112,1 tis. osôb. Pracovali najmä v stavebníctve, priemysle a zdravotníctve a sociálnej pomoci, ale všetky tri odvetvia zaznamenali odliv počtu pracujúcich. Rast dosiahli váhovo menej významné odvetvia, ako ubytovacie a stravovacie služby, doprava a skladovanie či pôdohospodárstvo. Viac ako štvrtina pracujúcich v zahraničí pochádzala z Prešovského kraja, najväčší ročný prírastok bol však v Žilinskom kraji (o 18,8 %).