Zamestnanosť v roku 2020 aj v jeho poslednom štvrťroku zaznamenala pokles o 2 %, v ekonomike za rok ubudlo vyše 50-tisíc pracujúcich
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) vo 4. štvrťroku 2020 medziročne klesla o 2 %. Na trhu práce tak bolo celkovo 2 538,9 tis. pracujúcich, 2) ich počet bol o 52,3 tis. osôb nižší ako v rovnakom období roka 2019. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2020 zvýšila o 2,5 tis. osôb (o 0,1 %). Pokles zamestnanosti sa prejavil najmä v 2. štvrťroku, následne miera poklesu spomaľovala.
Miera zamestnanosti, 3) ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa oproti 4. štvrťroku 2019 znížila o 0,9 p. b. na 72,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,7 % na 2 420,8 tis. osôb.
Celkovo z 19 sledovaných odvetví dopad krízy v podobe úbytku pracujúcich pocítili v 10 odvetviach (v 3. štvrťroku to bolo v 11 odvetviach a v 2. štvrťroku až v 15 odvetviach). Najväčšie úbytky pracujúcich boli od začiatku roka 2020 v službách, tempo poklesu sa však postupne spomaľovalo. Najhoršia situácia bola v ubytovacích a stravovacích službách, kde v poslednom štvrťroku prišlo o prácu 17,1 tis. osôb (16 %) a v doprave a skladovaní pri poklese o 12,4 tis. osôb (o 7,3 %). Naopak, výraznejšie sa zamestnanosť zvýšila v informáciách a komunikácii o 13,5 %. Relatívne najviac vzrástol počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 15,5 %, tie však na celkovej zamestnanosti tvorili menej významný podiel.
Počet pracujúcich sa znížil aj v hlavnom odvetví hospodárstva v priemysle o 1,3 %. Naďalej sa prehlboval aj pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve, medziročne klesla o 21 %.
Zamestnanosť klesla vo všetkých krajoch a to tretí štvrťrok po sebe. Najmenej priaznivá situácia bola v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, ktoré zaznamenali najvyššie úbytky pracujúcich aj najväčší pokles miery zamestnanosti. V Prešovskom kraji klesol počet pracujúcich medziročne o 11,4 tis., miera zamestnanosti bola najnižšia (67,6 %) a klesla o 2 p. b. V Banskobystrickom kraji úbytok pracujúcich rovnako presiahol 10 tis. osôb a pokles miery zamestnanosti bol druhý najvyšší (o 1,5 p. b.). Rast miery, aj to len mierny o 0,1 p. b, dosiahli len v Trnavskom kraji.
Počet pracujúcich v zahraničí do 1 roka dosiahol vo 4. štvrťroku 118,1 tis. osôb. Za prácou do zahraničia 4) odchádzalo zo Slovenska o 8,5 % menej osôb ako vo 4. štvrťroku 2019. Dynamika poklesu sa medziročne zrýchlila o 2,3 p. b. Pracovné uplatnenie našli najmä v stavebníctve, ich počet sa medziročne zvýšil o 11,6 tis. osôb, v priemysle (pokles o 9,9 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (pokles o 7,8 tis. osôb). Z európskych krajín našli uplatnenie najčastejšie v Rakúsku (32,4 tis. osôb), a to napriek najväčšiemu medziročnému poklesu. Prácu v zahraničí našlo najviac pracujúcich pochádzajúcich z Prešovského kraja (30 tis. osôb).
Zamestnanosť v roku 2020
Zamestnanosť v priemere za rok 2020 medziročne klesla o 2 %, celkový počet pracujúcich sa znížil o viac ako 50-tisíc osôb na 2 531,3 tis. pracujúcich. Počty pracujúcich najviac klesli v 2. štvrťroku (o 2,5 %), v nasledujúcich štvrťrokoch sa pokles zmierňoval. Miera zamestnanosti pri medziročnom poklese o 0,9 p. b. bola na úrovni 72,5 %.
Najväčší pokles pracujúcich bol medzi mladými do 25 rokov, ročný úbytok prekročil 10 %, naopak mierne sa zvýšil počet pracujúcich nad 55 rokov. Ubudlo najviac pracujúcich osôb s najnižším dosiahnutým vzdelaním – základným, o 18,4 %.
Celkovo z 19 sledovaných odvetví dopad krízy v podobe poklesu počtu pracujúcich pocítili až v 13 odvetviach. Najväčšie úbytky boli počas celého roka v službách, najmä v ubytovacích a stravovacích službách, kde zamestnanosť klesla o 12,3 % a v doprave a skladovaní a v odborných, vedeckých a technických činnostiach pri poklese zhodne o 7,6 %. Naopak, prírastky boli najmä v informáciách a komunikácii, kde sa počet pracujúcich zvýšil takmer o štvrtinu (o 21,2 %).
Poľnohospodárstvo prišlo za rok o 9,2 % pracujúcich, v stavebníctve bol pokles miernejší, o 2,9 %.
Na regionálnej úrovni zamestnanosť klesla v roku 2020 vo všetkých krajoch, k najväčším poklesom došlo v Prešovskom kraji o 2,8 % a v Bratislavskom a Nitrianskom kraji zhodne o 2,5 %. Zamestnanosť sa najlepšie darilo udržať v Trnavskom kraji, medziročný pokles bol najmiernejší (o 0,5 %) a ako jediný dosiahol mierne zvýšenie miery zamestnanosti o 0,2 p. b. Súčasne najväčší pokles miery zamestnanosti bol v Prešovskom kraji o 1,8 p. b., ktorý spolu s Košickým krajom dlhodobo dosahujú jej najnižšiu úroveň v SR pod hodnotou 70 %. Druhý najväčší pokles ročnej miery zamestnanosti bol v Bratislavskom kraji (o 1,5 p. b.), ktorý, naopak vykazuje najvyššiu mieru zamestnanosti v krajine. V roku 2020 bola na úrovni 79,8 %. Pokles miery zamestnanosti o 1 p. b. a viac bol aj v Žilinskom a Nitrianskom kraji.
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti roku 2019 znížil o 5,2 % na 121,9 tis. osôb, bol to najnižší počet od roku 2012. Pracovali najmä v stavebníctve, ich počet sa napriek celkovému poklesu zvýšil o 23,5 %. Takmer štvrtina pracujúcich v zahraničí pochádzala z Prešovského kraja, najväčší ročný prírastok bol však v Trnavskom kraji (o 25,5 %).
Z dôvodu obmedzujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19 rozširujeme prezentáciu makroekonomických výsledkov SR vo 4. štvrťroku a za celý rok 2020 o krátke video. K téme poskytujeme vyjadrenie riaditeľa odboru štatistiky práce a vzdelávania ŠÚ SR Ivana Chrappu: