Počet obyvateľov Slovenska opäť klesol, hlavnou príčinou bola rekordne nízka pôrodnosť

Slovensko zaznamenalo vlani štvrtý rok po sebe pokles celkového počtu obyvateľov. Kým úmrtnosť sa už v rámci dlhodobých priemerov stabilizovala, prudký prepad pôrodnosti pokračoval. Hoci počet prisťahovaných stále prevyšoval vysťahovaných z krajiny, nedokázal kompenzovať prirodzený úbytok obyvateľstva.

V Slovenskej republike na konci roka 2024 žilo celkovo 5 419 451 obyvateľov, ich počet sa medziročne znížil o viac ako 5 200 osôb. Populácia SR tak klesla už štvrtý rok za sebou, čo je prvé dlhšie trvajúce obdobie celkového úbytku obyvateľstva od vzniku samostatnej SR¹⁾. Vývoj ovplyvnil najmä prirodzený úbytok obyvateľstva spôsobený zníženou pôrodnosťou.

Celkový počet obyvateľov v krajine ovplyvňujú dva základné ukazovatele – prirodzený prírastok/úbytok ako rozdiel medzi počtom živonarodených a zomretých a potom migračný prírastok/úbytok, čo je rozdiel počtu prisťahovaných a vysťahovaných do krajiny.

Prirodzený úbytok už piaty rok za sebou

Hlavným faktorom poklesu populácie SR bol prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka v SR zomrelo takmer 54-tisíc osôb, ale narodilo sa len niečo viac ako 46-tisíc detí²⁾. Došlo teda k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 7,6 tisíca osôb. Prirodzený pokles evidovalo Slovensko už piaty rok za sebou, pričom išlo o jeho druhú najvyššiu hodnotu v histórii samostatného Slovenska. Vyššiu hodnotu dosiahol úbytok len v roku 2021, kedy boli demografické ukazovatele ovplyvnené rekordne vysokým počtom zomretých počas pandémie COVID-19.

„Celkovo Slovensko za posledných 5 rokov stratilo prirodzeným pohybom takmer 40-tisíc obyvateľov. Po období vysokej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020 až 2022, ovplyvnenom pandémiou, sa posledné tri roky závažne znižovala pôrodnosť,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Trend poklesu počtu živonarodených detí na Slovensku sledujeme posledných 7 rokov, išlo však len o mierne hodnoty, ktoré nenaznačovali zásadnejšiu zmenu trendu vývoja. Výrazný prepad počtu narodených v posledných troch rokoch s hodnotami pod hranicu 50-tisíc detí za posledné dva roky viedol k historickým minimám pôrodnosti.

Historicky nízka pôrodnosť

Pôrodnosť na Slovensku od vzniku SR v roku 1993 prešla výraznými demografickými zmenami. Po prudkom poklese v 90. rokoch minulého storočia pôrodnosť v období rokov 2003 až 2009 znovu medziročne rástla, kým po roku 2010 nezačala opäť klesať. V posledných dvoch rokoch dosiahla historické minimá s hodnotami hlboko pod 50-tisíc živonarodených detí za rok.

Z dlhodobého hľadiska krivka pôrodnosti na Slovensku kulminovala po dvoch svetových vojnách a na konci 70. rokov minulého storočia, kedy sa na Slovensku rodilo viac ako 100-tisíc živých detí, dnes je ich menej ako polovica.

Tento pokles reflektuje aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá umožňuje porovnanie vývoja v dlhom časovom horizonte, teda aj za obdobia, kedy sa zásadne menil aj celkový počet obyvateľov v krajine. Počas posledných 20 rokoch dosahoval tento ukazovateľ hodnoty viac ako 1 000 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Prvýkrát sa ukazovateľ dostal pod hranicu 1 000 detí v roku 2022 a vlani klesol až na rekordne nízku hodnotu 853 detí na 100-tisíc obyvateľov. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale aj za posledných 100 rokov,“ vysvetlila Zuzana Podmanická.

Migrácia pozitívna, ale nedostatočná

Druhým faktorom ovplyvňujúcim celkový počet obyvateľov v krajine je zahraničná migrácia. Migračné saldo zostáva dlhodobo v kladných číslach. V roku 2024 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt viac ako 6,8 tisíca ľudí, čo bolo takmer o 2,4 tisíca osôb viac ako počet vysťahovaných.

Migračný prírastok tak bol výrazne vyšší ako v predošlých dvoch rokoch. Od vzniku SR počet prisťahovaných každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali, a to od 0,9 do 7,1 tisíca osôb. V posledných štyroch rokoch však už zahraničná migrácia nedokázala vyrovnať straty spôsobené prirodzeným úbytkom obyvateľstva.