Údaje o zdravotnej starostlivosti sa publikujú súhrnne za rezorty Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Vzhľadom na zmenu v legislatíve (zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych zamestnancoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú údaje od roku 2005 publikované podľa nového členenia zdravotníckych zariadení.
Zdravotnícke zariadenia zahŕňajú zariadenia ambulantnej, ústavnej a lekárenskej zdravotnej starostlivosti, hematologicko-transfúziologické zariadenia a ostatné zariadenia. Do zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa zaraďujú ambulancie všeobecnej zdravotnej starostlivosti, ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ambulancie záchrannej zdravotnej služby, zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionáre, polikliniky, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilné hospice a ambulancie lekárskej služby prvej pomoci (od roku 2009). Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti patria všeobecné nemocnice, špecializované nemocnice, liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a zariadenia biomedicínskeho výskumu. Kategória prírodné liečebné kúpele pokrýva aj kúpeľné liečebne. Kategória verejné lekárne zahŕňa verejné lekárne, pobočky verejných lekární a verejné lekárne zriadené ako výučbová základňa.
Verejná lekáreň poskytuje lekárenskú starostlivosť vrátane individuálnej prípravy liekov pre verejnosť, pre ambulantné zdravotnícke zariadenie a ústavné zdravotnícke zariadenie, ak ústavné zdravotnícke zariadenie nemá nemocničnú lekáreň.
Pracovné miesto sa určuje podľa počtu zmluvných úväzkových hodín samostatných odborných zdravotníckych pracovníkov v zmysle príslušných predpisov, pričom celková dĺžka ustanoveného týždenného pracovného času v organizácii sa počíta ako jedno pracovné miesto. Neúplné, alebo ďalšie úväzky sa pri vykazovaní prepočítavajú na celé pracovné miesta. Prepočet počtu zamestnancov na plne zamestnaných sa zásadne nevykonáva u tých zamestnancov, ktorí z dôvodu zdraviu škodlivého prostredia a pod. majú právnymi predpismi stanovený kratší pracovný čas.
Údaje o pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz sú získané z administratívnych zdrojov Sociálnej poisťovne.
Priemerný počet nemocensky poistených zahŕňa nemocensky poistených zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby.
Priemerný denný stav práce neschopných je podiel počtu kalendárnych dní pracovnej neschopnosti a počtu kalendárnych dní v roku.
Priemerná doba pracovnej neschopnosti vyjadruje počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti pripadajúcich na jeden novohlásený prípad pracovnej neschopnosti.
Priemerné percento pracovnej neschopnosti je podiel počtu kalendárnych dní pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz a priemerného počtu nemocensky poistených, násobený počtom kalendárnych dní v roku.
Údaje o prenosných chorobách sa spracúvajú na základe povinných hlásení. Uvádzajú sa novohlásené prípady. V prípade tuberkulózy sa sledujú novohlásené prípady vrátane recidív.
Údaje o spotrebe liekov sa získavajú z hlásení od distribútorov liekov. Spotreba sa uvádza v počte spotrebovaných balení liekov a vo finančnom vyjadrení.
Priemerná cena lieku za balenie je určená ako podiel hodnoty spotrebovaných liekov v Sk, EUR a počtu balení spotrebovaných liekov. Hodnota spotrebovaných liekov je vyjadrená v Sk, EUR na jej výpočet sa používa maximálna cena Ministerstva financií SR platná v tom období, ktorého sa spotreba týka.