Metodika a metaúdaje sú v správach o kvalite:

• HDP a štvrťročné národné účty
• Ročné sektorové finančné účty
• Ročné sektorové nefinančné účty
• Hrubý národný dôchodok

• Národné metaúdaje v štruktúre SIMS V.2.0 (pdf - 650 kB)
• Metodika
• Metodické vysvetlivky - ročné účty 
• Metodické vysvetlivky - tabuľky dodávok a použitia 
• Metodické vysvetlivky - symetrické input – output tabuľky 
• Metodické vysvetlivky - štvrťročné účty 
• Metodické vysvetlivky - regionálne účty 
• Nariadenia súvisiace s národnými účtami 
• Parita kúpnej sily 
• Správy o kvalite
• Nová metodika pre národné účty - ESA 2010
• Klasifikácia COFOG

Metodické vysvetlivky - ročné účty

Revízia ročných národných účtov za roky 1995 – 2023

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR v septembri 2024 revíziu ročných národných účtov. Išlo o veľkú benchmarkovú revíziu celého časového radu. Takáto revízia sa vykonáva harmonizovane naprieč všetkými členskými štátmi EÚ. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 1995-2023 zohľadnili nové informácie, vykonané štúdie, usmernenia Eurostatu a spresnené zdrojové dáta. Štatistický úrad vykonal 32 metodických úprav, z čoho väčšina mala dopad na HDP.

Najvyššie dopady boli zaznamenané v úpravách na úplnosť (šedá ekonomika), v rámci ktorých sa spresňovali odhady za podhodnotenú produkciu a nadhodnotenú medzispotrebu, odhady za poľnohospodársku produkciu pre vlastné konečné použitie, za nákupy bez potvrdenky, za spotrebu drog, prostitúciu a za prepitné. Tieto úpravy predstavovali dopad v rozmedzí od -0,4 % po 1,38 % na HDP.

Ďalšia významná úprava sa týkala odhadov za bytové služby, kde išlo o zapracovanie údajov zo Sčítania domov a bytov 2021 a novej štúdie Infostatu týkajúcej sa cien prenájmov. Táto úprava predstavovala dopad v rozmedzí od -1,08 % po -0,12 % na HDP.

Revízia výpočtu spotreby fixného kapitálu metódou permanentnej inventarizácie (tzv. PIM), predstavoval tiež výrazný dopad na HDP. Táto revízia vyplynula z požiadaviek Eurostatu zapracovať odporúčania príslušnej pracovnej skupiny. Úprava predstavovala dopad na HDP v rozmedzí od 0,13 % po 0,45 %.

V porovnaní s jarnou revíziou 2024 sa celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí od -0,65 po +1,71 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Stále ceny reťazených objemov boli okrem uvedených revízií ovplyvnené aj zmenou bázického roka z 2015 na 2020. Tým došlo k výraznejším zmenám v objemoch.

Revidované ročné údaje národných účtov budú zverejnené na webovej stránke ŠÚ SR a v príslušných databázach 18.10.2024 a 21.10.2024.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje ŠÚ SR vykonať na jar 2025.

Revízia ročných národných účtov za roky 2020 – 2023

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR v apríli 2024 revíziu ročných národných účtov. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 2020-2022 a predbežného ročného účtu za rok 2023 zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä s:

• aktualizáciou údajov zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov vrátane koncepčných úprav vychádzajúcich z aktualizovaných údajov;
• implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jarnej EDP notifikácie sektora verejnej správy;
• zapracovaním aktualizovaných údajov za čisté dane z produktov.

V porovnaní s jesennou revíziou 2023 sa celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí od -0,01 po +0,55 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Revidované ročné údaje národných účtov budú zverejnené na webovej stránke ŠÚ SR a v príslušných databázach 19.04.2024.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje ŠÚ SR vykonať na jeseň 2024. Pôjde o benchmarkovú revíziu, ktorá sa vykonáva jeden krát za 5 rokov. To znamená, že revízia sa bude vykonávať v celom časovom rade od roku 1995.

Revízia ročných národných účtov za roky 2019 – 2022

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR v septembri 2023 revíziu ročných národných účtov. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 2019-2021 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2022 zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä s:

• aktualizáciou údajov zo štatistických a administratívnych zdrojov a rutinných revíznych zmien;
• implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jesennej EDP notifikácie sektora verejnej správy;
• so zapracovaním aktuálnych údajov zo štatistiky platobnej bilancie NBS týkajúcej sa vývozu a dovozu služieb.

V porovnaní s jarnou revíziou v roku 2023 sa celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí od -0,07 % po +0,01 % HDP v nominálnom aj reálnom vyjadrení. Súčasne vplyv revízie v jednotlivých rokoch predstavuje zmeny v medziročnom vývoji HDP od -0,1 percentuálneho bodu (p. b) do +0,1 p. b v stálych cenách.

Revidované ročné údaje národných účtov budú zverejnené na webovej stránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach v termíne 20.10.2023.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jar 2024.

Revízia ročných národných účtov za roky 2010 – 2021

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR v septembri 2022 revíziu ročných národných účtov. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 2018-2020 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2021 zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä s:

• aktualizáciou údajov zo štatistických a administratívnych zdrojov a rutinných revíznych zmien;
• implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jesennej EDP notifikácie sektora verejnej správy;
• so zapracovaním aktuálnych údajov zo štatistiky platobnej bilancie NBS týkajúcej sa vývozu a dovozu služieb.

Okrem toho sa v časovom rade od roku 2010 zapracovali riešenia prierezových výhrad, ktoré Európska komisia udelila všetkým krajinám EÚ vrátane Slovenskej republiky po ukončení verifikačného cyklu k hrubému národnému dôchodku. Údaje o HDP ovplyvnilo zapracovanie riešení dvoch výhrad, konkrétne ide o riešenia v kontexte odhadov marží obchodovateľných finančných aktív a zaznamenania diét.

V porovnaní s jesennou revíziou 2021 sa celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí od +0,3  po +1,4 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Vzhľadom na to, že prepočet do stálych cien reťazením objemov sa vykonáva k referenčnému roku 2015, pri revíznej zmene dotknutých ukazovateľov v bežných cenách bol prepočet do stálych cien premietnutý do celého časového radu od roku 1995.

Revidované ročné údaje národných účtov budú zverejnené na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach v termíne 21.10.2022.  

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jar 2023.

Revízia ročných národných účtov za roky 2010 – 2020

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR v septembri 2021 druhú (jesennú) revíziu ročných národných účtov. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 2017-2020 zohľadnili v porovnaní s revíziou vykonanou na jar 2021 nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä s:

• aktualizáciou údajov zo štatistických a administratívnych zdrojov a rutinných revíznych zmien;
• implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jesennej 2021 EDP notifikácie sektora verejnej správy;
• so zapracovaním aktuálnych údajov zo štatistiky platobnej bilancie NBS týkajúcej sa vývozu a dovozu služieb.

Okrem toho sa v časovom rade od roku 2010 zapracovali riešenia špecifických a prierezových výhrad, ktoré Európska komisia udelila Slovenskej republike po ukončení verifikačného cyklu k hrubému národnému dôchodku. Údaje o HDP ovplyvnilo zapracovanie riešení dvoch výhrad, konkrétne ide o riešenia v kontexte odhadov:

• produkcie, medzispotreby a pridanej hodnoty za živnostníkov v sektore domácností
• produkcie v kontexte tvorby hrubého fixného kapitálu vo vlastnej réžii v sektore nefinančných korporácií

V porovnaní s jarnou revíziou 2021 sa celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch pohyboval v rozmedzí od -0,3 po +0,6 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Vzhľadom na to, že prepočet do stálych cien reťazením objemov sa vykonáva k referenčnému roku 2015, pri revíznej zmene dotknutých ukazovateľov v bežných cenách bol prepočet do stálych cien premietnutý do celého časového radu od roku 1995.

Informácie o revidovaných ročných údajoch národných účtov budú zverejnené na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach v termíne 21.10.2021.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jar 2022.

Revízia ročných národných účtov za roky 2017 – 2019 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2020

V súlade s národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR prvú revíziu ročných národných účtov v časovom rade 2017-2019 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2020. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä s:

• aktualizáciou údajov zo štatistických a administratívnych zdrojov a rutinných revíznych zmien,
• implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jarnej EDP notifikácie sektora verejnej správy,
• aktualizáciou údajov o daniach a subvenciách z podkladov Finančnej správy SR.

Zapracovanie revíznych zmien v bežných cenách a vplyv bázického efektu z predchádzajúcich období sa prejavil aj vo vývoji časového radu ukazovateľov v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov.

Celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch sa pohyboval v rozmedzí od – 0,1 po + 0,4 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Informácie o revidovaných ročných a následne aj štvrťročných údajoch národných účtov budú zverejnené na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach v termíne 30.4.2021.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jeseň 2021.

Revízia ročných národných účtov za roky 2010 – 2019

V súlade s národnou politikou revízií platnou od 1. januára 2020 vykonal Štatistický úrad SR v roku 2020 druhú (jesennú) revíziu ročných národných účtov. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov v časovom rade 2016 – 2019 zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä:

• s aktualizáciou údajov zo štatistických a administratívnych zdrojov a rutinných revíznych zmien,
• s implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jesennej EDP notifikácie sektora verejnej správy,
• so zapracovaním aktuálnych údajov zo štatistiky platobnej bilancie NBS týkajúcej sa vývozu a dovozu služieb od roku 2018.

Okrem toho sme v celom časovom rade od roku 2010 zapracovali riešenie špecifickej výhrady týkajúcej sa sektorovej klasifikácie, ktorú Európska komisia udelila Slovenskej republike po ukončení verifikačného cyklu k hrubému národnému dôchodku.

Vzhľadom na to, že prepočet do stálych cien reťazením objemov sa vykonáva k referenčnému roku 2015, pri revíznej zmene dotknutých ukazovateľov v bežných cenách bol prepočet do stálych cien premietnutý do celého časového radu od roku 1995.

Celkový vplyv revízie v jednotlivých rokoch sa pohyboval v rozmedzí od – 0,2 po + 0,2 % HDP v bežných cenách aj v stálych cenách reťazením objemov.

Informácie o revidovaných ročných a štvrťročných údajoch národných účtov budú zverejnené na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach dňa 30.10.2020 o 9,00 h.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jar 2021.

Revízia ročných národných účtov za roky 2016 – 2018 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2019

V súlade s národnou politikou revízií platnou od 1.januára 2020 vykonal Štatistický úrad SR prvú revíziu ročných národných účtov v časovom rade 2016-2018 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2019. Revízne úpravy jednotlivých transakcií a ukazovateľov zohľadnili nové informácie a spresnené zdrojové dáta a súviseli najmä:

• s implementáciou metodických zmien v kontexte výsledkov jarnej EDP notifikácie sektora verejnej správy,
• so zapracovaním definitívnych dát štatistiky platobnej bilancie NBS,
• s aktualizáciou údajov štatistiky zahraničného obchodu za dovoz a vývoz tovarov,
• s aktualizáciou údajov o daniach a subvenciách z podkladov Finančnej správy SR.

Zapracovanie revíznych zmien v bežných cenách a vplyv bázického efektu z predchádzajúcich období sa prejavil aj vo vývoji časového radu ukazovateľov v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov.

Informácie o revidovaných ročných a následne aj štvrťročných údajoch národných účtov budú postupne zverejňované na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach v termíne od 30.4.2020 do 7.5. 2020.

Ďalšiu revíziu ročných a štvrťročných údajov národných účtov plánuje Štatistický úrad SR vykonať na jeseň 2020.

Revízia ročných národných účtov za roky 1995 – 2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018

V súlade s Harmonizovanou európskou revíznou politikou pre makroekonomické štatistiky a národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR  v roku 2019 veľkú benchmarkovú revíziu údajov v systéme národných účtov v časovom rade od roku 1995-2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018. Cieľom veľkej revízie bolo zapracovanie informácií z aktualizovaných zdrojov údajov a metodických spresnení zostavovania konkrétnych ukazovateľov národných účtov.

Najväčšie dopady na celkovú hodnotu HDP v jednotlivých rokoch malo zapracovanie nových zdrojových údajov:

• v sektore domácností, kde Štatistický úrad SR použil údaje z administratívnych zdrojov na zostavenie odhadov za jednotky klasifikované v inštitucionálnom sektore domácností. Cieľom použitia administratívneho zdroja bolo zníženie zaťaženosti spravodajských jednotiek,
• na odhad neevidovanej ekonomiky, kde Štatistický úrad SR spresnil údaje na základe informácií z doplňujúcich zdrojov a informácií získaných na základe spolupráce s Finančnou správou SR,
• na odhad bytových služieb, kde Štatistický úrad SR využil informácie z aktualizovanej štúdie Infostatu,
• na odhad dát stavebnej produkcie vo vlastnej réžii, kde Štatistický úrad SR uplatnil kombináciu informácií o cenách nehnuteľností a dostupných štatistických zisťovaní,
• na odhad výdavkov domácností na energie, kde Štatistický úrad SR zohľadnil informácie z odvetvovej štatistiky o spotrebe energie v merných jednotkách,
• na odhad výdavkov domácností na zdravie, kde Štatistický úrad SR prevzal presnejšie dáta z Národného centra zdravotníckych informácii,
• súvisiacich s revíziou údajov štatistiky zahraničného obchodu za roky 2010 – 2018, v rámci ktorej Štatistický úrad SR aktualizoval metodiku výpočtu dovozu a vývozu tovarov za zemný plyn, elektrinu, plavidlá a lietadlá. Bližšie informácie k revízii ŠZO sú uvedené na webovej stránke Štatistického úradu SR a zároveň k nej bola vydaná aj samostatná tlačová správa.

Súčasťou revízie boli aj úpravy súvisiace:

• s metodickým upresnením zaznamenania úprav súvisiacich s ekonomickou aktivitou nerezidentských jednotiek (registrovaných na území SR len pre účely DPH),
• s vykonaním rutinných revíznych zmien za roky 2016 a 2017 z dôvodu zapracovania definitívnych dát a spresnených údajov prevzatých zo štatistiky platobnej bilancie NBS a podnikovej štatistiky,
• so zmenou bázického roka z 2010 na 2015 pri výpočte stálych cien reťazením objemov.

Celkový vplyv veľkej benchmarkovej revízie v jednotlivých rokoch sa pohybuje v rozmedzí od -1,0 po 0,6 v bežných cenách a od -1,0 po 0,7 v stálych cenách reťazením objemov.

Informácie o revidovaných údajoch makroekonomických ukazovateľov budú postupne zverejňované na webstránke Štatistického úradu SR a v príslušných databázach od 8. 10. 2019.

Revízia ročných národných účtov za roky 2015 – 2016 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2017

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2018 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 2015 - 2016 vrátane predbežných údajov roku 2017 z dôvodu štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

Revízia ročných národných účtov za roky 2014 – 2015 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2016

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2017 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 2014 - 2015 vrátane predbežných údajov roku 2016 z dôvodu štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

Revízia ročných národných účtov za roky 1995 - 2014 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2015

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2016 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 1995-2014 vrátane predbežných údajov roku 2015 z dôvodu:

• štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát,
• sektorovej reklasifikácie jednotiek podľa metodiky ESA 2010,
• zapracovania informácií z nových zdrojov údajov pre výpočet konečnej spotreby domácností počnúc referenčným rokom 2014,
• zapracovania odhadov jednotlivých zložiek HDP v cenách predchádzajúceho roka a v cenách vypočítaných reťazením objemov pre roky 1995 a 1996

- Hore -

Metodické vysvetlivky - tabuľky dodávok a použitia

Komoditno-odvetvové tabuľky dodávok a použitia SR (TDP) sú integrálnou súčasťou systému národných účtov. Metodologickým východiskom pre ich zostavenie je metodika ESA 2010 (Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010). Úlohou TDP je doplniť rámec systému národných účtov o zobrazenie tokov výrobkov a služieb v domácej ekonomike a ich výmenu so zahraničím a ich použitie všetkými rezidentskými jednotkami v priebehu daného obdobia. Zostavované sú každoročne ako potvrdenie finálnych údajov ročných národných účtov v termíne T+36 mesiacov.

Po formálnej stránke majú tabuľky dodávok a použitia tvar matice. V stĺpcoch je použitá národná verzia odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev.2), ktorá vyjadruje štruktúru ekonomiky podľa prevažujúcej činnosti rezidentov. V riadkoch sú uvedené komodity, ktoré sú definované podľa Klasifikácie produkcie (CPA 2015).

Tabuľky dodávok zobrazujú dodávky výrobkov a služieb pričom sa rozlišuje medzi produkciou domácich odvetví a dovozom. Matica produkcie je vyjadrená v základných cenách. Vektor dovozu je vyjadrený v cenách c.i.f.

Tabuľku použitia výrobkov a služieb tvoria tri kvadranty:

• Prvý kvadrant tvorí matica medzispotreby, ktorá zobrazuje vstupy do výrobného procesu v rovnakej štruktúre ako tabuľka dodávok.
• Druhý kvadrant je definovaný ako konečné použitie a obsahuje stĺpcové vektory konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby štátnej správy a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob a cenností a vývozu výrobkov a služieb. Tabuľka použitia je vyjadrená v kúpnych cenách.
• Tretí kvadrant tvorí tabuľka, ktorá zobrazuje pridanú hodnotu. Táto sa člení na zložky odmeny zamestnancov, dane na produkciu, subvencie na produkciu, hrubý prevádzkový prebytok, spotreba fixného kapitálu a čistý prevádzkový prebytok a zmiešaný dôchodok. Údaje sú uvedené podľa odvetví SK NACE Rev.2 A*88.

Vymedzenie ukazovateľov v tabuľkách dodávok a použitia je rovnaké ako v systéme národných účtov. Toky komodít sú zobrazené v cenách, v ktorých transakcie reálne prebiehajú. Z dôvodu rozdielneho ocenenia zdrojov a použitia je nutná ich transformácia, ktorá je uvedená v prevodovej tabuľke zo základných do kúpnych cien. Obsahuje stĺpce pre obchodné a dopravné rozpätie, dane a subvencie na produkty a dane na dovoz. Daň z pridanej hodnoty je uvedená v osobitnom stĺpci.

Tabuľky sú uvedené v bežných cenách v mernej jednotke tisíc Eur.

- Hore -

Metodické vysvetlivky - symetrické input – output tabuľky

Symetrické input-output tabuľky (SIOT) popisujú v podrobnom členení proces výroby a transakcie s výrobkami a službami, ktoré súvisia s domácou produkciou a dovozom. Vychádzajú z údajov tabuliek dodávok a použitia, ktoré sa transformujú z komoditno-odvetvového členenia na komoditno-komoditné členenie. Proces transformácie SIOT sa uskutočňuje na základe predpokladu komoditnej technológie, čo znamená, že každý produkt sa vyrába určitým špecifickým spôsobom, a to bez ohľadu na odvetvie, ktoré ho vyrába.

Systém input-output tabuliek obsahuje 3 tabuľky:

• tabuľku použitia v základných cenách spolu za domácu a dovezenú produkciu
• tabuľku použitia v základných cenách samostatne za domácu produkciu
• tabuľku použitia v základných cenách samostatne za dovezenú produkciu

SIOT sa zostavujú každých 5 rokov v termíne T+36 mesiacov.

Tabuľky sú uvedené v bežných cenách v mernej jednotke tisíc Eur.

- Hore -

Metodické vysvetlivky - regionálne účty

Revízia regionálnych účtov za roky 1995 - 2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2019 veľkú benchmarkovú revíziu údajov v systéme národných účtov v časovom rade od roku 1995-2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018. Cieľom veľkej revízie bolo zapracovanie informácií z aktualizovaných zdrojov údajov a metodických spresnení zostavovania konkrétnych ukazovateľov národných účtov (viď. metodické vysvetlivky – ročné účty – prelinkovanie hore).
Následne boli revízne úpravy benchmarcovej revízie zapracované v jednotlivých položkách ukazovateľov regionálnych národných účtov.

Vysvetlivky k tabuľkám

Metodika zostavovania regionálneho hrubého domáceho produktu a ukazovateľov z regionálnych účtov je založená na Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA2010), kapitola 13 Regionálne účty.

Hrubý domáci produkt (HDP) je za účelom európskeho porovnávania vyjadrený v parite kúpnej sily (Purchasing Power Standard - PPS). Parita kúpnej sily berie do úvahy rozdielne úrovne kúpnej sily a nielen výmenné koeficienty medzi národnými menami a Eurom. Základom pre výpočet parity kúpnej sily je Európsky porovnávací program (European Comparison Programme - ECP), na ktorom sa zúčastňujú národné štatistické úrady vrátane Štatistického úradu SR.

Regionálny hrubý domáci produkt a ukazovatele regionálnych účtov sú zostavené v metodike ESA2010 v súlade s časovým radom národných účtov za roky 1995 - 2017 vrátane predbežných údajov roku 2018. Poskytovateľom agregátnych údajov za regionálny hrubý domáci produkt a regionálny HDP na obyvateľa v PKS je Eurostat (EU 28=100, krajiny patriace do EÚ).

Štatistický úrad SR alokuje agregátne regionálne údaje na odvetvovú úroveň do štruktúry sekcií NACE Rev.2. Regionálna úroveň je stanovená na základe princípov, založených na NUTS (The Nomenclature of territorial units for statistics - Klasifikácia územných jednotiek pre štatistické účely). Úroveň NUTS 2 je v podmienkach SR zoskupenie krajov do 4 regiónov a NUTS 3 znamená územie 8 krajov.

Definície

Hrubý domáci produkt v trhových cenách je konečným výsledkom výrobnej činnosti rezidentských výrobných jednotiek vytvoreným za bežné účtovné obdobie.

Regionálny hrubý domáci produkt je vypočítaný ako súčet pridaných hodnôt za odvetvia v kraji a daní na produkty znížených o subvencie na produkty ako podiel PH príslušného kraja. Pre medzinárodné porovnania sa regionálny hrubý domáci produkt vyjadruje v parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily (Purchasing Power Standard) sa vypočítava na základe cien a objemov predaja tovarov, ktoré sú vzájomne porovnateľné a reprezentatívne pre krajiny zahrnuté do porovnania. Parita kúpnej sily eliminuje efekty rozdielnej cenovej úrovne medzi krajinami.

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa je podielom dvoch ukazovateľov založených na rozdielnych princípoch – regionálneho hrubého domáceho produktu (v ktorom sa uplatňuje kritérium zostavovania podľa miesta pracoviska) a priemerného počtu obyvateľstva trvalo bývajúceho v danom regióne (založeného na princípe rezidencie).

Hrubá pridaná hodnota v základných cenách je vypočítaná ako rozdiel medzi produkciou v základných cenách a medzispotrebou v kúpnych cenách. Produkcia pozostáva z produktov vytvorených počas bežného účtovného obdobia a medzispotreba sa skladá z hodnoty výrobkov a služieb spotrebovaných vo výrobnom procese ako vstupy, s vylúčením dlhodobého majetku, ktorého spotreba je zachytená ako spotreba fixného kapitálu. Proces zostavenia regionálnej hrubej pridanej hodnoty pozostáva z viacerých krokov. Základný postup spočíva v individuálnom vyčíslení hrubej pridanej hodnoty za odvetvia (sekcie NACE Rev.2.) v danom kraji (NUTS 3. Využíva sa pritom metóda regionalizácie "zdola - hore" a tzv. "kombinovaná metóda".

Tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa nadobudnutie dlhodobého majetku zníženého o úbytok ( predaj) dlhodobého majetku výrobcami - rezidentmi v priebehu daného obdobia. Dlhodobým majetkom sú hmotné a nehmotné aktíva, ktoré boli vyrobené ako produkcia vo výrobnom procese a budú sa v iných výrobných procesoch používať opakovane alebo trvalo po dobu dlhšiu ako jeden rok. Regionálna tvorba hrubého fixného kapitálu (experimentálny výpočet) je zostavená ako súčet tvorby hrubého fixného kapitálu za odvetvia v kraji. Podobne ako pri hrubej pridanej hodnote sa využíva metóda regionalizácie "zdola - hore" a tzv." kombinovaná metóda".

Saldo prvotných dôchodkov - čisté prvotné dôchodky charakterizujú schopnosť rezidentských domácností vytvárať dôchodky buď ako podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri, zamestnanci, alebo ako príjemcovia dôchodkov z majetku v regióne, v ktorom majú domácnosti trvalé bydlisko, v iných regiónoch v tuzemsku alebo v zahraničí.

Disponibilné dôchodky - čisté disponibilné dôchodky charakterizujú výsledok hlavných transakcií týkajúcich sa sektora domácností (výrobnej činnosti, rozdelenia a znovurozdelenia dôchodkov a ďalších transakcií) medzi jednotlivými regiónmi.

- Hore -

 

Parita kúpnej sily

Parita kúpnej sily (PKS) je dôležitý ekonomický faktor umožňujúci porovnávať ekonomickú silu jednej krajiny (regiónu) oproti inej krajine (regiónu), alebo zoskupeniu krajín (regiónov). Môže sa chápať aj ako cenový index, ktorý dáva do súvisu cenové rozdiely tovarov a služieb v určitom okamihu v rôznych krajinách (regiónoch). Slúži aj ako kritérium pre nárokovanie si financovania rozvojových programov zo štrukturálnych fondov EÚ.

Pri zisťovaní PKS sa ako vedľajší produkt zisťuje aj tzv. Štandard kúpnej sily (PPS). PPS sa používa aj ako alternatívny výmenný kurz peňažných mien jednotlivých krajín zohľadňujúci rozdielne cenové hladiny tovarov a služieb v týchto krajinách. Vyjadruje koľko peňažných jednotiek meny danej krajiny je potrebných na zakúpenie nejakého tovaru alebo služby s priemernou cenou 1Euro. Konkrétne použitie PPS pre vybrané krajiny je znázornené v nasledovnej tabuľke Eurostatu.

Povinnosť členských krajín EÚ poskytovať všetky potrebné údaje pre potreby zisťovania PKS vyplýva z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1445/2007. Záväzné metodické postupy pri zisťovaní PKS sú popísané Metodologickom manuáli Eurostatu a OECD.

Porovnávanie cenovej úrovne

Porovnanie indexov cenovej hladiny umožňuje všeobecné vyhlásenie o tom, ako "drahá" alebo "lacná" je jedna krajina, vo vzťahu k inej krajine (skupine krajín).

Porovnanie indexov cenovej hladiny (PLIs) sa vypočíta pre každú krajinu ako pomer parity kúpnej sily (PPP) a výmenného kurzu (XR) vo vzťahu k inej krajine alebo priemeru skupiny krajín (napr. EU-27). Ak je PLI väčší ako 100, tak príslušná krajina je “drahšia” v porovnaní s inou krajinou alebo skupinou krajín, ak je PLI menšie ako 100, daná krajina je “lacnejšia” v porovnaní s inou krajinou resp. skupinou krajín.

Slovensko (prostredníctvom Štatistického úradu SR) ako člen EU participuje na Európskom porovnávacom programe (ECP) prostredníctvom financovania z grantu EÚ v oblasti správy ekonomických záležitostí a hospodárskej a sociálnej výkonnosti v rámci európskej štatistiky – Single Market Programme (SMP-ESS).

Viac informácií o Parite kúpnej sily je možné nájsť na webovej stránke Eurostatu vo vyhradenej sekcii k PKS. Informácie o politike zverejňovania výsledkov je možné nájsť na stránke Eurostatu a konkrétne plánované termíny zverejnenia je možné nájsť v kalendári zverejnenia.

Kontakt
Jozef Rosík
Štatistický úrad SR
Lamačská cesta 3/C
840 05 Bratislava 45
e-mail: jozef.rosik@statistics.sk

- Hore -