Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

08.04.2016 | | Počet zobrazení: 41510

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 9 454 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike. Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 13 okresov (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom), v ktorých sa ku koncu roka 2013 nachádzalo 516 obcí, z toho 24 miest. Z miest iba Banská Bystrica (5. najľudnatejšie mesto SR) a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2013 počet 40 tisíc.

Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.

Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je vrch Ďumbier (2 043 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najnižšie miesto v kraji nájdeme v katastri obci Ipeľské Predmostie (126 n.m.) v okrese Veľký Krtíš.

Na územie kraja zasahuje päť národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 3 chránené krajinné oblasti a množstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít a objektov s nižším stupňom ochrany.

Tri mestá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel.

Banskobystrický kraj má významnú pozíciu z hľadiska zásob a ťažby nerastných surovín a bohatého výskytu minerálnych, termálnych a liečivých vôd. V kraji sa nachádzajú dve kúpeľné mestá (Sliač, Dudince) a štyri kúpeľné miesta. Územie kraja je mimoriadne bohaté na prírodné krásy, ktoré sú hojne využívané v severnej časti ako centrá zimného turistického ruchu.

Demografické východiská

Počtom 656 813 obyvateľov k 31.12.2013 sa Banskobystrický kraj zaraďuje na 5. miesto v rámci Slovenskej republiky s podielom 12,1 % na úhrne SR. Hustota osídlenia kraja 69,5 obyvateľov na km2 je najnižšia zo všetkých krajov.

Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobo dosahuje záporné hodnoty. Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva kraja. Počet živonarodených detí vzrástol za ostatné desaťročie iba mierne pričom v rokoch 2012 a 2013 počet živonarodených detí opäť výraznejšie poklesol. Prirodzený úbytok obyvateľstva ovplyvňuje aj vekovú štruktúru obyvateľstva kraja, keď sa znižuje percentuálny podiel detí vo vekovej skupine do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Stúpa priemerný vek obyvateľstva, ktorý k 31.12.2013 bol 40,2 roka a za desaťročie stúpol takmer o 3 roky. Rastie aj index starnutia.

Sobášnosť za posledné desaťročie mala v Banskobystrickom kraji kolísavý priebeh. Počet rozvodov v rokoch 2003 až 2006 v Banskobystrickom kraji mierne stúpal. Od roku 2007 bol zaznamenaný každoročný mierny pokles počtu rozvodov v kraji s výnimkou v roku 2012, keď počet rozvodov stúpol.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Banskobystrický kraj dosahuje priemerný podiel z úhrnu SR v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2011 sa kraj podieľal na tvorbe hrubého domáceho produktu SR a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty SR najnižším - 8,6 % podielom.

Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených.

Banskobystrický kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR a v ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti), niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov. Južná časť Banskobystrického kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo, hlavne pestovanie hrozna.

Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy.

V severnej oblasti kraja je veľmi dobre rozvinutý cestovný ruch a hlavne v zimných mesiacoch sa plne využívajú strediská zimných športov. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť, do povedomia sa dostávajú kúpele Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a ďalšie.

V Banskej Bystrici je sústredené vysoké školstvo a hustá sieť gymnázií, stredných škôl a učilíšť. Svoje pôsobisko tu má Univerzita Mateja Bela, ktorej fakulty (hlavne právnická, ekonomická a financií) sú veľmi vyhľadávanými študentmi z celej SR, Akadémia umení a Bankovní institut vysoká škola, a.s..

V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla.

Zdravotníctvo v kraji reprezentuje sieť zdravotníckych zariadení, v ktorých dominuje jedna z najväčších nemocníc v Slovenskej republike známa svojou vysokou špecializáciou hlavne v oblasti oftalmológie.

/wps/portal/ext/themes/regional/bansko%20bystricky%20kraj/about Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MC2 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Banskobystrický kraj /Charakteristika kraja