Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Bratislavský kraj - charakteristika regiónu

Bratislavský kraj - charakteristika regiónu

23.01.2019 | | Počet zobrazení: 56846

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Bratislavský kraj je s rozlohou 2 052,62 km2 najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V okrese Malacky, v obci Záhorská Ves, leží na západnej hranici s Rakúskom najzápadnejší bod SR.

Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v južnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky, pretekajúcej cez územie kraja v dĺžke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.

V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 19 chránených areálov, 6 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka, 1 chránený krajinný prvok a 5 chránených vtáčích území. Nížiny sú zdrojom surovín pre stavebníctvo. Objemovo najrozsiahlejšie sú ložiská štrkopieskov, ktoré sa ťažia v okresoch Senec a Malacky. V okresoch Bratislava IV (Devínska Nová Ves), Senec a Pezinok sú zásoby tehliarskych ílov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely a sú v ňom aj ložiská viacerých nerastných surovín.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I až Bratislava V tvoria územie hl. m. SR Bratislavy. Rozlohou 9,6 km2 je najmenším okresom, nielen v rámci kraja ale i celej SR, okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja. Najväčším okresom v kraji je okres Malacky, na ktorý pripadá 46,3 %.

Podľa zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. sú miestnymi orgánmi štátnej správy okresné úrady v Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci. Samosprávnymi orgánmi sú Úrad Bratislavského samosprávneho kraja a obecné, miestne a mestské úrady. Na území hl. m. SR Bratislavy samosprávne funkcie vykonáva Magistrát hl. m. SR Bratislavy.

Demografické východiská

Počtom 650 838 obyvateľov k 31.12.2017 sa Bratislavský kraj podieľa 11,96 % na na celkovom počte obyvateľov SR. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvňovalo hlavné mesto SR Bratislava, ktoré sa na počte obyvateľov kraja podieľalo 66,0 %.

V roku 2017 sa v kraji živonarodilo 8 431 detí a zomrelo 6 158 osôb. Bol dosiahnutý prirodzený prírastok 2 273 obyvateľov.  Počet obyvateľov sa v roku 2017 zvýšil o 8 946 osôb, čo bolo spôsobené hlavne prírastkom obyvateľstva sťahovaním.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Organizácie so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v roku 2017 v porovnaní s ostatnými krajmi v prevažnej väčšine ukazovateľov najvyšší podiel z úhrnu SR. V Bratislavskom kraji bola najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá dosiahla 1 449 Eur a bola viac ako o tretinu vyššia ako bol priemer za SR.

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa kraja (prepočítaný k parite kúpnej sily dosiahol v roku 2016 239,5% v porovnaní s celoslovenským priemerom.

Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2017 bol 44,0 %. Kraj má výraznú tradíciu v pestovaní hrozna najmä na východnej strane Malých Karpát. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike.

Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji, s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave.

V Bratislavskom kraji, predovšetkým v hl. m. SR Bratislave, mali v štruktúre podnikov podľa ekonomickej činnosti výraznú prevahu podnikateľské aktivity v oblasti veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31.12.2017 podnikalo 17,9 % z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a viac ako štvrtina z počtu živnostníkov v kraji (26,5 %).

V kraji je najväčšie zastúpenie vysokých škôl v SR. V hl. m. SR Bratislave malo v školskom roku 2017/2018 rektorát aj fakultu 12 vysokých škôl - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Paneurópska vysoká škola, Slovenská zdravotnícka univerzita, Akadémia policajného zboru, Vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie. Trnavská univerzita má na území Bratislavského kraja Teologickú fakultu. Najviac študentov v rámci kraja bolo zapísaných na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Ekonomickej univerzite.

V oblasti kultúry má vyše dvestoročnú tradíciu divadelníctvo, viazané na hl. m. SR Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou, operetnou a baletnou scénou. Hudobný život reprezentuje Slovenská filharmónia s Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho žánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí a galérií. Najviac exponátov a expozícií prezentuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria. Významnými turistickými miestami v kraji sú hradné opevnenia v Devíne a Bratislave z čias Veľkej Moravy, hrad Červený kameň a mnohé kaštiele a sakrálne pamiatky.

Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl. m. SR Bratislave, predstavuje vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou.

/wps/portal/ext/themes/regional/bratislava/about Bratislavský kraj - charakteristika regiónu Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VSGQ06 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Bratislavský kraj /Charakteristika kraja