Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Bratislavský kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Bratislavský kraj - charakteristika regiónu

12.01.2022 | | Počet zobrazení: 106358

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Bratislavský kraj je s rozlohou 2 052,6 km2 najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti Slovenska, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V okrese Malacky, v obci Záhorská Ves, leží na západnej hranici s Rakúskom najzápadnejší bod SR. Najvyšším miestom kraja je vrch Vysoká (759 m n. m.), najnižším vodná plocha štrkoviska v obci Hrubá Borša (118 m n. m.).

Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v južnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky, pretekajúcej cez územie kraja v dĺžke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.

Nížiny sú zdrojom surovín pre stavebníctvo. Objemovo najrozsiahlejšie sú ložiská štrkopieskov, ktoré sa ťažia v okresoch Senec a Malacky. V okresoch Bratislava IV (Devínska Nová Ves), Senec a Pezinok sú zásoby tehliarskych ílov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely a sú v ňom aj ložiská viacerých nerastných surovín.

V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 22 chránených areálov, 7 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka, 1 chránený krajinný prvok a 5 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I až Bratislava V tvoria územie hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Rozlohou 9,6 km2 je najmenším okresom, nielen v rámci kraja ale i celej SR, okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja. Najväčším okresom v kraji je okres Malacky, na ktorý pripadá 46,3 %.

Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých jedna má štatút hlavného mesta Slovenska (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).  Bratislava, najväčšie mesto Slovenska,  je správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom štátu aj kraja. Pozostáva zo 17 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou.

Podľa zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. sú miestnymi orgánmi štátnej správy okresné úrady v Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci. Samosprávnymi orgánmi sú Úrad Bratislavského samosprávneho kraja a obecné, miestne a mestské úrady. Na území hl. m. SR Bratislavy samosprávne funkcie vykonáva Magistrát hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

Demografické východiská

Počtom 677 024 obyvateľov k 31. 12. 2020 sa Bratislavský kraj podieľal 12,4 % na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Hustota obyvateľstva bola v rámci Slovenska najvyššia a predstavovala na 1 km2 je 328 obyvateľov. Najhustejšie osídlenie bolo v okrese Bratislava I, kde na 1 km2 pripadlo až 4 402 obyvateľov, najredšie osídlenie mal okres Malacky zo 79 obyvateľmi na štvorcový kilometer. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvňovalo hlavné mesto, ktoré sa na počte obyvateľov kraja podieľalo 64,7 %.

V roku 2020 sa v kraji živonarodilo 8 292 detí a zomrelo 6 507 osôb. Bol dosiahnutý prirodzený prírastok 1 785 obyvateľov.  Počet obyvateľov sa v roku 2020 zvýšil o 7 432 osôb, čo bolo spôsobené hlavne prírastkom obyvateľstva sťahovaním (5 647 osôb). Priemerný vek obyvateľov kraja v roku 2020 bol 41 rokov a index starnutia dosiahol hodnotu 98,7. Dlhodobo podiel detskej zložky obyvateľstva je vyšší ako podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku pričom obe zložky obyvateľstva z roka na rok rastú. Podiel populácie od 15 do 64 rokov naopak klesá a v rámci slovenských krajov je najnižší (64,8 % v roku 2020).

V roku 2020 bolo uzatvorených 3 393 sobášov a rozvedených 1 227 manželstiev. Sobášnosť v kraji si zachovala klesajúci trend, pričom v roku 2020 bol pokles sobášov výrazný (o 17,2 %). Medziročne sa značne znížil aj počet rozvodov (o 15,2 %).

Ekonomické a sociálne špecifiká

V roku 2020 ekonomicky aktívne obyvateľstvo kraja tvorilo 52,9 % z celkového obyvateľstva. Miera ekonomickej aktivity (64,2 %) a miera zamestnanosti 20 až 64 ročných (79,8 %) boli najvyššie a miera nezamestnanosti (3,4 %) najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska. V Bratislavskom kraji bola najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá dosiahla 1 704 eur. Bola o 28 % vyššia ako priemer za Slovensko.

V Bratislavskom kraji pôsobilo 94,8 tis. právnických osôb, z ktorých 87,4 tis. tvorili podniky a 48,2 fyzických osôb, z ktorých 43,0 tis boli živnostníci. V kraji, a predovšetkým v Bratislave, mali v štruktúre podnikov podľa ekonomickej činnosti výraznú prevahu podnikateľské aktivity v oblasti odborných, vedeckých a technických činností, administratívnych a podporných služieb a veľkoobchodu a maloobchodu; opravy motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31. 12. 2020 podnikala viac ako polovica z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a približne 40 % živnostníkov.

Bratislavský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) je dlhodobo najvýkonnejším regiónom Slovenska. V roku 2019 regionálny hrubý domáci produkt kraja dosiahol hodnotu 26 380 mil. eur v bežných cenách. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavoval 28,1 % podiel na vytvorenom HDP na Slovensku. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP dosiahol 39 704 eur v bežných cenách a 2,3 násobne prevýšil celonárodný priemer.

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote v roku 2019 tvorilo najväčší, 21 %-ný,  podiel odvetvie obchodu, dopravy, ubytovania a stravovania, priemysel sa podieľal 16,5 % a verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 14,1 %.

Z celkovej výmery kraja netvorí poľnohospodárska pôda ani polovicu rozlohy územia, no napriek tomu má kraj výraznú tradíciu v pestovaní hrozna, najmä na východnej strane Malých Karpát. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike. Vhodné klimatické podmienky umožňujú pestovanie pšenice, kukurice, zemiakov a cukrovej repy. V živočíšnej výrobe sa relatívne darí chovu hydiny, ktorý je prevažne sústredený v okrese Pezinok.

Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický a automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V priemyselných subjektoch Bratislavského kraja dosiahli v roku 2020 tržby za vlastné výkony a tovar 31,3 mld. eur. Z územného hľadiska rozhodujúcu časť tržieb v kraji vyprodukovali podniky sídliace v hlavnom meste. Toto odvetvie poskytlo prácu takmer 84,6 tis. osôb.

V Bratislavskom kraji má silnú pozíciu aj stavebníctvo, čo sa odrazilo aj najvyšších objemoch stavebnej produkcie. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami predstavovala 1 686 mil. eur, podľa dodávateľských zmlúv 3 809 mil. eur. Bratislavský kraj je dlhodobo regiónom s najväčšou bytovou výstavbou. V roku 2020 sa v ňom dokončilo 5 776 nových bytov, najviac bytov, až 1 620,  sa postavilo v okrese Senec.

V hospodárstve regiónu rastie aj význam terciárneho sektora najmä obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva.

Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji. Bratislavský kraj má najkratšiu cestnú sieť (823 km v roku 2020), ale má druhú najdlhšiu sieť diaľnic (118 km). V kraji bolo v roku 2020 registrovaných spolu 580 053 tis. motorových vozidiel, z ktorých osobné autá tvorili 76,7 %.

V roku 2020 na území kraja poskytovalo vzdelávanie 284 materských škôl, 166 základných škôl, 44 gymnázií, 53 stredných odborných škôl. V hlavnom meste malo v školskom roku 2020/2021 rektorát aj fakultu 11 vysokých škôl - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Paneurópska vysoká škola, Slovenská zdravotnícka univerzita, Akadémia policajného zboru. Trnavská univerzita má na území Bratislavského kraja Teologickú fakultu. Najviac študentov v rámci kraja bolo zapísaných na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Ekonomickej univerzite.

Zdravotná starostlivosť v kraji bola v roku 2020 poskytovaná  v 1 876 zdravotníckych zariadeniach, z toho bolo 22 nemocníc, 1 433 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v 7 liečební. Vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou sú sústredené prevažne v Bratislave, kde má sídlo aj najväčšia Univerzitná nemocnica.

Na území kraja pôsobilo v roku 2020 43 stálych divadelných scén, 3 galérie, 44 múzeí a 147 fungujúcich knižníc. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo, ktoré dnes tvoria tri zložky so stálym profesionálnym umeleckým súborom: činohra, opera a balet. Hudobný život charakterizuje žánrová pestrosť od významnej Slovenskej filharmónie cez Bratislavské hudobné slávnosti až po iné hudobné festivaly, koncerty a kluby. Najviac exponátov a expozícií prezentuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria sídliace v Bratislave. Významnými turistickými miestami v kraji sú hradné opevnenia v Devíne a Bratislave z čias Veľkej Moravy, hrad Červený kameň a mnohé kaštiele a sakrálne pamiatky. Z pohľadu návštevnosti je Bratislavský kraj tretím najnavštevovanejším krajom Slovenska. Ubytovanie návštevníkom poskytovalo 366 zariadení. Z dôvodu pandémie koronavírusu región navštívilo len 500 tis. hostí, čo predstavuje len jednu tretinu v porovnaní s minulým rokom.


/wps/portal/ext/themes/regional/bratislava/about Bratislavský kraj - charakteristika regiónu Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VSGQ06 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Bratislavský kraj /Charakteristika kraja