Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Košický kraj - charakteristika regiónu

Košický kraj - charakteristika regiónu

08.04.2016 |

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Košický kraj s rozlohou 6 755 km2sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 % jej územia. Počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. Je to kraj štyroch historických regiónov - Spiša, Gemera, Abova a Zemplína. Každý z nich si dodnes udržiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 11 okresov: Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Nový štatút mesta získali zákonom č. 401 Zb. z roku 1990, pozostávajúc z 22 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou. V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km2 je okres Košice-okolie.

Na území Košického kraja sú vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia a to národný park Slovenský raj a Slovenský kras a chránené krajinné oblasti Latorica a Vihorlat. Prírodným unikátom európskeho významu je Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín a Dobšiná. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska - Gelnici až tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú lužné lesy, východná a južná časť má nížinato-pahorkovitý charakter. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10,0o C (Košice - letisko, Rožňava). Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.

Najvyšším bodom kraja je 1 476 m vysoká Stolica v Slovenskom rudohorí, najnižšie položené je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenskej republiky, 94 m nad morom. Vodné toky patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného využitia sú významné vodné nádrže. Medzi najväčšie a najdôležitejšie patria Zemplínska šírava, Ružín a Palcmanská Maša. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline (okres Košice-okolie) a v podhorí Vihorlatu (okres Michalovce). Košická kotlina patrí k najperspektívnejším oblastiam z hľadiska využívania geotermálnej energie. V hĺbke 3 000 m sa predpokladá voda s teplotou 150 stupňov Celzia. Minerálne vody s liečivými účinkami sa využívajú v Sobraneckých kúpeľoch.

V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje geotermálnej energie sú v okrese Košice-okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné.

Demografické východiská

Na území Košického kraja koncom roka 2013 žilo celkom 794 756 obyvateľov, čo je 14,7 % slovenského úhrnu. Týmto podielom je Košický kraj po Prešovskom druhým najväčším na Slovensku. Ženská zložka tvorí 51,2 % populácie a prevláda vo všetkých okresoch kraja v rozpätí od 50,3 % (Košice-okolie) do 52,6 % (Košice I). Na tisíc žien pripadá 953 mužov. Kraj patrí k hustejšie osídleným regiónom, na 1 km2 tu žije priemerne 117,7 obyvateľov, o 7,3 obyvateľov viac než v priemere za Slovensko. K najhustejšie osídleným patria štyri okresy ležiace na území mesta Košice, podstatne redšie je osídlenie v okrese Sobrance, Gelnica a Rožňava. V Košickom kraji je 440 obcí, z nich 17 má štatút mesta. Podiel obyvateľstva v mestách predstavuje 55,4 % a oproti celoslovenskému podielu bol vyšší o 1,4 bodu. Priemerná rozloha okresu v kraji predstavuje 614 km2, pričom v okrese žije v priemere 72,3 tisíc obyvateľov. V krajskom meste Košice žije 239,8 tisíc obyvateľov, čo je takmer tretina obyvateľstva kraja.

Košický kraj je jedným z piatich regiónov Slovenska, kde sa zaznamenal celkový prírastok obyvateľstva. Na tisíc obyvateľov pribudlo spolu 0,92 obyvateľov, oproti 0,94 za Slovensko. Je tu vyššia živorodenosť než úmrtnosť a teda aj vyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je po Prešovskom a Bratislavskom kraji tretí najvyšší v SR. Z okresov kraja bol najvyšší celkový prírastok na tisíc obyvateľov v okrese Košice-okolie (8,72) a Spišská Nová Ves (2,79). Naopak, najvyšší celkový úbytok (-6,27) na tisíc obyvateľov zaznamenali v okrese Košice III. Počet 8 520 živonarodených detí v roku 2013 bol o 344 nižší než v roku 2012 a zároveň o 1 194 vyšší než počet všetkých zomretých osôb v kraji. V prepočte na tisíc obyvateľov sa narodilo 10,73 živých detí, čo je o 0,6 nad celoslovenskou úrovňou. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazujú okresy Gelnica (13,79) a Spišská Nová Ves (13,62), najnižšiu okres Košice I (7,83 detí na tisíc obyvateľov).

Počet 9,22 zomretých na tisíc obyvateľov oproti predchádzajúcemu roku mierne poklesol a oproti úrovni SR bol o 0,4 nižší. Z celkového počtu 7 326 zomretých osôb vo veku do jedného roka zomrelo 85, z nich 46 novorodencov. Počet 3 484 uzatvorených manželstiev klesol, súčasne sa rozviedlo 1 495 manželstiev. Počet 2 466 potratov medziročne poklesol o 112 prípadov. Košický kraj patrí k migračne stratovým regiónom, keďže viac obyvateľov sa odtiaľto vysťahováva, než prisťahováva. Až v ôsmich okresoch kraja zaznamenali záporné migračné saldo. Sťahovaním pribudlo obyvateľstvo len v okresoch Košice-okolie, Košice IV a Sobrance.

Obyvateľstvo kraja je oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. V roku 2013 tvorilo obyvateľstvo v predproduktívnom veku (0-14 roční) 17,3 %, v produktívnom (15-64 roční) 70,3 % a v poproduktívnom veku (65 roční a starší) 12,4 % obyvateľstva. K okresom s výraznejšou tendenciou demografického starnutia patria Košice I, Košice IV a Sobrance.

Košický kraj patrí k regiónom s vysokým, takmer štvrtinovým zastúpením obyvateľstva s inou, ako slovenskou národnosťou. Obyvatelia slovenskej národnosti v roku 2013 tvoria 73,9 %, maďarskej 9,3 %, rómskej 4,8 %, českej 0,5 % a rusínskej 0,4 %. Podiel ostatných národností bol pod úrovňou dvoch desatín percenta.

Podľa výsledkov SODB 2011 z hľadiska náboženského vyznania je najviac zastúpené obyvateľstvo s rímskokatolíckym vyznaním (51,4 %), pred gréckokatolíkmi (9,5 %), reformovanou kresťanskou cirkvou (5,5 %), evanjelickou cirkvou a.v. (3,7 %), a pravoslávnou cirkvou (1,7 %). Bez vyznania je 11,3 % obyvateľov kraja (15 % nezistené náboženské vyznanie).

Ekonomické a sociálne špecifiká

V okresoch kraja k 31. 12. 2013 pôsobilo 66 tisíc organizačných subjektov, z ktorých fyzické osoby - podnikatelia tvorili 60,4 %, pri medziročnom poklese ich počtu o 0,03 %. Z počtu 39,8 tisíc podnikateľov tvorili najpočetnejšiu skupinu, 35,6 tisíc živnostníci, u ktorých sa zaznamenal medziročný pokles o 0,5 %. Koncom roka 2013 bolo evidovaných 26,1 tisíc právnických osôb, resp. o 6,5 % viac než pred rokom. Z uvedeného počtu bolo 18,2 tisíc podnikov zameraných na tvorbu zisku. Z hľadiska právnej formy prevažovali obchodné spoločnosti (66 %). Najpočetnejšiu skupinu, 87,1 % tvorili malé podniky s počtom do 19 zamestnancov. Podnikateľské aktivity boli sústredené najmä v odvetví obchodu, vo vedeckých, odborných a technických činnostiach, v priemysle a stavebníctve. Z územného hľadiska najmä v krajskom meste Košice a v okresoch Michalovce, Košice okolie, Trebišov a Spišská Nová Ves.

Kraj z hľadiska podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu v SR (11,4 % v roku 2011) a existujúcej hospodárskej základni patrí medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Priemerne v roku 2011 obyvateľ Košického kraja vyprodukoval hrubý domáci produkt v bežných cenách v hodnote 9 898 Eur.

V tomto regióne pretrváva vysoká nezamestnanosť, po Prešovskom a Banskobystrickom kraji bola koncom roka 2013 tretia najvyššia v SR, dosiahla mieru 17,23 %. Celoslovenskú úroveň Košický kraj prekročil o 3,37 percentuálneho bodu, pri medziročnom poklese miery o 2,35 bodu. Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenali v okrese Rožňava (24,83 %) a Trebišov (22,4 %). Približne každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol nezamestnaný aj v okresoch Sobrance, Gelnica, Košice-okolie. Najnižšia evidovaná nezamestnanosť je dlhodobo v Košiciach, resp. v okrese Košice IV (10,28 %). Z celkového počtu 71 054 evidovaných nezamestnaných koncom roka 2013 bolo viac než 12 mesiacov v evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny 60,9 % všetkých uchádzačov.

Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárenstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú rozhodujúcu zložku priemyslu. Ťažiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel (hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťažobný, stavebných hmôt, palív a energetiky), stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej prvovýroby. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v okresoch Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a Sobrance.

Poľnohospodárska pôda zaberá 335 tisíc ha, čo je polovica výmery kraja; tri pätiny z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú takmer dve pätiny povrchu územia. Vyše troch štvrtín ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, lesy pokrývajú najmä územie okresu Rožňava, Košice-okolie a Gelnica.

Celková dĺžka cestnej siete v kraji je 2 382,5 km, z toho diaľnic 5,4 km, ciest I. triedy 340 km a ciest II. triedy 583,5 km. Rýchlostné cesty a privádzače majú 39,2 km. Krajom prechádza 788,6 km železničných tratí. Významný je suchozemský prístav - prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s medzinárodným významom.

Rozvinutá je sieť obchodu, služieb, finančných inštitúcií, zdravotníckych a sociálnych zariadení a vedeckých a kultúrnych ustanovizní. Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 4 vysoké školy (Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva). Študenti môžu študovať aj na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity Bratislava, Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ružomberok, či na fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra. V Košiciach sídli Ústavný súd SR a Kancelária prezidenta SR.

Cestovný ruch ako jedna z významných oblastí hospodárstva má na území všetkých okresov kraja veľmi priaznivé predpoklady na rozvoj. Prírodné krásy Slovenského raja sú jedinečné. Bez konkurencie je Slovenský kras s množstvom jaskýň, priepastí, plošín a ďalších zvláštností. Najlepšie výsledky v rozvoji cestovného ruchu vykazujú dlhodobo vďaka dobrým prírodným podmienkam okresy Michalovce, Spišská Nová Ves, Rožňava a Košice I. Prírodné krásy, bohatstvo kultúrno-historických pamiatok a pozoruhodností v týchto regiónoch sú významným motivačným prvkom zvyšovania návštevnosti turistov z domova i zo zahraničia.

/wps/portal/ext/themes/regional/kosicky%20kraj/about Košický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MH1 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Košický kraj /Charakteristika kraja