Poloha, rozloha, geografické podmienky
Košický kraj s rozlohou 6 754,3 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 % jej územia. Rozlohou je štvrtý najväčší na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinskou republikou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom.
Najvyšším bodom kraja je vrch Stolica v pohorí Stolické vrchy vysoký 1 476,5 m, najnižšie položený je breh rieky Bodrog pri výtoku z kraja pri štátnej hranici s Maďarskom na úrovni 93,7 m nad morom. Vodné toky patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín, Palcmanská Maša a Dobšiná. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici až tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú lužné lesy, východná a južná časť má nížinato-pahorkovitý charakter. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10 °C. Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.
V kraji sa nachádzajú rudné, nerudné i energetické suroviny. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline v lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu. Košická kotlina patrí k najperspektívnejším oblastiam z hľadiska využívania geotermálnej energie. V hĺbke 3 000 m sa predpokladá voda s teplotou 150 stupňov Celzia.
Na území Košického kraja sú 2 národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 29 národných prírodných rezervácií, 49 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 26 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Prírodným unikátom európskeho významu je Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Jedinečné sú aj Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa.
Je to kraj štyroch historických regiónov – Spiša, Gemera, Abova a Zemplína. Každý z nich si dodnes udržiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť.
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 11 okresov: Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km2 je okres Košice-okolie.
V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. V mestách žije takmer 53 % obyvateľov regiónu. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Pozostávajú z 22 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou. Ku koncu roka 2023 v nich žilo takmer 226 tis. obyvateľov, čo predstavovalo 29 % obyvateľov kraja.
Demografické východiská
Na území Košického kraja koncom roka 2023 žilo 779 073 obyvateľov. S podielom 14,4 % na slovenskej populácii bol druhým najväčším na Slovensku. Kraj patril k hustejšie osídleným, na 1 km2 pripadlo priemerne 115 obyvateľov. Husto zaľudnené sú štyri okresy ležiace na území mesta Košice, podstatne redšie okresy Sobrance, Rožňava a Gelnica.
Hoci sa v roku 2023 živonarodilo viac osôb (7 908) ako zomrelo (7 622), prišlo k celkovému poklesu populácie, a to o 432 osôb. Nižší prirodzený prírastok obyvateľstva (286 osôb) nedokázal vyrovnať úbytok obyvateľstva spôsobený migráciou (718 osôb).
Obyvateľstvo kraja bolo oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. Priemerný vek obyvateľa v roku 2023 bol 40 rokov. Deti do 14 rokov tvorili podiel 17,4 %, produktívna zložka populácie vo veku 15 – 64 rokov podiel 65,5 % a seniori nad 65 rokov 17,1 %. Detská zložka populácie zatiaľ veľmi mierne prevažovala nad seniorskou.
Manželstvo v roku 2023 uzatvorilo 3 691 párov, naopak rozviedlo sa 993 manželstiev. Počet sobášov medziročne klesol o 8 %, od roku 2014 bol tretí najnižší a prekonal len kovidové roky 2020 a 2021. Počet rozvodov medziročne klesol až o 12 %, a bol najnižší za posledných desať rokov.
Ekonomické a sociálne špecifiká
Pracovné príležitosti v Košickom kraji sú sústredené prevažne do krajského mesta a jeho okolia, odľahlejšie okresy vykazujú ich nedostatok. Ekonomicky aktívni, teda pracujúci a nezamestnaní starší ako 15 rokov, v roku 2023 tvorili 48 % populácie. Miera ekonomickej aktivity, čiže pomer ekonomicky aktívnych k celému obyvateľstvu nad 15 rokov veku, dosiahla 59,2 % a miera zamestnanosti, čo je pomer 20 až 64 ročných pracujúcich k celému obyvateľstvu v rovnakom veku, bola 71,1 %. Spomedzi krajov iba v Košickom miera nezamestnanosti medziročne vzrástla. Dosiahla 9,9 % a bola druhá najvyššia po Prešovskom kraji. Priemerná mesačná mzda dosiahla 1 536 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 92 eur.
V regióne ku koncu roka 2023 malo sídlo 33,2 tis. právnických osôb, z nich podniky, čiže organizácie zamerané na tvorbu zisku, predstavovali 85,6 %. Podniky orientovali svoju činnosť najmä do obchodu, ďalej odborných, vedeckých a technických činností, ako aj priemyslu. V Košickom kraji bolo registrovaných aj 40,3 tis. fyzických osôb – podnikateľov, viac ako 91 % z nich podnikalo na základe živnostenského zákona. Živnostníci podnikali najmä v stavebníctve, ako aj v odvetviach obchodu, či v priemyselnej výrobe.
S druhým najvyšším podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska (12,1 % v roku 2023) a existujúcou hospodárskou základňou patrí Košický kraj medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Hrubý domáci produkt (HDP), čiže hodnota všetkých vyrobených výrobkov a realizovaných služieb, predstavoval objem 14 910 mil. eur v bežných cenách. V prepočte na obyvateľa bola jeho hodnota 19 075 Eur, čo bolo o 15 % menej ako národný priemer.
Najväčší podiel na hrubej pridanej hodnoty kraja malo odvetvie priemyslu, a z neho najmä priemyselná výroba (25,7 %), nasledoval obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie s podielom 17,7 % a ďalej verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc s podielom 14 %.
Poľnohospodárska pôda zaberá 332-tisíc ha, čo je takmer polovica výmery kraja. Viac ako tri pätiny poľnohospodárskej pôdy tvorí orná pôda a tretinu trvalé trávne porasty. Viac ako tri štvrtiny ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, kde je sústredená aj väčšina poľnohospodárskej výroby. Vzácnosťou Košického kraja je tokajská oblasť, kde sa pestuje a dorába jedinečné tokajské víno. Chovy hospodárskych zvierat sú sústredené najmä v okolí Košíc.
Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárenstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú dôležitú zložku priemyslu. Ťažiskovými priemyselnými odvetviami sú hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický a ťažobný priemysel, výroba stavebných hmôt, palív a energetika. Priemyselné podniky Košického kraja, z ktorých väčšina sídli v krajskom meste, v roku 2023 zamestnávali 49,5 tis. osôb. Ich tržby za vlastné výkony a tovar dosiahli 11 mld. eur.
Stavebné podniky a firmy v roku 2023 zrealizovali vlastnými zamestnancami stavebnú produkciu v objeme 837 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 1 229,6 mil. eur. Na území regiónu sa dokončilo sa 1 602 nových bytov. Bytová výstavba bola situovaná prevažne do krajského mesta a jeho okolia, kde sa postavilo viac ako 70 % z nich.
Celková dĺžka cestnej siete na území kraja v roku 2023 mala 2 395 km, z toho diaľnice tvorili 22 km a rýchlostné cesty 15 km. Po cestách jazdilo 434 tis. motorových vozidiel evidovaných v Košickom kraji, tri štvrtiny z nich boli osobné autá. Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina – Košice – Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice. Významný je suchozemský prístav – prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s medzinárodným významom.
Vzdelávanie v roku 2023 zabezpečovalo 463 materských škôl, 293 základných škôl, 34 gymnázií a 59 stredných odborných škôl a 4 konzervatóriá. V Košiciach sídlia 4 vysoké školy – Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie a tiež súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva. V meste pôsobí aj Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku a Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Zdravotnú starostlivosť v roku 2023 poskytovalo 1 910 zdravotníckych zariadení, medzi ktoré patrilo 19 nemocníc, 1 505 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 14 liečební. Kúpeľná liečba ochorení dýchacích ciest prebiehala v klimatických kúpeľoch Štós.
Pomoc