Poloha, rozloha, geografické podmienky
Košický kraj s rozlohou 6 754,3 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 % jej územia. Rozlohou je štvrtý najväčší na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinskou republikou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom.
Najvyšším bodom kraja je 1 476,5 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí, najnižšie položené je breh rieky Bodrog pri výtoku z kraja pri štátnej hranici s Maďarskom na úrovni 93,7 m nad morom. Vodné toky patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín, Palcmanská Maša a Dobšiná. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici až tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú lužné lesy, východná a južná časť má nížinato-pahorkovitý charakter. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10 °C. Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.
V kraji sa nachádzajú rudné, nerudné i energetické suroviny. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline v lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu. Košická kotlina patrí k najperspektívnejším oblastiam z hľadiska využívania geotermálnej energie. V hĺbke 3 000 m sa predpokladá voda s teplotou 150 stupňov Celzia.
Na území Košického kraja sú 2 národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 29 národných prírodných rezervácií, 49 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 26 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Prírodným unikátom európskeho významu je Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Jedinečné sú aj Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa.
Je to kraj štyroch historických regiónov – Spiša, Gemera, Abova a Zemplína. Každý z nich si dodnes udržiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť.
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 11 okresov: Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km2 je okres Košice-okolie.
V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. Podiel obyvateľstva v mestách predstavuje 52,9 %. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Pozostávajú z 22 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou. Ku koncu roka 2022 v nich žilo 226 tis. obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov kraja.
Demografické východiská
Na území Košického kraja koncom roka 2023 žilo 779 073 obyvateľov. S podielom 14,4% na slovenskej populácii bol Košický kraj druhým najväčším na Slovensku. Kraj patril k hustejšie osídleným regiónom, na 1 km
2 pripadlo priemerne 115 obyvateľov. K najhustejšie osídleným patrili štyri okresy ležiace na území mesta Košice, podstatne redšie bolo osídlenie v okresoch Sobrance, Rožňava a Gelnica.
V kraji sa aj v roku 2023 živonarodilo viac osôb (7 908) ako zomrelo (7 622), no napriek tomu už tretí rok po sebe prišlo k celkovému poklesu populácie, aktuálne o 432 osôb. Nízky prirodzený prírastok obyvateľstva (286 osôb) nedokázal vyrovnať záporné migračné saldo (718 osôb).
Obyvateľstvo kraja bolo oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. Priemerný vek obyvateľov v roku 2023 bol 40,5 roka. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku (0 – 14 roční) tvorilo 17,4 %, v produktívnom (15 – 64 roční) 65,5 % a v poproduktívnom veku (65 roční a starší) 17,1 % obyvateľstva. Detská zložka populácie zatiaľ prevažovala nad seniorskou, ale tempo jej rastu bolo podstatne pomalšie ako u poproduktívneho obyvateľstva.
V roku 2023 sa zosobášilo 3 691 párov, rozvedených bolo 993 manželstiev. Počet sobášov medziročne a rovnako aj oproti priemeru 5 predpandemických rokov klesol o 8 %. Počet rozvodov medziročne klesol až o 12 %, a bol najnižší za posledných desať rokov.
Ekonomické a sociálne špecifiká
Pracovné príležitosti v Košickom kraji sú sústredené prevažne do krajského mesta a jeho okolia, odľahlejšie okresy vykazujú ich nedostatok. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva v roku 2022 predstavoval 49 %. Miera ekonomickej aktivity dosiahla hodnotu 59,7 %, miera zamestnanosti 20 až 64 ročných 71,7 % a miera nezamestnanosti 9,3 %. Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla 1 415 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 5,7 %.
V okresoch kraja ku koncu roka 2022 pôsobilo 33 tis. právnických osôb, z ktorých podniky predstavovali 85,4 % a 40 tis. fyzických osôb – podnikateľov, z ktorých živnostníci tvorili 91,1 %. Živnostníci pôsobili prevažne v oblasti stavebníctva (24,5 %), obchodu (18,8 %) a priemyselnej výroby (14,6 %). Podniky sústredili svoje aktivity najmä v odvetví obchodu (19,3 %), vo odborných, vedeckých a technických činností (14,6 %) a v priemyselnej výroby (12,1 %).
Z hľadiska podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska (12,1 % v roku 2022) a existujúcej hospodárskej základni patrí Košický kraj medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Hrubý domáci produkt Košického predstavoval hodnotu 13 289 mil. eur. Priemerne v roku 2022 obyvateľ Košického kraja vyprodukoval hrubý domáci produkt v bežných cenách v hodnote 16 876 Eur, čo predstavovalo 84,5 % celonárodnej úrovne HDP na obyvateľa.
Na regionálnej hrubej pridanej hodnote sa v roku 2022 najviac podieľal priemysel (27,1 %). Podiel obchodu, dopravy, ubytovania a stravovania bol 18,9 % a podiel verejnej správy, povinného sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a sociálnej pomoci 13,9 %.
Poľnohospodárska pôda zaberá 333 tisíc ha, čo je takmer polovica výmery kraja. Viac ako tri pätiny poľnohospodárskej pôdy tvorí orná pôda a tretinu trvalé trávne porasty. Viac ako tri štvrtiny ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, kde je sústredená aj väčšina poľnohospodárskej výroby. Lesy pokrývajú takmer dve pätiny povrchu kraja. Najzalesnenejšie sú okresy Rožňava, Košice-okolie a Gelnica. Vzácnosťou Košického kraja je tokajská oblasť, kde sa pestuje a dorába jedinečné tokajské víno. Chovy hospodárskych zvierat sú sústredené najmä v okolí Košíc.
Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárenstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú dôležitú zložku priemyslu. Ťažiskovými priemyselnými odvetviami sú hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický a ťažobný priemysel, výroba stavebných hmôt, palív a energetika. Priemyselné subjekty Košického kraja v roku 2022 zamestnávali 52,9 tis. osôb a dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar vo výške 12 mld. eur. Z územného hľadiska rozhodujúcu časť tržieb v kraji vyprodukovali podniky situované v krajskom meste.
V Košickom kraji sa v roku 2022 zrealizovala stavebná produkcia vlastnými zamestnancami v hodnote 725,6 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 1 068,9 mil. eur. V kraji sa dokončilo 1 590 nových bytov. Bytová výstavba bola situovaná prevažne do krajského mesta a jeho okolia, kde sa postavili takmer tri štvrtiny zo všetkých dokončených bytov.
Celková dĺžka cestnej siete kraja v roku 2022 mala 2 395 km, z toho diaľnice tvorili 22 km, rýchlostné cesty 15 km, cesty I. triedy 367 km a cesty II. triedy 583 km. Po cestách jazdilo 419 tis. motorových vozidiel evidovaných v Košickom kraji, tri štvrtiny z nich boli osobné autá. Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina – Košice – Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice. Významný je suchozemský prístav – prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s medzinárodným významom.
Vzdelávanie bolo v roku 2022 zabezpečované v 461 materských školách, 293 základných školách, 34 gymnáziách a 59 stredných odborných školách. Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 4 vysoké školy – Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva. V meste pôsobí aj Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku a Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Zdravotnú starostlivosť v Košickom kraji v roku 2022 poskytovalo 1 966 zdravotníckych zariadení, medzi ktoré patrilo 19 nemocníc, 1 552 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 11 liečební. Kúpeľná liečba ochorení dýchacích ciest prebiehala v klimatických kúpeľoch Štós.
Pomoc