• Poloha, rozloha, geografické podmienky
• Demografické východiská
• Ekonomické a sociálne špecifiká

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 8 972,7 km ² zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj.

Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.  Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom Slovenska, je Gerlachovský štít (2 654,5 m nad morom), najnižšie položené miesto je breh rieky Ondava pri výtoku z kraja na území obce Nižný Hrušov (104 m nad morom). Relatívny výškový rozdiel predstavuje 2 550 m. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja rozdelené do troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej.

Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú celky Vonkajších Karpát: Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem aj celky Fatransko-tatranskej oblasti: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského rudohoria je na území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina, Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy.

Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov riek Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec a Poprad. Rieky Poprad a Dunajec časťou svojho toku tvoria hranicu s Poľskou republikou. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných na zásobovanie pitnou vodou celej oblasti. Nádrže Starina a najmä Veľká Domaša hydrologicky i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia.

Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej rudy.

Nachádzajú sa tu 5 národných parkov – Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj a Národný park Poloniny, 2 chránené krajinné oblasti – Vihorlatský prales, Východné Karpaty, 51 národných prírodných rezervácií, 90 prírodných rezervácií, 5 národných prírodných pamiatok, 33 prírodných pamiatok, 10 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území.

Administratívne sa delí v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 104,6 km ²) a najmenším okres Stropkov (388,9 km²). V kraji je 665 obcí, z toho 23 so štatútom mesta. Prešovský kraj má v rámci Slovenska najnižší podiel mestského obyvateľstva, len 44,7 %. Najviac obyvateľov žije v krajskom meste Prešov (82,6 tis. obyvateľov), ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Druhé najväčšie mesto kraja je Poprad (48,9 tis. obyvateľov).

Demografické východiská

Prešovský kraj s počtom 808 810 obyvateľov k 31. 12. 2023 je populačne najväčším, z obyvateľstva Slovenska tvoril podiel 14,9 %.  Hustota osídlenia je 90 obyvateľov na km² a je druhá najnižšia po Banskobystrickom kraji. Najviac obyvateľov na štvorcový kilometer mal okres Prešov (187), najmenej  Medzilaborce (25).

Región sa dlhodobo vyznačuje najvyššou pôrodnosťou. V roku 2023 sa v ňom živonarodilo 9 099 detí. Počet narodených vysoko prevýšil počty zomretých (6 924 osôb), čím sa kraj zaradil na prvú priečku spomedzi troch krajov (Prešovský, Bratislavský a Trnavský) s prirodzeným prírastkom obyvateľstva. Naopak, výrazný úbytok populácie dlhodobo spôsobuje migrácia. V roku 2023 počet vysťahovaných vysoko prevýšil počet prisťahovaných o 1 455 osôb. No i napriek zápornej migrácii celkovo počet obyvateľov kraja vzrástol o 720 osôb.  

Prešovský kraj v porovnaní s ostatnými krajmi je populačne najmladší, počty detí do 14 rokov prevyšujú počty obyvateľov starších ako 65 rokov. V roku 2023 tvorili deti podiel 18,4 %, ktorý prevýšil podiel seniorov o 2,3 p. b. Priemerný vek obyvateľa dosiahol 40 rokov a je v regionálnom porovnaní najnižší.

Hoci sa Prešovský kraj v dlhšom regionálnom porovnaní vyznačuje vysokou sobášnosťou, v roku 2023 v ňom evidovali pokles nových manželstiev, zosobášilo sa 4 362 párov, čo bolo o 8 % menej ako v roku 2022 a zároveň to bola druhá najnižšia hodnota za posledných 10 rokov.  Naopak, počet rozvodov medziročne vzrástol o 6 %, rozviedlo sa až 1 050 manželstiev, čo predstavovalo tretiu najvyššiu hodnotu od roku 2014.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí, obyvatelia Prešovského kraja často odchádzali za prácou do iných regiónov alebo do zahraničia. Miera nezamestnanosti, teda podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych obyvateľov, je spomedzi krajov dlhodobo najvyššia a v roku 2023 dosiahla 10,8 %. Ekonomicky aktívni obyvatelia, teda pracujúci a nezamestnaní nad 15 rokov, tvorili takmer 50 % populácie. Miera ekonomickej aktivity, čiže pomer ekonomicky aktívnych k obyvateľstvu nad 15 rokov veku, bola 61,3 %. Miera zamestnanosti (pomer 20 až 64 ročných pracujúcich k celému obyvateľstvu v rovnakom veku) predstavovala  72,2 %. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 342 eur a za celoslovenským priemerom zaostala najviac, až o 286 eur.

Podnikateľské aktivity obyvateľstva ovplyvňovali podmienky a možnosti vytvorené v danom regióne. Na území kraja koncom roka 2023 pôsobilo 29,2 tisíc právnických osôb, z toho bolo 24,2 tisíc podnikov zameraných na tvorbu zisku. Viac ako 16 % podnikov sa pôsobilo v oblasti obchodu, zhodne po 15 % v priemysle a v stavebníctve. Svoje podnikanie malo v Prešovskom kraji aj 62,9 tisíc fyzických osôb - podnikateľov, z ktorých 59,7 tis. podnikalo na základe živnostenského zákona. Takmer 40 % živnostníkov orientovalo svoju činnosť do odvetvia stavebníctva,  viac ako 17 % do priemyselnej výroby a takmer 12 % do obchodu.

Prešovský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) patrí k menej výkonným regiónom Slovenska. HDP kraja, čiže hodnota všetkých výrobkov a služieb vyrobených v regióne počas roku 2023, predstavoval v bežných cenách 11 431 mil. eur. čo zodpovedalo podielu 9,3 % z celonárodnej hodnoty. Pri prepočte HDP na obyvateľa dosiahol 14 108 eur v bežných cenách a za národným priemerom zaostával o 37,4 %. 

Viac ako štvrtinu hrubej pridanej hodnoty kraja vytvorilo odvetvie priemyslu, nasledovali obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie s podielom 18,8 % a ďalej verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc s podielom 17,2 %.

Poľnohospodárska pôda zaberá viac ako 40 % z celkovej výmery kraja. Takmer dve pätiny z nej predstavuje orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým obilniny, krmoviny, olejniny a zemiaky. V pestovaní zemiakov patrí kraj k najväčším producentom na Slovensku. V rámci živočíšnej výroby prevláda chov hovädzieho dobytka, najmä v okrese Bardejov a chov oviec, najmä v okrese Kežmarok.

Priemysel v kraji je rôznorodý, bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvia. Dôležité zastúpenie tu má kovospracujúci, drevospracujúci, potravinársky, elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Je koncentrovaný hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria Tatravagónka v Poprade, Lear Corporation Seating Slovakia v Prešove, Pivovary TOPVAR, a.s., MECOM GROUP v Humennom, MILK-AGRO v Prešove, Nexis Fibers v Humennom, Bukóza Export-Import vo Vranove nad Topľou, Chemosvit folie vo Svite, Bukocel v Hencovciach a ďalšie. Priemyselné podniky za svoje výkony a tovar v roku 2023 utŕžili 7,7 mld. eur a zamestnávali 51,4 tis. osôb.

Stavebníctvo regiónu dosiahlo v medzikrajovom porovnaní priemerné výsledky. V roku 2023 sa zrealizovala stavebná produkcia vlastnými zamestnancami v hodnote 819,4 mil. eur a stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 909,2 mil. eur. V kraji sa dokončilo 2 041 nových bytov, z toho najviac v okrese Prešov (557 bytov). 

Prešovský kraj má z hľadiska medzinárodnej dopravy významnú polohu v smere sever–juh, ale i východ–západ. Prechádza ním dôležitý hlavný slovenský severný cestný koridor Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, v smere sever – juh východný medzinárodný koridor Poľsko – Stará Ľubovňa – Prešov a Poľsko – Svidník - Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska. Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina  – Košice  – Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice. Na území regiónu je medzinárodné letisko v Poprade, ktoré slúži predovšetkým pre región Tatier, ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice. Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú široko rozvetvené linky autobusovej dopravy. Pre individuálnych motoristov slúži hustá sieť ciest rôznej kategórie s dĺžkou 3 186 km spolu s potrebnými službami, ako sú čerpacie stanice a servisy. Prešovským krajom vedie 122 km diaľnic a rýchlostných ciest. V regióne bolo v roku 2023 evidovaných takmer 440-tis. motorových vozidiel, z toho osobné autá tvorili takmer 73 %.

Školstvo reprezentuje široká sieť školských zariadení, v roku 2023 sa tu nachádzalo 536 materských škôl, 376 základných škôl, 38 gymnázií a 63 stredných odborných škôl a 1 konzervatórium. Z vysokých škôl v Prešove sídli Prešovská univerzita, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach.

Zdravotná starostlivosť v roku 2023 sa poskytovala v 1 971 zdravotníckych zariadeniach, ktorých súčasťou bolo 17 nemocníc, 1 554 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 8 liečební. Sieť zariadení zdravotníckej starostlivosti dopĺňajú vyhľadávané kúpele pre choroby dýchacích ciest v lokalite Vysokých Tatier, choroby tráviaceho ústrojenstva v Bardejove, obehového ústrojenstva vo Vyšných Ružbachoch a kožné ochorenia v Červenom Kláštore. Okrem zdrojov liečivých minerálnych vôd využívaných v kúpeľníctve je územie Prešovského kraja bohaté aj na prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Ľubovnianka, Sulínka, Salvator, Baldovská, Cigeľka a iné ďalšie.

Pre návštevníkov kultúrnych podujatí bolo v roku 2023 k dispozícii 7 divadiel vrátane malých a nezávislých, 19 stálych kín s 36 premietacími sálami, 5 galérií a 27 múzeí. Čitatelia mali k dispozícii 212 knižníc.

Kraj sa pýši mnohými kultúrno-historickými pamiatkami, kde zvláštnu pozornosť si zasluhujú mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Poprad a Kežmarok. Administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a spoločenským centrom kraja je mesto Prešov, kde sídlia i významné cirkevnosprávne inštitúcie gréckokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. K najnavštevovanejším oblastiam patria región Vysoké Tatry a okresy Bardejov, Kežmarok, Prešov a Stará Ľubovňa. V kraji pôsobilo 1 060 ubytovacích zariadení, ktorých služby v roku 2023 využilo vyše milióna návštevníkov. V regionálnom porovnaní bol Prešovský kraj tretím najnavštevovanejším krajom.