Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Prešovský kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Prešovský kraj - charakteristika regiónu

10.02.2021 | | Počet zobrazení: 92123

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 8 972,8 km 2 zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj.

Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.  Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom Slovenska, je Gerlachovský štít (2 655 m nad morom), najnižšie položené miesto je pri výtoku rieky Topľa z kraja na území obce Sečovská Polianka (104 m nad morom). Relatívny výškový rozdiel predstavuje 2 551 m. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja rozdelené do troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej.

Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú celky Vonkajších Karpát: Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem aj celky Fatransko-tatranskej oblasti: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského rudohoria je na území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina, Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy.

Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov riek Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec a Poprad. Rieky Poprad a Dunajec časťou svojho toku tvoria hranicu s Poľskou republikou. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Nádrže Starina a najmä Veľká Domaša hydrologicky i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia.

Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej rudy.

Nachádzajú sa tu 5 národných parkov – Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj a Národný park Poloniny, 2 chránené krajinné oblasti – Vihorlatský prales, Východné Karpaty, 54 národných prírodných rezervácií, 78 prírodných rezervácií, 5 národných prírodných pamiatok, 34 prírodných pamiatok, 7 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území.

Administratívne sa delí v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 104,6 km 2) a najmenším okres Stropkov (388,9 km2). V kraji je 665 obcí, z toho 23 so štatútom mesta. Prešovský kraj má spomedzi krajov najnižší podiel mestského obyvateľstva (46,4 %). Najviac obyvateľov žije v krajskom meste Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Počet obyvateľov vyšší ako 50 tis. má okrem Prešova aj Poprad. V týchto dvoch mestách žije takmer 17 % obyvateľov kraja.

Demografické východiská

Počtom 826 244 obyvateľov k 31. 12. 2019 je Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike. Jeho podiel na obyvateľstve Slovenska predstavoval 15,1 %.  Hustota osídlenia 92 obyvateľov na km2 dosiahla druhú najnižšiu hodnotu po Banskobystrickom kraji a je takmer o pätinu nižšia ako priemerná hustota zaľudnenia v Slovenskej republike. Najvyššiu hustotu obyvateľstva mal okres Prešov (188 obyvateľov na km2), najnižšiu Medzilaborce (28 obyvateľov na km2).

V roku 2019 sa živonarodilo 9 893 detí a umrelo 6 984 osôb. V kraji je dlhodobo najvyššia pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok, ale vplyvom migračnému úbytku celkový prírastok na 1000 obyvateľov dosiahol v roku 2019 hodnotu len 1,5. Od roku 2015 každoročne približne o pol percenta rastie počet obyvateľov v poproduktívnom veku a stagnuje podiel predproduktívnej zložky. Napriek stagnácii bol v rámci Slovenska podiel detskej zložky v populácii v Prešovskom kraji najvyšší (18 %). Obyvateľstvo kraja aj pri miernom zvyšovaní priemerného veku patril k najmladším v SR (38,9 rokov v roku 2019).

V roku 2019 bolo uzatvorených 4 944 sobášov a rozvedených 1 094 manželstiev. Sobášnosť po päťročnom období mierneho rastu zaznamenala v rokoch 2018 a 2019 mierny pokles a rozvodovosť v posledných štyroch rokoch stagnovala.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí, obyvatelia Prešovského kraja často odchádzajú za prácou do iných regiónov alebo do zahraničia. V roku 2019 ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 48,7 % a miera ekonomickej aktivity dosiahla 59,3 %. Miera zamestnanosti dlhodobo mierne rástla na hodnotu 63,8 % v roku 2019, miera nezamestnanosti výraznejšie klesala až na 10,1 %, ale napriek tomu bola najvyššia v porovnaní s ostatnými krajmi. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 024 eur a bola najnižšia v rámci Slovenska.

Podnikateľské aktivity obyvateľstva ovplyvňujú podmienky a možnosti vytvorené v danom regióne. Na území kraja koncom roka 2019 pôsobilo 27,5 tisíc právnických osôb, z toho bolo 22,8 tisíc podnikov zameraných na tvorbu zisku. Takmer tretina podnikov podnikala v oblasti obchodu a priemyslu, 14,3 % v stavebníctve a 11,1 % v odborných vedeckých a technických činnostiach. Svoje podnikanie malo v Prešovskom kraji aj 55,2 tisíc fyzických osôb, z ktorých až 94,4 % podnikalo na základe živnostenského zákona. Viac ako tretina živnostníkov svoju činnosť orientovala do stavebníctva,  takmer 20 % do priemyslu a viac ako 14 % do obchodu.

Prešovský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patrí k menej výkonným regiónom Slovenska. V roku 2018 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 8 563 miliónov eur v bežných cenách. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavuje podiel 9,5 % na vytvorenom HDP Slovenska. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP dosiahol 10 389 eur v bežných cenách, čo predstavuje 63,1 % úrovne celoslovenského HDP na obyvateľa.

V roku 2018 najväčší, takmer 23 %-ný, podiel na regionálnej hrubej pridanej hodnote tvoril priemysel. Obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie sa podieľali 18,4 % a verejná správa, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 15,5 %.

Poľnohospodárska pôda zaberá 41,7 % z celkovej výmery. Takmer dve pätiny z nej predstavuje orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým obilniny, krmoviny, olejniny a zemiaky. V pestovaní zemiakov patrí kraj k najväčším producentom na Slovensku. V rámci živočíšnej výroby prevláda chov hovädzieho dobytka. Spolu so Žilinským a Banskobystrickým krajom obhospodaruje najväčšie plochy lesných pozemkov.

Priemysel v kraji je rôznorodý, bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvia. Dôležité zastúpenie tu má kovospracujúci, drevospracujúci, potravinársky, elektrotechnický, strojársky, chemický, textilný a odevný priemysel. Je koncentrovaný hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria Tatravagónka v Poprade, Lear Corporation Seating Slovakia v Prešove, Pivovary TOPVAR, a.s., MECOM GROUP v Humennom, MILK-AGRO v Prešove, Nexis Fibers v Humennom, Bukóza Export-Import vo Vranove nad Topľou, Chemosvit folie vo Svite, Bukocel v Hencovciach a ďalšie. V roku 2019 priemyselné podniky za svoje výkony a tovar utŕžili 5,5 mld. Eur.

V Prešovskom kraji sa v roku 2019 zrealizovala stavebná produkcia vlastnými zamestnancami v hodnote 596,8 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 555,8 mil. eur. V kraji sa postavilo 1 784 nových bytov, z toho viac ako tretina v okrese Prešov a takmer pätina v okrese Poprad. 

Prešovský kraj má z hľadiska medzinárodnej dopravy významnú polohu v smere sever–juh, ale i východ–západ. Prechádza ním dôležitý hlavný slovenský severný cestný koridor Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, v smere sever – juh východný medzinárodný koridor Poľsko - Stará Ľubovňa – Prešov a Poľsko – Svidník - Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska. Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina  –Košice  –Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice. Na území regiónu je medzinárodné letisko v Poprade, ktoré slúži predovšetkým pre región Tatier, ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice. Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú široko rozvetvené linky Slovenskej autobusovej dopravy.Pre individuálnych motoristov slúži hustá sieť ciest rôznej kategórie s dĺžkou 3 182 km spolu s potrebnými službami, ako sú čerpacie stanice a servisy. Viac ako pätina slovenských diaľnic sa nachádza práve v Prešovskom kraji. V kraji bolo v roku 2019 evidovaných 387 108 motorových vozidiel, z toho 73,4 % boli osobné autá.

Školstvo reprezentuje široká sieť školských zariadení. V roku 2019 sa tu nachádzalo 539 materských škôl, 397 základných škôl, 38 gymnázií a 68 stredných odborných škôl. Z vysokých škôl v Prešove sídli Prešovská univerzita a Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia.

Zdravotná starostlivosť sa poskytovala v roku 2019 v 1 873 zdravotníckych zariadeniach, ktorých súčasťou bolo 18 nemocníc, 1 428 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 5 liečební. Sieť zariadení zdravotníckej starostlivosti dopĺňajú vyhľadávané kúpele pre choroby dýchacích ciest vo Vysokých Tatrách, choroby tráviaceho ústrojenstva v Bardejove, obehového ústrojenstva vo Vyšných Ružbachoch a kožné ochorenia v Červenom Kláštore. Okrem zdrojov liečivých minerálnych vôd využívaných v kúpeľníctve je územie Prešovského kraja bohaté aj na prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Ľubovnianka, Sulínka, Salvator, Baldovská, Cigeľka a iné ďalšie.

Pre návštevníkov kultúrnych podujatí bolo v roku 2019 k dispozícii 5 stálych divadelných scén, 5 galérií vrátane pobočiek a 30 múzeí. Čitatelia mali k dispozícii 256 fungujúcich knižníc.

Kraj sa pýši mnohými kultúrno-historickými pamiatkami, kde zvláštnu pozornosť si zasluhujú mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Poprad a Kežmarok. Administratívnym, hospodárskym, kultúrnym a spoločenským centrom kraja je mesto Prešov, kde sídlia i významné cirkevnosprávne inštitúcie gréckokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Sústredená je tu takmer pätina ubytovacích zariadení Slovenska, ktorých služby v roku 2019 využilo približne 1 108 tisíc návštevníkov. V rámci kraja k najnavštevovanejším patrí región Vysoké Tatry a okresy Bardejov, Kežmarok, Prešov a Stará Ľubovňa.


/wps/portal/ext/themes/regional/presovsky%20kraj/about Prešovský kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MQ7 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Prešovský kraj /Charakteristika kraja