Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu
Print Mail TW FB WA

Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu

23.02.2023 |

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Trenčiansky kraj s rozlohou 4 501,8 km2 a podielom 9,2 % z rozlohy Slovenskej republiky, patrí medzi menšie kraje. Rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Vonkajších flyšových Karpát, Fatransko – tatranskej oblasti, Podunajskej nížiny a pohorím Vtáčnik sem zasahuje aj Slovenské Stredohorie. Z Vonkajších Západných Karpát sem zasahujú Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina a Považské podolie. Z Fatransko-tatranskej oblasti sem zasahujú Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské skaly, Hornonitrianska kotlina, Žiar a Tríbeč a z Podunajskej nížiny je to Podunajská pahorkatina. Najvyšší bod územia je vrchol Vtáčnika (1 345 m n. m.). Najnižšie položený bod je miesto, kde územie opúšťa Biskupický kanál (157 m n. m.).

Povrch územia je značne členitý. Pohoria oddeľujú doliny a kotliny. Riečne toky sprevádzajú pásy rovín. Považské podolie, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria k teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Západnou časťou kraja preteká rieka Váh, do ktorého sa z pravej strany vlieva Biela Voda, Vlára a Drietomica. Východnú časť kraja odvodňuje Nitra, do ktorej vteká Bebrava, Nitrica a Handlovka. Najväčšia vodná nádrž je na Váhu pri Nosiciach.

Nerastné bohatstvo sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou surovinových druhov. V oblasti hornej Nitry sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a v Nováckej hnedouhoľnej panve, v okolí Mojtína a Strážovských vrchov sú ložiská bauxitu a v okolí obce Zlatníky sa nachádzajú malé množstvá magnetitu. Z nerudných surovín sú to stavebné materiály ako dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska surovina, štrkopiesky, tehliarska hlina a dekoračný kameň. Významné je ložisko cementárskych surovín v Hornom Srní.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádza sa tu 6 chránených krajinných oblastí: Ponitrie, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Malé Karpaty, Kysuce a Záhorie, 11 národných prírodných rezervácií, 48 prírodných rezervácií, 7 chránené areály, 73 prírodných pamiatok, 3 národné prírodné pamiatky – Čachtická jaskyňa, Prepoštská jaskyňa a Lánce – vápencová terasa a 5 chránených vtáčích území.  

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č.221/1996 sa člení na 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Rozlohou najväčším je okres Prievidza, ktorý zaberá viac ako pätinu rozlohy kraja. Najmenším okresom je okres  Partizánske so 6,7 % podielom.

Kraj pozostáva z 276 obcí, z toho 18 z nich má štatút mesta. V mestách je sústredených 54 % obyvateľov. Najviac obyvateľov žije v krajskom meste Trenčín (54 tisíc obyvateľov), ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza (44 tisíc obyvateľov) a Považská Bystrica (38 tisíc obyvateľov).

 

Demografické východiská

Podľa počtu obyvateľov patril Trenčiansky kraj medzi menšie kraje Slovenska. Stav obyvateľstva v kraji k 31. 12. 2021 dosiahol 573 699 osôb, čo predstavovalo 10,6 % slovenskej populácie. Hustota obyvateľstva na 1 km 2 bola 128 obyvateľov, osídlenie však nebolo rovnomerné. Husto zaľudnené boli rovinatejšie územia na severozápade i juhovýchode (Považské podolie, Hornonitrianska kotlina, Nitrianska niva a Bánovská pahorkatina), podstatne redšie osídlené sú pohoria nachádzajúce sa prevažne po obvode kraja (Biele Karpaty, Javorníky, Strážovské vrchy, Tríbeč, Vtáčnik a Považský Inovec). Z pohľadu okresov mal najhustejšie osídlenie okres Trenčín (168 obyvateľov na 1 km2), najnižšia hustota obyvateľstva bola v okresoch Bánovce nad Bebravou a Myjava (78 obyvateľov na 1 km2).

Demografický vývoj bol ovplyvňovaný zmenami ekonomických a sociálnych podmienok v spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním procesu reprodukcie obyvateľstva. V roku 2021 sa v kraji živonarodilo 5 184 detí a zomrelo spolu 8 339 obyvateľov. Počet obyvateľov kraja celkovo klesol o 3 765 osôb, a to z dôvodu vysokého prirodzeného úbytku obyvateľstva spôsobeného aj nárastom úmrtnosti na ochorenie COVID-19 a záporného migračného salda (610 osôb).

V Trenčianskom kraji prebiehal proces starnutia obyvateľstva. Aj keď detská (predproduktívna) zložka obyvateľstva  v posledných desiatich rokoch mierne rástla o 1 p. b., podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov rástol takmer 5-násobne rýchlejšie. Priemerný vek obyvateľa v roku 2021 dosiahol 43 rokov.   

V tom istom roku sa zosobášilo 2 789 párov a rozviedlo sa 994 manželstiev. V porovnaní s prvým pandemickým rokom 2020 prišlo iba k miernemu medziročnému nárastu počtu sobášov o 7,5 % a rozvodov o 3,9 %. Miera sobášnosti a miera rozvodovosti tak zostali na nižšej úrovni ako v predpandemických rokoch.

 

Ekonomické a sociálne špecifiká

Trenčiansky kraj má priemyselno-poľnohospodársky charakter, čo kladie vysoké nároky na dostupnosť pracovnej sily. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo v roku 2021 podiel 51,1 %. Miera ekonomickej aktivity mala úroveň 60,3 %, miera zamestnanosti vo veku 20 až 64 rokov 77,5 % a miera nezamestnanosti 3,6 %, pričom v rámci Slovenska bola druhá najnižšia. Úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy bola o 6,3 % nižšia ako priemer za Slovensko a dosiahla 1 317 eur.

V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2021 v Trenčianskom kraji sídlo 20,1 tis. podnikov a 35,9 tis. živnostníkov. Podniky zamerali svoju činnosť prioritne na oblasť veľkoobchodu, maloobchodu a opráv motorových vozidiel a motocyklov, živnostníci sa realizovali hlavne v odvetví stavebníctva. Veľká časť podnikov a živnostníkov pôsobila aj v oblastiach priemyselnej výroby a odborných vedeckých a technických činností.

Objem v kraji vytvoreného HDP predstavoval v roku 2021 hodnotu 8 812 mil. eur a tvoril 8,9 % podiel na vytvorenom HDP Slovenska. V prepočte na obyvateľa, regionálny HDP dosiahol 15 313 eur v bežných cenách a bol o 15,4 % nižší ako národný priemer.  Podľa ekonomických činností, priemysel mal najväčší podiel (30,9 %) na regionálnej hrubej pridanej hodnote v kraji v roku 2021. Podiel verejnej správy, obrany, povinného sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a sociálnej pomoci bol 23,6 %,  podiel obchodu, dopravy, ubytovania a stravovania 19,7 %.

Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu a pšenicu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka.

Priemysel je rôznorodý, zastúpené je strojárstvo, elektrotechnika, banský priemysel, textilný a odevný priemysel, ďalej sklársky, kožiarsky a potravinársky priemysel. V roku 2021 priemyselné podniky za svoje výkony a tovar utŕžili 11,5 mld. eur. Zamestnávali takmer 82 tis. osôb, čo bola druhá najvyššia zamestnanosť v odvetví priemyslu v porovnaní s ostatnými krajmi.

V roku 2021 dosiahla stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami výšku 424 mil. eur a podľa dodávateľských zmlúv to bolo 443 mil. eur, čo radilo Trenčiansky kraj medzi slabšie prosperujúce regióny v tejto oblasti hospodárstva. V kraji sa dostavalo 1 922 nových bytov, z toho takmer polovica z nich v okresoch Trenčín a Nové mesto nad Váhom.

Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím vedie hlavný železničný ťah Bratislava – Žilina - Košice. Okolo Trenčína je vybudovaný diaľničný obchvat, ktorý je súčasťou diaľnice D1 prechádzajúcou celým Považím. Významné sú aj cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky. Cestná sieť kraja je tvorená 1 884 km ciest, diaľnice a rýchlostné cesty tvoria 5,2 %. Ku koncu roka 2021 na dopravných inšpektorátoch evidovali 363 tis. motorových vozidiel, takmer 72 % z nich boli osobné.

Vzdelávanie poskytuje široká sieť školských zariadení, ktorú v roku 2021 tvorilo 293 materských škôl, 192 základných škôl, 17 gymnázií a 36 stredných odborných škôl. Vysoké školstvo je zastúpené Trenčianskou univerzitou A. Dubčeka v Trenčíne a Vysokou školou DTI v Dubnici nad Váhom.

O zdravotný stav obyvateľstva v Trenčianskom kraji sa v roku 2021 staral zdravotnícky personál v 1 410 zdravotníckych zariadeniach, v ktorých bolo tiež zahrnutých 10 nemocníc, 1 104 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 3 liečebne. Región vďaka bohatému výskytu minerálnych a termálnych vôd  ponúka liečenie v kúpeľoch Trenčianske Teplice (liečba pohybového ústrojenstva a nervovej sústavy), Nimnica (liečba obehovej, dýchacej a tráviacej sústavy a ženských orgánov) a Bojnice (liečba ženských a močových orgánov).

Na území kraja boli v roku 2021 návštevníkom k dispozícii 2 galérie, 14 múzeí a 175 fungujúcich knižníc. Divadelné predstavenia ponúkalo 6 stálych scéna a divadelných priestorov. Turistov dlhodobo priťahujú mnohé historické pamiatky akými sú Trenčiansky hrad (s nápisom na hradnej skale, ktorý pochádza z r. 179 n. l. a dokumentuje najsevernejší výskyt Rimanov v Európe), ale aj zrúcaniny Topoľčianskeho, Uhroveckého, Beckovského, Čachtického a Tematínskeho hradu. Významnými turistickými cieľmi sú Bojnický zámok a zoologická záhrada v Bojniciach, mohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo a rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Z prírodných krás lákajú turistov najmä Súľovské skaly a Manínska úžina. Hoci návštevnosť kraja v rámci  Slovenska patrí k tým nižším, v roku 2021 sa 180 tisíc návštevníkov kraja ubytovalo v 321 ubytovacích zariadeniach.


/wps/portal/ext/themes/regional/trenciansky%20kraj/about Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0OSUA0INRI5CLB3O23 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Trenčiansky kraj /Charakteristika kraja