Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu

Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu

17.12.2020 | | Počet zobrazení: 68366

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Trenčiansky kraj s rozlohou 4 501,8 km2 a podielom 9,2 % z rozlohy Slovenskej republiky, patrí medzi menšie kraje. Rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.

Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Vonkajších flyšových Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti, Podunajskej nížiny a pohorím Vtáčnik sem zasahuje aj Slovenské Stredohorie. Z Vonkajších Karpát sem zasahujú Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina a Považské podolie, z Fatransko-tatranskej oblasti Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské skaly, Hornonitrianska kotlina, Žiar, Tríbeč a z Podunajskej nížiny Podunajská pahorkatina. Najvyšší bod územia, 1 345 m n. m., je vrchol Vtáčnika. Najnižšie miesto (157 m n. m.) je tam, kde územie opúšťa Biskupický kanál.

Povrch územia je značne členitý. Pohoria oddeľujú doliny a kotliny. Riečne toky sprevádzajú pásy rovín. Považské pohorie, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria k teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Západnou časťou kraja preteká rieka Váh, do ktorého sa z pravej strany vlieva Biela Voda, Vlára a Drietomica. Východnú časť kraja odvodňuje Nitra, do ktorej vteká Bebrava, Nitrica a Handlovka. Najväčšia vodná nádrž je na Váhu pri Nosiciach.

Nerastné bohatstvo sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou surovinových druhov. V oblasti hornej Nitry sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a v Nováckej hnedouhoľnej panve, okolí Mojtína a Strážovských vrchov ložiská bauxitu, v okolí obce Zlatníky malé množstvá magnetitu. Z nerudných surovín sú to stavebné materiály ako dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska surovina, štrkopiesky, tehliarska hlina, dekoračný kameň. Významné je ložisko cementárskych surovín v Hornom Srní.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádza sa tu 5 chránených krajinných oblastí: Ponitrie, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Kysuce, 12 národných prírodných rezervácií, 52 prírodných rezervácií, 4 chránených areálov, 73 prírodných pamiatok, 3 národné prírodné pamiatky – Čachtická jaskyňa, Prepoštská jaskyňa a Lánce – vápencová terasa a 5 chránených vtáčích území.  

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č.221/1996 sa člení na 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Rozlohou najväčším je okres Prievidza, ktorý zaberá viac ako pätinu rozlohy kraja. Najmenším okresom je okres  Partizánske so 6,7 % podielom.

Kraj pozostáva z 276 obcí, z toho 18 má štatút mesta. V mestách je sústredených 54,7 % obyvateľov. Najviac obyvateľov žije v krajskom meste Trenčín (55 tisíc obyvateľov), ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza (46 tisíc obyvateľov) a Považská Bystrica (39 tisíc obyvateľov).

 

Demografické východiská

Podľa počtu obyvateľov patril Trenčiansky kraj medzi menšie kraje Slovenska. Stav obyvateľstva v kraji k 31. 12. 2019 dosiahol 584 569 osôb čo predstavovalo 10,7 % slovenskej populácie. Hustota obyvateľstva na 1 km2 bola 130 obyvateľov, osídlenie však nebolo rovnomerné. Husto zaľudnené boli rovinatejšie územia na severozápade i juhovýchode (Považské podolie, Hornonitrianska kotlina, Nitrianska niva a Bánovská pahorkatina), podstatne redšie osídlené sú pohoria nachádzajúce sa prevažne po obvode kraja (Biele Karpaty, Javorníky, Strážovské vrchy, Tríbeč, Vtáčnik a Považský Inovec). Z pohľadu na okresy najhustejšie osídlenie mal okres Trenčín 170 obyvateľov na 1 km2, najnižšia hustota obyvateľstva bola v okrese Bánovce nad Bebravou 79 obyvateľov na 1 km2. Demografický vývoj bol ovplyvňovaný zmenami ekonomických a sociálnych podmienok v spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním procesu reprodukcie obyvateľstva. V roku 2019 sa v kraji živonarodilo 5 329 detí a zomrelo spolu 6 031 obyvateľov.

V Trenčianskom kraji prebiehal proces starnutia obyvateľstva (index starnutia 131,9). Aj keď detská (predproduktívna) zložka obyvateľstva  v posledných piatich rokoch mierne rástla podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov rástol 3,4 násobne rýchlejšie. Priemerný vek obyvateľa v roku 2019 dosiahol 42,8 roka.   

V roku 2019 sa zosobášilo 3 193 párov a rozviedlo sa 1 029 manželstiev. Rast sobášnosti dosiahol svoj vrchol v roku 2017, od roku 2018 vykazuje pokles. Rozvodovosť má mierne klesajúcu tendenciu od roku 2014.

 

Ekonomické a sociálne špecifiká

Trenčiansky kraj má priemyselno-poľnohospodársky charakter čo kladie vysoké nároky na dostupnosť pracovnej sily. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo v roku 2019 50,6 % podiel. Miera ekonomickej aktivity dosiahla 58,7 %. Miera zamestnanosti od roku 2013 rástla na hodnotu 71 %, miera nezamestnanosti v rovnakom období klesala a v roku 2019 bola v rámci Slovenska druhá najnižšia (2,9 %). Úroveň priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzdy bola o 6,5 % nižšia ako priemer za Slovensko a dosiahla 1 180 eur.

V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2019 v Trenčianskom kraji sídlo 19,5 tis. podnikov a 36,8 tis. fyzických osôb, z ktorých živnostníci tvorili  34,4 tis. Podniky zamerali svoju činnosť prioritne na oblasť veľkoobchodu, maloobchodu a opráv motorových vozidiel a motocyklov, živnostníci sa realizovali hlavne v odvetví stavebníctva. Veľká časť podnikov a živnostníkov pôsobila aj v oblastiach priemyselnej výroby a odborných vedeckých a technických činností.

Objem v kraji vytvoreného HDP predstavoval v roku 2018 predstavoval hodnotu 8 060 mil. eur a tvoril 9,0 % podiel na vytvorenom HDP Slovenska. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP dosiahol 13 742 Eur v bežných cenách a bol nižší o 16,6 % ako národný priemer.

Podľa ekonomických činností priemysel mal najväčší podiel (28,7 %) na regionálnej hrubej pridanej hodnote v kraji v roku 2018. Podiel verejnej správy, obrany, povinného sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a sociálnej pomoci bol 20,6 %,  podiel obchodu, dopravy, ubytovania a stravovania 19,4 %.

Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu a pšenicu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka.

Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom, textilným a odevným priemyslom, sklárskym, kožiarskym a potravinárskym priemyslom. V roku 2019 priemyselné podniky za svoje výkony a tovar utŕžili 11,5 mld. eur. Zamestnávali 91 243 osôb, čo je najvyššia zamestnanosť v odvetví priemyslu v porovnaní s ostatnými krajmi.

V roku 2019 zrealizovala stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami vo výške 486 mil. eur a podľa dodávateľských zmlúv 607 mil. eur, čo radilo Trenčiansky kraj medzi priemerne prosperujúce regióny v tejto oblasti hospodárstva. V kraji sa dostavalo 1 664 nových bytov, z toho najviac v okrese Trenčín.

Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný železničný ťah Bratislava Žilina Košice. Okolo Trenčína je vybudovaný diaľničný obchvat, ktorý je súčasťou diaľnice D1 prechádzajúcou celým Považím. Významné sú aj cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky. Cestná sieť kraja je tvorená 1 884 km ciest, diaľnice a rýchlostné cesty tvoria 5,3 %. V roku 2019 na dopravných inšpektorátoch evidovali 349 090 motorových vozidiel, 72,2 % z nich boli osobné.

Vzdelávanie poskytuje široká sieť školských zariadení, ktorú v roku 2019 tvorilo 292 materských škôl, 194 základných škôl, 18 gymnázií a 37 stredných odborných škôl. Vysoké školstvo je zastúpené Trenčianskou univerzitou A. Dubčeka v Trenčíne a Vysokou školou DTI v Dubnici nad Váhom.

O zdravotný stav obyvateľstva v Trenčianskom kraji sa v roku 2019 staral zdravotnícky personál v 1 370 zdravotníckych zariadeniach, v ktorých bolo tiež zahrnutých 10 nemocníc, 1 045 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 2 liečebne. Región vďaka bohatému výskytu minerálnych a termálnych vôd  ponúka liečenie v kúpeľoch Trenčianske Teplice (liečba pohybového ústrojenstva a nervovej sústavy), Nimnica (liečba obehovej, dýchacej a tráviacej sústavy a ženských orgánov) a Bojnice (liečba ženských a močových orgánov).

Na území kraja v roku 2019 boli návštevníkom k dispozícii 2 galérie, 20 múzeí a 199 fungujúcich knižníc. Turistov dlhodobo priťahujú mnohé historické pamiatky akými sú Trenčiansky hrad (s nápisom na hradnej skale, ktorý pochádza z r. 179 n. l. a dokumentuje najsevernejší výskyt Rimanov v Európe) ale aj zrúcaniny Topoľčianskeho, Uhroveckého, Beckovského, Čachtického a Tematínskeho hradu. Významnými turistickými cieľmi sú Bojnický zámok a zoologická záhrada v Bojniciach, mohyla M. R. Štefánika na vrchu Bradlo a rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Z prírodných krás lákajú turistov najmä Súľovské skaly a Manínska úžina. Hoci návštevnosť kraja v rámci  Slovenska patrí k tým nižším v roku 2019 sa takmer 420 tisíc návštevníkov ubytovalo v 327 ubytovacích zariadeniach.


/wps/portal/ext/themes/regional/trenciansky%20kraj/about Trenčiansky kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0OSUA0INRI5CLB3O23 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Trenčiansky kraj /Charakteristika kraja