Poloha, rozloha, geografické podmienky
Trnevský kraj s rozlohou 4 146,3 km2 zaberá Trnavský kraj 8,5 % z rozlohy Slovenska. Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára na severe a severozápade spoločnú hranicu s Českou republikou a Rakúskou republikou na severe a na juhu s Maďarskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.
Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (766,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyššie položeným miestom v kraji. Najnižšie položeným miestom je breh kanála Asód-Čergov na území obce Okoč (107,1 m n. m.).
Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C.
Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej i pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.
Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.
Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti: Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 27 prírodných rezervácií, 28 chránených areálov, 23 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka – jaskyňa Driny a 10 chránených vtáčích území.
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá len 6,4 % územia regiónu.
Kraj pozostáva z 251 obcí. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 17 obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách je sústredených 46 % obyvateľov, pričom takmer štvrtina mestského obyvateľstva žije krajskom meste.
Demografické východiská
Trnavský kraj bol počtom 566 114 obyvateľov k 31. 12. 2023 zo všetkých krajov populačne najmenší a jeho zastúpenie na celkovom obyvateľstve SR bolo 10,4 %. Hustotou osídlenia 136 obyvateľov na km2 sa stal druhým najhustejšie obývaným krajom. Najviac obyvateľov na 1 km2 žilo v okrese Trnava (179 obyvateľov), najmenej v okrese Senica, kde žilo priemerne 87 obyvateľov.
V kraji sa počas roku 2023 sa živonarodilo 4 634 detí a zomrelo spolu 5 786 obyvateľov. Kraj, ktorý dlhodobo vykazuje prirodzený úbytok obyvateľstva, tak aj v roku 2023 prirodzenou zmenou prišiel o 1 152 obyvateľov. Pozitívne možno hodnotiť migračné saldo, ktorým kraj získal 1 693 obyvateľov. Celkovo sa tak počet obyvateľov regiónu zvýšil o 541 obyvateľov.
Zmeny pokračovali i vo vekovom zložení obyvateľstva. Detská zložka obyvateľstva tvorila v roku 2023 podiel 14,9 %, čo bolo o 4 p. b. menej ako podiel osôb starších ako 65 rokov. Za posledných desať rokoch sa zvýšil podiel detí do 14 rokov iba o 1 p. b., ale podiel seniorov až o 4,6 p. b. Priemerný vek obyvateľov kraja bol 43 rokov.
V priebehu roka 2023 sa zosobášilo 2 672 párov, rozvedených bolo 952 manželstiev. Počet sobášov medziročne klesol o takmer 10 %, počet rozvodov zostal na úrovni roka 2022. Porovnaním dát posledných desiatich rokov bol počet sobášov tretí najnižší a počet rozvodov druhý najnižší.
Ekonomické a sociálne špecifiká
Množstvo priemyselných a aj poľnohospodárskych podnikov a široká sieť služieb spolu s dobrou polohou v blízkosti hlavného mesta a rozvinutou infraštruktúrou ponúkajú širokú škálu pracovných príležitostí. V roku 2023 ekonomicky aktívni obyvatelia, teda pracujúci a nezamestnaní nad 15 rokov, tvorili takmer 52 % populácie. Miera ekonomickej aktivity, čiže pomer ekonomicky aktívnych k obyvateľstvu nad 15 rokov veku, predstavovala 61,3 %. Miera zamestnanosti (pomer 20 až 64 ročných pracujúcich k celému obyvateľstvu v rovnakom veku) dosiahla 78,6 % a miera nezamestnanosti, teda podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych, bola 4 %. Priemerná mesačná mzda dosiahla 1 512 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 116 eur.
V kraji ku koncu roka 2023 pôsobilo 27,2 tis. právnických osôb, z ktorých podniky tvorili podiel viac ako 87 % a 43,7 tis. fyzických osôb, z ktorých necelých 94 % podnikalo na základe živnostenského zákona. Podniky pôsobili najmä v oblastiach veľkoobchodu, maloobchodu a opravy vozidiel, ako aj odborných, vedeckých a technických činností, či v priemysle. Viac ako štvrtina živnostníkov podnikala v oblasti stavebníctva.
Hrubý domáci produkt Trnavského kraja v roku 2023 dosiahol 14 093 mil. eur v bežných cenách a na národnom HDP sa podieľal 11,5 %. V prepočte na obyvateľa prevýšil národný priemer o 9,9 % a predstavoval v bežných cenách 24 761 eur, čo bola druhá najvyššia hodnota v regionálnom porovnaní.
Na hrubej pridanej hodnote kraja v roku 2023 sa najviac podieľalo odvetvie priemyslu (38,1 %), verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie (16,4 %) a taktiež obchod vrátane opravy vozidiel, doprava spolu so skladovaním, ubytovacie a stravovacie služby (13,5 %).
Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 69,3 %. Stupeň zornenia je najvyšší zo všetkých krajov SR (89,7 %). Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR. Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov ošípaných a hovädzieho dobytka (najmä v okrese Dunajská Streda).
Štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými činnosťami. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja predstavuje výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba kovových konštrukcií; výroba strojov a zariadení inde nezaradených; výroba chemikálií a chemických produktov; výroba a spracovanie kovov; výroba základných farmaceutických výrobkov. Priemyselné subjekty v roku 2023 zamestnávali takmer 60-tis. osôb a za vlastné výkony a tovar utŕžili 16 mld. eur.
Z hľadiska stavebnej produkcie sa Trnavský kraj radí k slabším regiónom. Stavebné organizácie v roku 2023 zrealizovali vlastnými zamestnancami stavebnú produkciu v hodnote 653,5 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 750 mil. eur. V kraji sa dokončilo 3 435 nových bytov, z toho viac ako polovica v okresoch Dunajská Streda a Trnava.
Dopravná poloha Trnavského kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná, železničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôležité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Cestná sieť kraja je tvorená 1 963 km ciest, z ktorých diaľnice a rýchlostné cesty tvoria iba 5,6 %. V kraji bolo v roku 2023 registrovaných 427 tis. motorových vozidiel, z ktorých 71 % tvorili osobné autá.
Železničná doprava je zastúpená dôležitými dopravnými trasami ako Bratislava - Žilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava - Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah smerom na Českú republiku. Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vodné dielo Gabčíkovo sa podstatne zlepšuje plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja.
Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá, pričom v roku 2023 predprimárne, primárne, sekundárne a nižšie terciárne vzdelávanie zabezpečovalo 318 materských škôl, 211 základných škôl, 21 gymnázií a 41 stredných odborných škôl a 1 konzervatórium. Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej fakulty. Okrem toho pôsobí v Sládkovičove Vysoká škola DANUBIUS a v Piešťanoch Fakulta zdravotníckych vied UCM.
Zdravotná starostlivosť v roku 2023 zabezpečovalo v 1 305 zdravotníckych zariadení, ktoré zahŕňali aj 8 nemocníc, 995 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 3 liečebne. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú v prírodných liečebných kúpeľoch v Piešťanoch a Smrdákoch.
Oblasť kultúry bola v roku 2023 na území kraja zastúpená 5 divadlami, vrátane malých a nezávislých, medzi ktorými malo najvýznamnejšie postavenie Trnavské divadlo. Filmové umenie propagovalo 15 stálych kín s 25 premietacími sálami. Historické a kultúrne pamiatky vystavovali 2 galérie a 22 múzeí, najviac exponátov prezentovalo Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečovali kultúrno-osvetové zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie aktivity. Priaznivci literatúry mali k dispozícii 148 fungujúcich knižníc.
Pomoc