• Poloha, rozloha, geografické podmienky
• Demografické východiská
• Ekonomické a sociálne špecifiká

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Žilinský kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Rozlohou 6 808,4 km² zaberá 13,9 % rozlohy štátu a je tretím najväčším krajom Slovenskej republiky. Severozápadná hranica je súčasne štátnou hranicou s Českou republikou a na severe hraničí s Poľskom. Kraj má spoločné hranice s tromi ďalšími krajmi Slovenska - Trenčianskym, Banskobystrickým a Prešovským.

Územie Žilinského kraja sa vyznačuje rôznorodosťou krajinnej štruktúry. Od údolných nív vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec a Orava), cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po vysokohorskú krajinu hrebeňových pásiem pohorí Západných Tatier, Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej Fatry, Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských vrchov. Ide prevažne o hornatú krajinu s nízkym podielom ornej pôdy, ktorá má atraktívne prírodné prostredie, mimoriadne vhodné na rozvoj turistiky, vodných a zimných športov. Žilinský kraj má mierne teplé až chladné vlhké podnebie s najnižšími teplotami na Slovensku nameranými v Oravskej Lesnej. Hlavným tokom v kraji je Váh, ktorý vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu v Kráľovej Lehote. Malé prietoky Váhu sú významne nadlepšované najmä najväčšími zásobnými nádržami Liptovskou Marou a Oravskou priehradou. Riečnu sieť popri Váhu tvoria Orava, Kysuca, Turiec, Rajčianka, Revúca, Belá, Varínka. Najvyšším miestom v kraji je miesto na vrchu Kriváň (2 494,4 m n. m), najnižšie položeným miestom je breh rieky Váh pri výtoku z kraja na území obce Maršová – Rašov (287,2 m n. m.).

Z nerastných surovín je územie kraja bohaté na ložiská stavebného a dekoračného kameňa, zásoby štrkopieskov a pieskov, tehliarskej hliny. V oblasti Malej Fatry sa ťažia vápence ako surovina na výrobu cementu a vápna. V oblasti Hornej Oravy sú ložiská rašeliny a zásoby drevnej hmoty.

Na území kraja sa nachádzajú 4 národné parky – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Veľká Fatra a Národný park Malá Fatra, 3 chránené krajinné oblasti – Strážovské vrchy, Kysuce a Horná Orava,  57 národných prírodných rezervácií, 62 prírodných rezervácií, 40 prírodných pamiatok, 18 národných prírodných pamiatok, 17 chránených areálov a 7 chránených vtáčích území.

Žilinský kraj zahŕňa päť prirodzených historických regiónov Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Žilinský kraj člení na 11 okresov: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Žilina. Najmenším okresom s rozlohou 173,7 km² v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš (1 341 km ²), na ktorý pripadá takmer pätina územia kraja.

V kraji je 315 obcí, z toho 19 so štatútom mesta. Takmer štvrtina obyvateľov kraja žije v troch najväčších mestách – v Žiline, Martine a Liptovskom Mikuláši.

Demografické východiská

V Žilinskom kraji k 31. 12. 2023 žilo 687 174 osôb a jeho podiel na slovenskej populácii zodpovedal 12,7 %. Hustota osídlenia, 101 obyvateľov na 1 km², bola pod úrovňou priemeru Slovenska. Najhustejšie osídleným okresom bol okres Žilina s priemerom 197 obyvateľov na km ². Najmenej obyvateľov, iba 40 na 1 km², žilo v okrese Turčianske Teplice.

V Žilinskom kraji sa v roku 2023 živonarodilo 6 177 , zomrelo 6 583 osôb. Aj sťahovaním kraj prišiel o 526 obyvateľov. Celkovo populácia kraja klesla o 932 osôb. Priemerný vek obyvateľa, 41 rokov, radil región medzi kraje s mladším obyvateľstvom. Avšak od roku 2020 už aj v ňom prevažoval podiel seniorov starších ako 65 rokov nad podielom detí do 14 rokov. V roku 2023 staršie obyvateľstvo tvorilo 17,6 % z populácie a prevyšovalo detskú zložku o 1,7 p. b. Produktívna populácia (15 – 64) tvorila dve tretiny obyvateľstva a jej podiel sa dlhodobo znižuje nižšími prírastkami mladších ročníkov a vyššími úbytkami starších ročníkov..

V roku 2023 sa zosobášilo 3 298  párov, rozvedených bolo 952 manželstiev. Medziročne klesol počet sobášov o viac ako 8 % a počet rozvodov o necelé percento. V desaťročnom porovnaní išlo o druhú najnižšiu sobášnosť a rovnako aj rozvodovosť, nižšie hodnoty boli dosiahnuté len v pandemickom roku 2020.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Kraj patrí medzi významné hospodárske regióny s rozvinutým priemyslom poskytujúcim dostatok pracovných príležitostí. V roku 2023 ekonomicky aktívni obyvatelia, teda pracujúci a nezamestnaní nad 15 rokov, tvorili takmer 53 % populácie. Miera ekonomickej aktivity, čiže pomer ekonomicky aktívnych k obyvateľstvu nad 15 rokov veku, predstavovala 63,1 %. Miera zamestnanosti (pomer 20 až 64 ročných pracujúcich k celému obyvateľstvu v rovnakom veku) dosiahla  80,7 % a miera nezamestnanosti, teda podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych, 3,3 %. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 540 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 88 eur.

V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2023 v Žilinskom kraji sídlo 33,1 tis. právnických osôb, z ktorých 86 % tvorili podniky a 61,1 tis. fyzických osôb, z ktorých 95 % tvorili živnostníci. Podniky prevažne orientovali svoju činnosť do odvetvia obchodu, priemyslu a stavebníctva. Takmer 37 % živnostníkov podnikalo v stavebníctve, 16 % v priemyselnej výrobe a 13 % v obchode.

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) patril k stredne výkonným regiónom Slovenska. V roku 2023 regionálny HDP dosiahol hodnotu 13 667,8 miliónov eur v bežných cenách. Podiel kraja na národnom HDP tvoril 11,1 %. HDP v prepočte na obyvateľa predstavoval 19 770 eur v bežných cenách, čo bolo menej o 12,2 %  ako celoslovenský priemer.

Podľa ekonomických činností v roku 2023 najväčší podiel na hrubej pridanej hodnote malo odvetvie priemyslu (29 %). Obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie sa podieľali 15 % a zhodne aj verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

Rozsiahle pohoria v Žilinskom kraji predurčujú, že podiel poľnohospodárskej pôdy vo výške 35 % je najnižší v porovnaní s ostatnými krajmi. V rastlinnej výrobe sa kraj vyznačuje pestovaním obilnín, zemiakov a krmovín. V živočíšnej výrobe je oproti ostatným krajom výraznejšie zastúpený chov hovädzieho dobytka a aj chov oviec, a to hlavne v okrese Liptovský Mikuláš. Chovu hydiny sa darí  v okrese Turčianske Teplice.

Najväčším priemyselným podnikom kraja je automobilka KIA pri Žiline. Na Považí a Turci je rozvinutá výroba strojov, na Orave výroba železa a elektroniky a v Žiline a Ružomberku výroba papiera. Veľký význam majú aj vodné elektrárne na Váhu.  V priemyselné subjekty Žilinského kraja v roku 2023 dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar vo výške 23,2 mld. Eur a zamestnávali viac ako 67-tis. osôb.

V Žilinskom kraji má silnú pozíciu stavebníctvo, čo sa odrazilo aj v druhých najvyšších objemoch stavebnej produkcie. Stavebné subjekty sídliace v regióne v roku 2023 realizovali stavebnú produkciu vykonanú vlastnými zamestnancami vo výške takmer 848 mil. eur a stavebnú produkciu podľa dodávateľských zmlúv na úrovni 1 639 mil. eur. V kraji sa postavilo 2 695 bytov, najviac v okrese Žilina (577).

Kraj má veľmi dobrú dopravnú polohu v rámci Slovenska na dôležitých medzinárodných a vnútroštátnych komunikáciách. Prechádza ním hlavný cestný ťah z Českej republiky na Ukrajinu i cestné ťahy z Bratislavy a Šiah smerom do Poľska. Ku koncu roka 2023 mala dĺžka cestnej siete 2 063 km, z toho diaľničné a rýchlostné úseky tvorili 138 km a. Na dopravných inšpektorátoch bolo registrovaných takmer 441-tis. motorových vozidiel, z toho viac ako 70 % boli osobné automobily. Organizácia železničnej dopravy predurčuje Žilinský kraj za miesto napojenia železničnej siete Slovenska na celoeurópsky systém. Prepojenie je zabezpečené hlavnou traťou Bratislava – Košice, ktorá prechádza cez Žilinu a traťami zo susedného Poľska a Českej republiky, ktoré prechádzajú Čadcou smerom na Žilinu. Tým sa Žilina stáva dôležitým dopravným uzlom ako regiónu tak Slovenska. Regionálny charakter majú železnice Žilina – Rajec, Čadca – Makov na Kysuciach a Kraľovany – Trstená na Orave. Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom. Medzinárodná letecká doprava je lokalizovaná 10 km od centra regiónu v obci Dolný Hričov.

Školstvo reprezentuje široká sieť školských zariadení. V roku 2023 pôsobilo v kraji 387 materských škôl, 260 základných škôl, 30 gymnázií, 55 stredných odborných škôl a 2 konzervatóriá. V krajskom meste má sídlo Žilinská univerzita, v Ružomberku Katolícka univerzita, v Liptovskom Mikuláši Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika a v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského.

Žilinský kraj poskytoval v roku 2023 zdravotnú starostlivosť v 1 659 zdravotníckych zariadeniach, ktoré zahŕňali aj 9 nemocníc, 1 309 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 5 liečební. Región Žilinského kraja je bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch Rajecké Teplice (ochorenia pohybovej a nervovej sústavy), Turčianske Teplice (urologické a reumatické ochorenia), Lúčky (ženské ochorenia) a Liptovský Ján (ochorenia tráviacej sústavy a reumatické ochorenia). Na rekreačné účely sa využívajú geotermálne vrty v Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Rajci, Oraviciach a Stráňavách. Minerálne vody Budiš and Fatra sa využívajú aj ako stolové.