Priemysel zvýšil tržby aj pridanú hodnotu, no reálne menej vyrobil
Slovenský priemysel vstúpil do roka 2026 s rastom výnosov aj pridanej hodnoty. Zároveň však zaznamenal mierny pokles reálnej produkcie a pokračujúci úbytok pracovných miest. Štvrťročné údaje za veľké podniky s 20 a viac zamestnancami zároveň naznačujú, že náklady rástli rýchlejšie ako tržby. Celkový vývoj pritom výrazne ovplyvnili najmä automobilový priemysel a energetika.
Celkové výnosy veľkých priemyselných podnikov1) na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 2,8 % na 33,2 mld. eur. Tržby za vlastné výkony a tovar, ako najvýznamnejšia zložka výnosov, dosiahli hodnotu 30,7 mld. eur, čo bolo reálne v stálych cenách o 1,4 % viac ako pred rokom. Súčasne sa však produkcia v stálych cenách znížila o 0,3 %, čo naznačuje, že rast tržieb bol vo väčšej miere ovplyvnený cenovým vývojom než rastom reálneho objemu výroby.
Nový štatistický výstup obsahuje dáta zo štvrťročného štatistického výkazníctva produkčných odvetví, za podniky s 20 a viac zamestnancami, ktorých hlavná činnosť patrí do priemyslu. Ide o predbežné výsledky za odvetvie, ktoré sú spresnené ročnými výkazmi a publikované v Ročenke priemyslu.
Napriek medziročnému poklesu produkcie veľkých priemyselných podnikov sa pridaná hodnota zvýšila o 5,6 % na 6,3 mld. eur. Náklady pritom vzrástli o 3 % na 31,3 mld. eur, v dôsledku čoho hospodársky výsledok pred zdanením zostal prakticky na úrovni rovnakého obdobia minulého roka a dosiahol 1,94 mld. eur.
Vývoj priemyslu v 1. štvrťroku 2026 bol ovplyvnený predovšetkým výkonom najvýznamnejších odvetví. Na strane produkcie najvýraznejší negatívny vplyv na celkovom znížení produkcie mala dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Po očistení o vplyv inflácie bola jej produkcia medziročne nižšia o 5,6 %. Tlmiaci efekt na celkový pokles produkcie mala naopak výroba motorových vozidiel, ktorá si udržala dominantné postavenie v priemysle. Po zohľadnení cenových vplyvov (v stálych cenách) produkcia áut medziročne vzrástla o 1,9 %.
Odlišný vývoj bol zaznamenaný pri tržbách veľkých priemyselných podnikov1). Kým v oblasti produkcie patrila dodávka energií k hlavným faktorom poklesu, z hľadiska tržieb bola najvýznamnejším zdrojom rastu. Tržby v tomto odvetví medziročne vzrástli o 4,1 %. Naopak, dynamiku rastu celkových tržieb najvýraznejšie tlmila výroba kovov s 9,1 % medziročným poklesom.
Priemysel zároveň pokračoval v znižovaní počtu pracovníkov. Priemerný evidenčný počet zamestnancov2) vo veľkých podnikoch klesol o 2,3 % na 364,3 tisíca osôb. Menej bolo aj odpracovaných hodín, ich objem sa znížil o 1,1 %. Napriek tomu mzdy ďalej rástli. Priemerná hrubá mesačná mzda v priemysle dosiahla 1 948 eur a medziročne sa zvýšila o 6,8 %. Rast miezd bol pritom rozšírený naprieč väčšinou odvetví vrátane tých, ktoré zaznamenali pokles tržieb alebo produkcie. Zo všetkých 34 sledovaných odvetví priemyslu najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2 900 eur mali vo výrobe ropných produktov. Naopak, najnižšiu mali zamestnanci vo výrobe odevov, a to necelých 1 200 eur.



Pomoc