Úvod

Súčasná spoločnosť je vytváraná tokmi ľudí a informácií, ale údaje, ktoré tieto toky zaznamenávajú sú často nedostupné výskumníkom a analytikom. Využitie mobilnej komunikácie predstavuje osobitné postavenie pri priestorových analýzach, keďže mobilné telefóny poskytujú údaje o rozmiestnení, pohybe a aktivitách obyvateľstva. Údaje z mobilnej siete nemôžu nahradiť konvenčné údaje o populácii, ale môžu slúžiť ako doplnok, ktorý sleduje iné koncepty, ako denná a nočná populácia. Využitím týchto dát je možné lepšie reagovať na aktuálne spoločenské fenomény, ako práca z domu a gig economy.

Projekt predstavuje metodiku spracovania signalizačných údajov mobilných operátorov O2 Slovakia, Slovak Telekom a Orange Slovensko. Na transformáciu týchto údajov do cieľových priestorových zón využíva nebinárnu dazymetrickú interpoláciu, čím presnejšie odhaduje priestorové rozmiestnenie populácie viazané na sídelnú zástavbu. Okrem katastrálnych území obcí model zohľadňuje aj bunky gridu 1x1 km, čo prináša unikátny pohľad na vnútromestskú mobilitu.

Rozmiestnenie obyvateľstva v gride 1x1 km sa na Slovensku pravidelne vyhodnocuje prostredníctvom údajov zo Sčítania obyvateľstva, naposledy v roku 2021.  Hoci ide o podrobné a spoľahlivé údaje, v niektorých prípadoch môžu existovať nezanedbateľné rozdiely medzi počtom evidovaných obyvateľov (na súčasný alebo trvalý pobyt) a reálnym počtom prítomného obyvateľstva (počtu bývajúcich rezidentov). Prostredníctvom pasívnych lokalizačných údajov mobilnej siete môžeme identifikovať pravidelnú nočnú lokalizáciu individuálnych užívateľov mobilnej siete (SIM kariet). Tieto dáta môžu slúžiť ako zmysluplná premenná pre odhad prítomného obyvateľstva v rozmanitých situáciách, najmä vtedy, keď očakávame náhle priestorové zmeny v rozmiestnení populácie, na ktoré konvenčné údaje reagujú s oneskorením.

Ciele projektu v téme

• Preskúmanie prístupov pre zber a spracovanie Big Data z mobilnej siete,
• Overenie konzistentnosti údajov z mobilnej siete v porovnaní s oficiálnou štatistikou,
• Vytvorenie modelov pre odhad dennej a nočnej populácie, čo poskytne prehľad o počte ľudí nachádzajúcich sa v konkrétnych oblastiach pre jednotlivé dni.

Obrázok: Priestorové rozmiestnenie užívateľov mobilnej siete s pravidelnou nočnou lokalizáciou v gride 1x1km.
Zdroj údajov: Slovak Telekom, Orange Slovensko, O2 Slovakia.

Rozmiestnenie užívateľov mobilnej siete s pravidelnou nočnou lokalizáciou prináša očakávaný priestorový obraz s koncentráciou populácie do urbanizovaného územia Slovenska. Najvyššiu hustotu na 1 km2 dosahujú „nocujúce“ SIM karty v Bratislave – Ružinove (XXXXX/km2) a v Bratislave – Novom Meste (XXXX/km2). Model vhodne zachytáva aj riedko osídlené územie na Myjave alebo Kysuciach.

Hoci nemôžeme predpokladať, že každý obyvateľ disponuje práve jedným mobilným zariadením, pri porovnaní s referenčnými údajmi môžeme identifikovať lokality, ktoré sú z hľadiska počtu pravidelných lokalizácií SIM kariet nadhodnotené alebo podhodnotené. Ide napríklad o  lokality s dynamickou výstavbou (zázemie Bratislavy a iných veľkých miest Slovenska), lokality v rekreačných oblastiach (Donovaly, Demänovská dolina a pod.), prípadne lokality s koncentráciou marginalizovaných rómskych komunít.

Obrázok: Vizualizácia dochádzkových tokov medzi miestom pravidelnej nočnej lokalizácie a miestom pravidelnej dennej lokalizácie užívateľov mobilnej siete. Farba toku zodpovedá cieľovej obci dochádzky. Zobrazené sú len toky väčšie alebo rovné 5.
Zdroj údajov: Slovak Telekom.

Kým v minulosti nebol problém pre väčšinu populácie určiť miesto práce a miesto bydliska, dnes sa pracovné či privátne aktivity obyvateľov neviažu na jedno miesto tak pevne, ako tomu bývalo v minulosti. Stále menšia viazanosť obyvateľstva k jednému miestu sa prejavuje v rôznych spoločenských kontextoch a relativizuje výsledky sociálnych, geografických či ekonomických analýz založených na tradičných štatistických zdrojoch (cenzy, registre obyvateľstva a pod.). Túto skutočnosť pritom nemôžeme vnímať ako dočasné „uvoľnenie“ viazanosti k základným priestorovým súradniciam nášho každodenného života, ale ako dlhodobé trendy prinášajúce zvýšenú fluktuáciu a mobilitu obyvateľstva, ktoré stimulujú viaceré fenomény postmodernej spoločnosti, predovšetkým informačno-komunikačné technológie. Tie uľahčili nielen nástup práce z domu, ale aj ekonomiky postavenej na nezávislých dodávateľoch a externých pracovníkoch, to všetko s významným vplyvom na spôsob práce a mobility obyvateľov, najmä v metropolitných regiónoch.

V tomto kontexte predstavujú pasívne lokalizačné údaje z mobilnej siete perspektívny zdroj údajov, ktorý je schopný zachytiť aktuálne fenomény v mobilite populácie. Vizualizácia zachytáva „pavučinu“ dochádzkových tokov, ktoré vznikli pospájaním miest pravidelnej dennej a nočnej lokalizácie užívateľov mobilnej siete. Môžeme pozorovať, že najväčšie dochádzkové toky sa formujú v zázemí veľkých miest Slovenska osobitne Bratislavy. Ide najmä o toky smerujúce z miest Bratislavského kraja do Bratislavy (Senec, Stupava, Pezinok). Relatívne veľké toky však smerujú do Bratislavy aj zo vzdialenejších miest a obcí Trnavského či Nitrianskeho kraja.  Môžeme tak pozorovať, že „gravitačný“ vplyv Bratislavy zasahuje veľkú časť Západného Slovenska.