Metodické vysvetlivky - Obyvateľstvo, rodiny a domácnosti

Stredný stav obyvateľstva je  priemer počiatočného (1. 1.) a koncového (31. 12.) stavu obyvateľstva v referenčnom roku. Do roku 2010 sa spracovával bilančnou metódou k 1. 7. referenčného roka.

Za živonarodené dieťa sa pokladá také, ktoré sa narodí aspoň s jedným zo znakov života, t. j. dýchanie, akcia srdca, pulzácia pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva aj keď nebol prerušený pupočník alebo nebola porodená placenta. Pôrodná hmotnosť pritom je:

• 1. 500 g a vyššia alebo
  2. 499 g a nižšia, ak dieťa prežije 24 hodín po pôrode.

Potrat je predčasné samovoľné alebo navodené ukončenie tehotenstva vrátane ukončenia  mimomaternicového tehotenstva, pri ktorom plod neprejavuje znaky života a pôrodnú hmotnosť má nižšiu ako 1 000 gramov, alebo prejavuje niektorý znak života a pôrodnú hmotnosť má nižšiu ako 500 gramov, ale neprežije 24 hodín, prípadne ak sa nedá určiť hmotnosť plodu a ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov.

Umelé prerušenie tehotenstva je navodené ukončenie tehotenstva vrátane mimomaternicového tehotenstva. Samovoľný potrat (spontánny potrat) je samovoľné ukončenie tehotenstva, t. j. potrat podmienený biologicky,  bez zjavného vonkajšieho zásahu.

Sobáš je právny akt, ktorým sa uzatvára manželstvo. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo (§ 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Rozvod je právny spôsob zániku manželstva za života oboch manželov (§ 23 zákona o rodine).

Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľstva je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a zomretých osôb. Saldo sťahovania je rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných osôb. Celkový prírastok (úbytok) je súčet prirodzeného prírastku a salda sťahovania.

Základné vekové skupiny sú zadefinované podľa európskeho štandardu. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvoria obyvatelia 0 - 14 roční, v produktívnom veku 15 - 64 a v poproduktívnom veku 65 roční a starší. Ženy vo veku 15 - 49 rokov predstavujú skupinu v tzv. fertilnom veku.

Index starnutia vyjadruje počet osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku  0 - 14 rokov.

Priemerný vek  je vážený aritmetický priemer počtu rokov, ktoré prežili  príslušníci danej populácie do daného okamihu. Ide o priemerný vek žijúcich obyvateľov.

Pohlavie je biologický znak každého obyvateľa v alternatíve muž / žena.

Úhrnná plodnosť  je  priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas   jej celého reprodukčného obdobia   (15 - 49 rokov), pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roka a za predpokladu nulovej úmrtnosti.

Hrubá miera reprodukcie je priemerný počet živo narodených dievčat, ktoré by sa narodili jednej žene počas jej celého reprodukčného obdobia (15 - 49 rokov), pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roka a za predpokladu nulovej úmrtnosti.

Čistá miera reprodukcie je priemerný počet živo narodených dievčat, ktoré by sa narodili jednej žene počas jej celého reprodukčného obdobia (15 - 49 rokov), pri zachovaní úrovne plodnosti a úmrtnosti sledovaného roku.

Stredná dĺžka života v určitom veku je počet rokov, ktoré v priemere ešte prežije osoba v príslušnom veku za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia.

Stredná dĺžka života pri narodení je počet rokov, ktoré v priemere ešte prežije práve narodená osoba za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia.

Zdroje:

Všetky publikované údaje z demografickej štatistiky sú výsledkom zberu dát a spracovaní Štatistického úradu SR, okrem primárnych údajov o potratoch, ktoré sú prevzaté z rezortného výkazníctva Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, zabezpečovaného Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) v Bratislave a následne spracované Štatistickým úradom SR.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Trh práce

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) podľa výberového zisťovania pracovných síl (ďalej VZPS) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich alebo nezamestnaných.

Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (osoby mimo trhu práce) od 15 rokov podľa VZPS sú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré nie sú ekonomicky aktívne, v sledovanom týždni sú bez práce a v priebehu posledných štyroch týždňov si aktívne nehľadajú zamestnanie alebo si zamestnanie hľadajú, no nie sú schopní nastúpiť do 14 dní. Paria sem napríklad osoby, ktoré sa pripravujú na povolanie, poberajú starobný alebo invalidný dôchodok, starajú sa o domácnosť, navštevujú rekvalifikačný kurz a podobne. Rovnako sem patria osoby na rodičovskej dovolenke a osoby, ktoré majú záujem pracovať, ale zamestnanie si nehľadajú, pretože neveria, že si nájdu primeranú prácu (tzv. odradení).

Miera ekonomickej aktivity  podľa VZPS (v %) je počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva na 100 obyvateľov vo veku 15 a viac rokov.

Pracujúci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom) týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu s cieľom dosiahnuť zisk, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí (okrem osôb, ktoré nepretržite pracujú v zahraničí viac ako 1 rok). Môže ísť o prácu na plný alebo kratší pracovný čas, stálu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sa zahŕňajú aj vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu mzdu ani odmenu a profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni nepracujú pre chorobu, dovolenku, riadnu materskú dovolenku, školenie, poveternostné podmienky, v dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci podľa VZPS sú osoby vykonávajúce prácu za mzdu, plat lebo iný druh odmeny od verejného alebo súkromného  zamestnávateľa.  Medzi zamestnancov patria aj členovia produkčných družstiev.

Samozamestnaní podľa VZPS sú osoby pracujúce vo vlastnom podniku (podnikatelia so zamestnancami), na vlastný účet (podnikatelia bez zamestnancov) a vypomáhajúci (neplatení) členovia domácností podnikateľov.

Miera zamestnanosti podľa VZPS je v percentách vyjadrený podiel počtu pracujúcich osôb z obyvateľstva vo veku od 15  rokov.

Miera zamestnanosti podľa veku (v %) podľa VZPS je v percentách vyjadrený podiel počtu pracujúcich patriacich do určitej vekovej skupiny z obyvateľstva v rovnakej vekovej skupine.

Nezamestnaní podľa VZPS sú všetky osoby vo veku od 15  do 74 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú žiadnu platenú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu (alebo si prácu už našli a do zamestnania nastúpia v priebehu 3 mesiacov) a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzači o zamestnanie.

Miera nezamestnanosti podľa VZPS (v %) je počet nezamestnaných osôb podľa VZPS na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov podľa VZPS (bez osôb na rodičovskej dovolenke).

Dĺžka trvania nezamestnanosti podľa VZPS predstavuje kratšie z nasledujúcich dvoch období: doby hľadania si zamestnania a doby od ukončenia posledného zamestnania.

Voľné pracovné miesto je platené (novovytvorené, neobsadené alebo uvoľnené) pracovné miesto, pri ktorom zamestnávateľ podniká aktívne kroky nájsť vhodného kandidáta mimo podniku a je pripravený podniknúť ďalšie kroky, aby voľné miesto obsadil. Voľným pracovným miestom je tiež pracovné miesto, ktoré sa uvoľní z dôvodu dlhodobej absencie (materská, rodičovská dovolenka) a dlhodobej práceneschopnosti (viac ako 4 týždne).

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda (podnikové výkazníctvo) zahŕňa čiastku mzdových nákladov, vyplácanú vlastným zamestnancom ako odmenu za prácu alebo jej náhradu na základe právneho vzťahu (pracovného, služobného, štátnozamestnaneckého alebo členského pomeru) k zamestnávateľovi. Je to hrubá mzda, neznížená o zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zrážky (údaje sú prepočítané na fyzické osoby a sú bez podnikateľských príjmov).

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda (výberové zisťovanie) zahŕňa plnenia, ktoré pripadajú na základnú (tarifnú) mzdu stanovenú podľa mzdových predpisov vrátane základných zložiek zmluvných platov a miezd za nadčasy, náhrady miezd za neodpracovaný čas, prémie a odmeny vyplatené v závislosti od výkonu a splnenia hodnotiacich kritérií, príplatky a doplatky za nadčasovú prácu, nočnú prácu, prácu v sobotu a nedeľu, sviatky, za zdraviu škodlivé prostredie, hluk, rizikovú a namáhavú prácu, naturálne mzdy vyjadrené v peňažnej forme a ostatné mzdy vo forme mzdových zvýhodnení, ktorých výška a periodicita sa vopred určuje bez ohľadu na situáciu podniku.

Zdroje:

Všetky publikované údaje sú výsledkom spracovaní Štatistického úradu SR okrem údajov o uchádzačoch o zamestnanie, ktoré Štatistický úrad SR preberá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zber a spracovanie údajov výberových zisťovaní o štruktúre miezd a ÚNP zabezpečuje spracovateľská organizácia TREXIMA, spol. s r.o. v gescii Štatistického úradu SR.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Sociálne štatistiky a zdravie

Starobný dôchodok je základnou dávkou dôchodkového poistenia. Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak bol poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma  predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Invalidný dôchodok sa poskytuje poistencovi, ktorý sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.

Sirotský dôchodok sa priznáva nezaopatreným deťom pri úmrtí rodiča (resp. osvojiteľa). Pri úmrtí oboch rodičov (osvojiteľov) sa priznáva dôchodok obojstrannej siroty. Nárok na sirotský dôchodok nie je podmienený potrebnou dobou zamestnania.

Vdovský dôchodok sa poskytuje ako čiastočná náhrada straty príjmu zomrelého manžela.

Vdovecký dôchodok sa poskytuje ako čiastočná náhrada straty príjmu zomrelej manželky, ak vdovec spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok: stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, je invalidný (viac ako 70 %), vychoval aspoň 3 deti, dovŕšil vek 52 rokov a vychoval 2 deti alebo dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodok manželky je štátom hradená dávka dôchodkového zabezpečenia poskytovaná vydatým ženám, ktoré sú invalidné alebo dosiahli vek 65 rokov, nezískali nárok na iný dôchodok z vlastného dôchodkového zabezpečenia a nie sú zárobkovo činné.

Sociálny dôchodok sa priznáva občanovi, ktorému nevznikol zákonný nárok na dôchodok a jeho životné potreby nie sú zabezpečené.

Priemerný počet nemocensky poistených zahŕňa nemocensky poistených zamestnancov, členov výrobných a poľnohospodárskych družstiev, samostatne zárobkovo činné osoby – umelcov a samostatne zárobkovo činné osoby – ostatných (vedeckí pracovníci, novinári a pod.). Do priemerného počtu nemocensky poistených sa nezahŕňajú osoby na materskej a rodičovskej dovolenke, príslušníci ozbrojených zložiek a väzni v nápravnovýchovných zariadeniach.

Priemerné percento pracovnej neschopnosti za rok sa vypočíta ako podiel kalendárnych dní pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz a priemerného počtu nemocensky poistených, násobených počtom kalendárnych dní v roku.

Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch je podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu. Ekvivalentný disponibilný príjem sa vypočíta tak, že disponibilný príjem domácnosti sa vydelí ekvivalentnou veľkosťou domácnosti. Tento príjem je potom priradený každému dospelému členovi domácnosti.

Medián ekvivalentného disponibilného príjmu je hodnota ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorá rozdeľuje súbor podľa výšky príjmu na dve rovnako početné časti podľa počtu osôb.

Zdroje:

Údaje o pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz sú získané z administratívnych zdrojov Národného inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a Úradu verejného zdravotníctva SR. Ďalšími zdrojmi údajov sú administratívne zdroje Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica (prenosné choroby), Sociálnej poisťovne a Ministerstva zdravotníctva SR. Údaje o miere rizika chudoby a hodnotenia zdravotného stavu obyvateľstva sú získané zo štatistického zisťovania EU SILC vykonaného Štatistickým úradom SR. Zdrojom údajov o zariadeniach sociálnych služieb a príčinách úmrtí je Štatistický úrad SR.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Vzdelávanie

Podľa zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) patria do sústavy škôl podľa § 27 tieto druhy škôl:

• materská škola,
• základná škola,
• gymnázium,
• stredná odborná škola,
• konzervatórium,
• školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špeciálne školy),
• základná umelecká škola,
• jazyková škola.

Súčasťou školskej výchovno-vzdelávacej sústavy sú aj školské zariadenia.

Podľa § 32 stredné školy sú:

• gymnázium,
• stredná odborná škola (sú započítané stredné odborné učilištia a združené stredné školy),
• konzervatórium.

Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov v najmenej dvojročnom a najviac päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. Vzdelávacie programy strednej odbornej školy sú zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach a môžu pripravovať aj na ďalšie štúdium. Stredné odborné školy poskytujúce vzdelanie na výkon povolaní a odborných činností sa členia na typy. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej odbornej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností. Do údajov za stredné školy nie sú zahrnuté školy Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR.

Školské roky v tabuľkách sa označujú rokmi, v ktorých sa začali, napr. rok 2014 predstavuje školský rok 2014/2015.

V údajoch o počte učiteľov sú zahrnutí učitelia na ustanovený pracovný čas (plný úväzok) vrátane riaditeľov a zástupcov.

Ďalej sú to vysoké školy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 131/2002 Z. z.  o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Ich hlavnou úlohou je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť. Vysoké školy sú verejné, štátne alebo súkromné vysoké školy.

Zdroje:

Zdrojom údajov sú štatistické zisťovania, ktoré realizuje Ministerstvo školstva,vedy, výskumu a športu SR (Centrum vedecko-technických informácií SR).

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Veda a technika, informačná spoločnosť

Do činností výskumu a vývoja (VV) je zahrnutý základný výskum, aplikovaný výskum a experimentálny vývoj.

Zamestnanci výskumu a vývoja sú osoby pracujúce priamo vo výskume a vývoji, ako aj osoby poskytujúce priame služby výskumu a vývoja. Zahŕňajú sa sem aj pedagogickí zamestnanci vysokých škôl, ktorí sa určitým podielom svojej činnosti zúčastňujú na výskume a vývoji.

Kategória výskumníkov zahŕňa zamestnancov, ktorí majú rozhodujúci význam pre tvorbu a spoločenské využitie vedeckých poznatkov.

Technici a ekvivalentný personál zahŕňajú zamestnancov, ktorí sa podieľajú na výskumných projektoch vykonávaním vedeckých a technických úloh spravidla pod kontrolou výskumníkov.

Do počtu pomocného personálu sa zahŕňajú kvalifikovaní alebo nekvalifikovaní remeselníci, sekretárky a ostatní zamestnanci zúčastňujúci sa prác na výskumných a vývojových projektoch. Ďalej sem patria ostatní manažéri a administratívni zamestnanci pre personálne a finančné otázky, ktorých činnosti sú priamou službou výskumu.

Zisťovanie o informačných a komunikačných technológiách (IKT) v domácnostiach je zamerané na úroveň vybavenosti domácností informačnými a komunikačnými technológiami a úroveň znalostí a zručností obyvateľstva. Vzorku tvorilo 4 500 náhodne vybraných domácností na území SR.

Domácnosť tvoria osoby v byte, ktoré prehlásia, že spoločne žijú a hospodária.

On-line znamená byť v priamom spojení (napr. cez internet), pripravený prijímať/odosielať údaje (dáta).

Kategória osobných počítačov zahŕňa osobné počítače vrátane laptopov a notebookov.

Internet je celosvetová počítačová sieť pracujúca na báze prenosných protokolov TCP/IP, zabezpečujúca komunikáciu medzi verejnými a súkromnými sieťami na rôznych typoch komunikačných médií.

E-mail je elektronický prenos správ vrátane textu a príloh z jedného počítača na druhý, umiestnený v rámci organizácie alebo mimo nej.

Zdroje:

Všetky údaje sú výsledkom spracovania Štatistického úradu Slovenskej republiky.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Kriminalita a násilie, súdnictvo

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Vražda je trestný čin, pri ktorom páchateľ úmyselne usmrtí inú osobu.

Lúpež je trestný čin, pri ktorom páchateľ v úmysle zmocniť sa cudzej veci použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia.

Úmyselné ublíženie na zdraví je trestný čin, pri ktorom páchateľ úmyselne ublíži inej osobe na zdraví s následnou dobou liečenia alebo práceneschopnosti v trvaní viac ako 7 kalendárnych dní.

Znásilnenie je trestný čin, pri ktorom páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti obeť (ženu) k súloži alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Pod pojem násilná kriminalita sa zaraďujú násilné trestné činy ako vražda, lúpež, úmyselné ublíženie na zdraví, nebezpečné vyhrážanie, únos, hrubý nátlak, týranie a pod.

Mravnostnú kriminalitu reprezentujú najmä trestné činy ako znásilnenie, sexuálne zneužívanie, detská pornografia alebo kupliarstvo.

Medzi ostatné trestné činy patrí napríklad výtržníctvo, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, ale aj marenie výkonu úradného rozhodnutia.

Ekonomická kriminalita je špecifický druh kriminality, ktorý spôsobuje ekonomické škody štátu, právnickým a fyzickým osobám. Medzi ekonomické trestné činy patrí napríklad sprenevera, podvod, neoprávnené obstaranie platobnej karty, poškodzovanie spotrebiteľa, prijímanie úplatku, ale aj trestné činy ako ohrozenie životného prostredia alebo pytliactvo.

Pod pojmom zostávajúce trestné činy rozumieme napríklad zanedbanie povinnej výživy, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, dopravné nehody, týranie zvierat a pod.

Páchatelia trestných činov sú osoby, ktoré boli stíhané a vyšetrované políciou. Štatistické údaje o páchateľoch sú agregované informácie, ktoré sa pri policajnom vyšetrovaní podarilo o páchateľoch zistiť a zaevidovať.

Obžalovaná osoba  je osoba, na ktorú bola podaná obžaloba prokurátorom.

Odsúdená osoba je osoba, proti ktorej bol súdom vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

Nepodmienečný trest odňatia slobody je trest odňatia slobody vykonávaný v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody Ministerstva spravodlivosti SR.

Podmienečný trest je trest odňatia slobody, ktorého vykonanie je podmienečne odložené na skúšobnú dobu, ktorá môže trvať až päť rokov. Podmienečne možno odložiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý nepresahuje dva roky.

Recidivista je osoba, ktorá sa opakovane dopustila spáchania trestného činu rovnakej povahy. Z hľadiska štatistík súdnictva je recidivista osoba, u ktorej súd pri ukladaní trestu prihliadal na predchádzajúce odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť.

Zdroje:

Zdrojom štatistických údajov o kriminalite sú administratívne údaje Ministerstva vnútra SR. Údaje o súdnictve a väzenstve sú čerpané z podkladov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Verejný život a rozhodovanie

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa vykonali podľa zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Volilo sa 150 poslancov parlamentu na štvorročné volebné obdobie. Voľby vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 89/2006 zo dňa 15. februára 2006 a určil deň konania volieb na 17. júna 2006. Voľby do NR SR v roku 2010 vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 36/2010 Z.  z. zo dňa 1. februára 2010, voľby sa konali 12.  júna 2010. Voľby do NR SR v roku 2012 vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 347/2011 Z. z., voľby sa konali 10. marca 2012.

Prvé voľby do Európskeho parlamentu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie (1. mája 2004) na území Slovenskej republiky sa konali dňa 13. júna 2004. Voľby do Európskeho parlamentu sa vykonali podľa zákona 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. Do Európskeho parlamentu sa volí na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásad pomerného zastúpenia. V týchto prvých voľbách sa v Slovenskej republike volilo 14 poslancov na päťročné volebné obdobie.

Druhé voľby do Európskeho parlamentu sa na území Slovenskej republiky konali dňa 6.  júna 2009, volilo sa 13 poslancov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím  č. 431/2013 Z. z. vyhlásil voľby do Európskeho parlamentu 2014. Deň konania volieb bol určený na 24. mája 2014.

Voľby do orgánov samosprávnych krajov sa vykonali podľa zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a doplnení Občianskeho súdneho poriadku zo 4. júla 2001. Voľby vyhlásil predseda NR SR rozhodnutím č. 235 z 3. júna 2005. Stanovili ich konanie na 26. novembra 2005 – prvé kolo a 10. decembra 2005 – druhé kolo volieb.

Voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a voľby predsedov samosprávnych krajov sa v roku 2009 uskutočnili na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 272/2009 Z. z. zo dňa 2. júla 2009. Prvé kolo volieb sa konalo 14. novembra 2009 a druhé kolo  dňa  28. novembra 2009. Voľby do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a voľby predsedov samosprávnych krajov sa v roku 2013 uskutočnili na základe rozhodnutia predsedu NR SR č. 191/2013 Z. z. zo dňa 3. júla 2013. Prvé kolo volieb sa konalo 9. novembra 2013 a druhé kolo dňa 23. novembra 2013. 

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím  č. 191/2014 Z. z. vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí  2014. Deň konania volieb bol určený na 15. novembra 2014.

Voľba prezidenta SR sa v roku 2009 uskutočnila na základe rozhodnutia  predsedu Národnej rady SR č. 1/2009 Z. z. zo dňa 8. januára 2009.  Prvé kolo sa uskutočnilo 21. marca 2009 a druhé kolo voľby dňa 4. apríla 2009. Voľba prezidenta SR sa v roku 2014 uskutočnila na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady SR č. 430/2013 Z. z. zo dňa 19. decembra 2013. Prvé kolo sa uskutočnilo 15. marca 2014 a druhé kolo voľby dňa 29. marca 2014.

Kľúčové ministerstvá – kabinet ministerského predsedu, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo financií, ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti.

Rektor je štatutárnym orgánom vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

Zdroje:

Všetky údaje sú výsledkom spracovania Štatistického úradu Slovenskej republiky.

- Hore -