Chudoba na Slovensku po rokoch rastu ustupovala, pretrvali rozdiely v regiónoch či medzi typmi domácností

Na Slovensku čelil jednej alebo viac dimenziám chudoby v roku 2025 každý šiesty obyvateľ. Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením po štyroch rokoch rastu však medziročne klesol. Pozitívom vlaňajšieho vývoja bolo, že situácia sa medziročne zlepšila až v 6 z 8 krajov SR. Nepriaznivý posun však nastal pri viacdetných a jednorodičovských domácnostiach.

Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali v roku 2025 na Slovensku 16,7 % obyvateľov, čo predstavovalo vyše 895-tisíc ľudí. Počet ohrozených chudobou  medziročne klesol o takmer 85-tisíc osôb, a podiel osôb o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). V predchádzajúcom roku (v r. 2024) sa hlavný ukazovateľ chudoby dotýkal 18,3 % obyvateľov SR. Vyplýva to z výsledkov zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností za rok 2025 (EU SILC).

Štatistický úrad realizuje zisťovanie s cieľom  - identifikovať počty či podiely osôb v populácii, ohrozené jednou či viacerými z troch meraných dimenzií chudoby. Hlavný ukazovateľ je pomenovaný ako chudoba alebo sociálne vylúčenie a vyjadruje buď počet alebo podiel obyvateľov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením z celej populácie SR. Podiel sa nazýva tiež „miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia“. Prvá čiastková dimenzia (prejav) chudoby zaznamenáva ľudí s nedostatočným príjmom (tzv. príjmová chudoba). Druhá dimenzia monitoruje ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť aspoň 7 z 13 nevyhnutných potrieb pre svoj život (závažná materiálna a sociálna deprivácia). Tretia dimenzia zachytáva ľudí žijúcich v rodinách, v ktorých nikto nepracuje alebo pracuje iba príležitostne (veľmi nízka intenzita práce).

Vývoj hlavného ukazovateľa v čase

Z hľadiska vývoja v čase podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku do roku 2020 každoročne klesal. Ešte v roku 2015 bolo na Slovensku ohrozených chudobou 907-tisíc osôb, v roku 2020 to bolo už len 744-tisíc osôb. V priebehu 5 rokov ubudlo vyše 163-tisíc osôb čeliacich chudobe.

V dôsledku pandémie COVID-19, rastu cien a inflácie sa situácia v rokoch 2021 až 2024 zhoršovala, v roku 2024 sa jeden alebo viaceré merané prejavy chudoby dotýkali 980-tisíc obyvateľov Slovenska. Pozitívny zvrat v trende vývoja nastal v minulom roku, kedy počet osôb¹⁾ zasiahnutých chudobou aj ich podiel v populácii¹⁾ výraznejšie klesol.

Najzraniteľnejšou skupinou boli tí, ktorí čelili súčasne všetkým trom formám chudoby alebo sociálneho vylúčenia, čo bolo 1,4 % (viac ako 77-tisíc) obyvateľov Slovenska. Išlo o medziročný úbytok o viac ako 48-tisíc ohrozených osôb. Táto skupina obyvateľov by mala byť prioritne zahrnutá do opatrení zameraných na boj proti chudobe.

Podiel osôb ohrozených chudobou sa znížil až v 6 krajoch SR

Z regionálneho hľadiska bola najpriaznivejšia situácia v Bratislavskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, kde chudoba zasahovala menej ako 10 % obyvateľov. Nasledovali Trenčiansky a Nitriansky kraj, v ktorých sa hlavný ukazovateľ chudoby dotýkal 14,6 % až 17,0 % populácie. Výrazne horšia situácia bola v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, v ktorých chudobe čelilo 23 % až 30 %.

Pozitívnym trendom vývoja v priebehu roka 2025 bol fakt, že až v 6 z 8 krajov SR došlo k zlepšeniu situácie, teda celkový počet aj podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne klesol. Najvýraznejší pokles zaznamenal Bratislavský kraj z 8,6 % v roku 2024 na 2,9 % v minulom roku. Práve tento kraj má dlhodobo najnižší podiel obyvateľov dotknutých chudobou. Výraznejší pokles zaznamenal aj Žilinský kraj, a to z 13,7 % na minuloročných 8,0 %.

Medziročne o viac ako 2 p. b. klesla miera²⁾ rizika chudoby obyvateľov aj v Nitrianskom (na hodnotu 17,0 %) a Trnavskom kraji (na 9,9 %). Nepatrný medziročný pokles miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa prejavil tiež v Košickom kraji (na 22,6 %) a v Trenčianskom kraji (na 14,6 %).  

Situácia sa medziročne zhoršila len v 2 krajoch Slovenska. V Banskobystrickom kraji dosiahol nárast ohrozených obyvateľov takmer 17-tisíc osôb a chudobou bolo zasiahnutých 26,1 % obyvateľov. V Prešovskom kraji pribudlo 16-tisíc chudobných a miera²⁾ stúpla na hodnotu 29,9 %, čelil jej takmer každý tretí obyvateľ kraja, teda približne 240-tisíc osôb.

Najviac ohrozené sú neúplné rodiny s deťmi

V podmienkach SR dlhodobo platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí.

Dôležité je sledovať chudobu aj v kontexte zloženia domácností. Z hľadiska podielu populácie ohrozenej chudobou došlo v priebehu roku 2025 k zlepšeniu situácie v 6 z 10 vybraných typov domácností. Najhoršia situácia bola v neúplných domácnostiach, kde žila jedna dospelá osoba s jedným či viacerými deťmi. Až 50 % (32-tisíc) osôb žijúcich v tomto type domácnosti čelilo chudobe, čo bola historicky najvyššia hodnota. Vysoký podiel¹⁾ chudobných bol aj v domácnostiach 2 dospelých s 3 či viacerými závislými deťmi, z ktorých 38 % osôb trpelo chudobou. U oboch typov domácností došlo k medziročnému zhoršeniu situácie.  

V rámci domácností bez detí boli najviac zasiahnuté rizikom chudoby jednočlenné domácnosti žien vo veku menej ako 65 rokov s podielom 26,3 % osôb.

Najčastejšou príčinou ohrozenia chudobou je nízky príjem

Spomedzi troch dimenzií chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku najviac ľudí ohrozených tzv. príjmovou chudobou. Ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s nižšími príjmami ako je každoročne prepočítaná národná hranica chudoby. V roku 2025 bola táto hranica pre jednočlennú domácnosť ročne 7 794 eur, teda 650 eur na mesiac. Pre výpočty sa použili celoročné príjmy domácností za rok 2024.

Hranica príjmovej chudoby je osobitne nastavená pre rôzne typy domácností podľa počtu jej členov.

Pod hranicou príjmovej chudoby v roku 2025 žilo 12,2 % obyvateľov SR, čo bolo takmer 652-tisíc osôb. Medziročne ich počet značne klesol o takmer 127-tisíc osôb, resp. o 2,3 p. b.

Z regionálneho hľadiska podiel¹⁾ obyvateľov, ktorí trpeli príjmovou chudobou klesol v 6 z 8 krajov SR. Najvýraznejší úbytok počtu¹⁾ ohrozených, ako aj najdynamickejšie zníženie podielu z populácie bolo v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Zaujímavosťou je, že v Bratislavskom kraji ohrozovala príjmová chudoba len 1,4 % obyvateľov, zatiaľ čo v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji to bolo okolo 20 %.

Keďže nižší príjem je najčastejším prejavom chudoby na Slovensku, výsledky z hľadiska typu domácnosti kopírujú stav a vývoj hlavného ukazovateľa. Preto boli príjmovou chudobou najviac dotknuté neúplné domácnosti s 1 či viac deťmi (45 % osôb) a úplné 3 a viacdetné rodiny (36,6 % osôb). V oboch prípadoch navyše došlo k medziročnému zhoršeniu situácie. Mierne medziročné zhoršenie evidovali aj úplné domácnosti s 2 deťmi (14,2 %). V ostatných vybraných typoch domácností sa miera príjmovej chudoby medziročne znížila.

Ďalšie dimenzie chudoby

Druhá meraná dimenzia chudoby – závažná materiálna a sociálna deprivácia vyjadruje, čo si obyvatelia nemohli dovoliť. Ide o počty, resp. podiely ľudí žijúcich v domácnostiach, ktoré čelia aspoň 7 z 13 zisťovaných materiálnych nedostatkov. Celkovo bolo v roku 2025 touto dimenziou chudoby na Slovensku ohrozených 7,0 %, teda takmer 376-tisíc obyvateľov SR. Medziročne ich počet klesol o takmer 33-tisíc osôb. Najčastejším nedostatkom bola opäť neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky raz za rok mimo domu (29,1 % obyvateľov), nasledovala neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 461 eur (26,0 %), pretrval tiež problém so zabezpečením výmeny opotrebovaného nábytku (19,6 %).

Tretia dimenzia chudoby – veľmi nízka intenzita práce zasahovala v minulom roku 3,1 % obyvateľov, necelých 169-tisíc osôb. Ide o podiel ľudí v pracovnom veku žijúcich v domácnostiach, ktorí odpracovali menej ako pätinu z ich celoročného pracovného potenciálu. Podiel osôb ohrozených týmto prejavom chudoby medziročne klesol o 0,7 p. b.