Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Bratislavský kraj - charakteristika regiónu

Bratislavský kraj - charakteristika regiónu

08.04.2016 | | Počet zobrazení: 46103

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Bratislavský kraj bol k 31.12.2013 s rozlohou 2 052,62 km2 najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V okrese Malacky, v obci Záhorská Ves, leží na západnej hranici s Rakúskom najzápadnejší bod SR.

Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v južnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Priemerné ročné teploty sa pohybujú najviac v intervale 8,9° C až 11,1° C. Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky, pretekajúcej cez územie kraja v dĺžke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.

V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 19 chránených areálov, 6 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka, 1 chránený krajinný prvok a 5 chránených vtáčích území. Nížiny sú zdrojom surovín pre stavebníctvo. Objemovo najrozsiahlejšie sú ložiská štrkopieskov, ktoré sa ťažia v okresoch Senec a Malacky. V okresoch Bratislava IV (Devínska Nová Ves), Senec a Pezinok sú zásoby tehliarskych ílov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely a sú v ňom aj ložiská viacerých nerastných surovín.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I až Bratislava V tvoria územie hl. m. SR Bratislavy. Rozlohou 9,6 km2 je najmenším okresom, nielen v rámci kraja ale i celej SR, okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja. Najväčším okresom v kraji je okres Malacky, na ktorý pripadá 46,3 %.

Podľa zákona NR SR č. 515/2003 Z. z. sú miestnymi orgánmi štátnej správy obvodné úrady v Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci. Samosprávnymi orgánmi sú Úrad Bratislavského samosprávneho kraja a obecné, miestne a mestské úrady. Na území hl. m. SR Bratislavy samosprávne funkcie vykonáva Magistrát hl. m. SR Bratislavy.

Demografické východiská

Počtom 606 537 obyvateľov k 31.12.2013 (údaje o stave a pohybe obyvateľov zohľadňujú výsledky SODB 2011) sa Bratislavský kraj zaraďuje na 6. miesto v medzikrajskom porovnaní s podielom 11,4 % na úhrne SR. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvňovalo hlavné mesto SR Bratislava, ktoré sa na počte obyvateľov kraja podieľalo 67,5 %.

V roku 2013 sa v kraji živonarodilo 7 376 detí a zomrelo 5 907 osôb. Bol dosiahnutý prirodzený prírastok 1 769 obyvateľov, t.j. 2,3 obyvateľa na 1000 obyvateľov stredného stavu. Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva bol do roku 2005 nepriaznivý, keď zomrelo viac obyvateľov ako sa narodilo. Až od roku 2006 sa zaznamenal prirodzený prírastok obyvateľstva. V migračnom pohybe obyvateľstva boli od roku 1999 dosiahnuté prírastky obyvateľstva sťahovaním. V roku 2011 pribudlo sťahovaním 4 229 obyvateľov, t.j. 6,9 obyvateľa na 1000 obyvateľov stredného stavu. Počet obyvateľov sa v roku 2013 zvýšil o 5 698 osôb, čo bolo spôsobené hlavne prírastkom obyvateľstva sťahovaním.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Organizácie so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v roku 2013 v porovnaní s ostatnými krajmi v prevažnej väčšine ukazovateľov najvyšší podiel z úhrnu SR. V Bratislavskom kraji bola najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá dosiahla 1 049 Eur a bola viac ako o štvrtinu vyššia ako bol priemer za SR.

Z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar v priemysle mala prevažujúci podiel priemyselná výroba 62,7 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 35,3 %. V rámci priemyselnej výroby mali rozhodujúci podiel podniky orientované na výrobu dopravných prostriedkov a na výrobu koksu a rafinovaných ropných produktov.

Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k 31.12.2013 bol 44,5 %. Kraj má výraznú tradíciu v pestovaní hrozna najmä na východnej strane Malých Karpát. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike.

Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji, s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave.

V Bratislavskom kraji, predovšetkým v hl. m. SR Bratislave, mali v štruktúre podnikov podľa ekonomickej činnosti výraznú prevahu podnikateľské aktivity v oblasti veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31.12.2013 podnikalo 23,1 % z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a takmer tretina z počtu živnostníkov v kraji (30,9 %).

V kraji je najväčšie zastúpenie vysokých škôl v SR. V hl. m. SR Bratislave malo v školskom roku 2012/2013 rektorát aj fakultu 13 vysokých škôl - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Paneurópska vysoká škola, Slovenská zdravotnícka univerzita, Akadémia policajného zboru, Vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie a Vysoká škola Goethe Uni. Trnavská univerzita má na území Bratislavského kraja Teologickú fakultu. Najviac študentov v rámci kraja bolo zapísaných na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Ekonomickej univerzite.

V oblasti kultúry má vyše dvestoročnú tradíciu divadelníctvo, viazané na hl. m. SR Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou, operetnou a baletnou scénou. Hudobný život reprezentuje Slovenská filharmónia s Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho žánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí a galérií. Najviac exponátov a expozícií prezentuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria. Významnými turistickými miestami v kraji sú hradné opevnenia v Devíne a Bratislave z čias Veľkej Moravy, hrad Červený kameň a mnohé kaštiele a sakrálne pamiatky.

Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl. m. SR Bratislave, predstavuje vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou.

/wps/portal/ext/themes/regional/bratislava/about Bratislavský kraj - charakteristika regiónu Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VSGQ06 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Bratislavský kraj /Charakteristika kraja