Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Žilinský kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Žilinský kraj - charakteristika regiónu

23.02.2023 | | Počet zobrazení: 144197

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Žilinský kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Rozlohou 6 808,4 km2 zaberá 13,9 % rozlohy štátu a je tretím najväčším krajom Slovenskej republiky. Severozápadná hranica je súčasne štátnou hranicou s Českou republikou a na severe hraničí s Poľskom. Kraj má spoločné hranice s tromi ďalšími krajmi Slovenska - Trenčianskym, Banskobystrickým a Prešovským.

Územie Žilinského kraja sa vyznačuje rôznorodosťou krajinnej štruktúry. Od údolných nív vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec a Orava), cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po vysokohorskú krajinu hrebeňových pásiem pohorí Západných Tatier, Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej Fatry, Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských vrchov. Ide prevažne o hornatú krajinu s nízkym podielom ornej pôdy, ktorá má atraktívne prírodné prostredie, mimoriadne vhodné na rozvoj turistiky, vodných a zimných športov. Žilinský kraj má mierne teplé až chladné vlhké podnebie s najnižšími teplotami na Slovensku nameranými v Oravskej Lesnej. Hlavným tokom v kraji je Váh, ktorý vzniká sútokom Čierneho a Bieleho Váhu v Kráľovej Lehote. Malé prietoky Váhu sú významne nadlepšované najmä najväčšími zásobnými nádržami Liptovskou Marou a Oravskou priehradou. Riečnu sieť popri Váhu tvoria Orava, Kysuca, Turiec, Rajčianka, Revúca, Belá, Varínka. Najvyšším miestom v kraji je vrch Kriváň (2 492 m n. m), najnižšie položeným miestom je výtok rieky Váh z kraja na území obce Maršová – Rašov (286 m n. m.).

Z nerastných surovín je územie kraja bohaté na ložiská stavebného a dekoračného kameňa, zásoby štrkopieskov a pieskov, tehliarskej hliny. V oblasti Malej Fatry sa ťažia vápence ako surovina na výrobu cementu a vápna. V oblasti Hornej Oravy sú ložiská rašeliny a zásoby drevnej hmoty.

Na území kraja sa nachádzajú 4 národné parky – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Veľká Fatra a Národný park Malá Fatra, 3 chránené krajinné oblasti – Strážovské vrchy, Kysuce a Horná Orava,  57 národných prírodných rezervácií, 62 prírodných rezervácií, 40 prírodných pamiatok, 18 národných prírodných pamiatok, 17 chránených areálov a 7 chránených vtáčích území.

Žilinský kraj zahŕňa päť prirodzených historických regiónov Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Žilinský kraj člení na 11 okresov: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Žilina. Najmenším okresom s rozlohou 173,7 km2 v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš (1 341 km 2), na ktorý pripadá takmer pätina územia kraja.

V kraji je 315 obcí, z toho 19 so štatútom mesta. Takmer štvrtina obyvateľov kraja žije v troch najväčších mestách – v Žiline, Martine a Liptovskom Mikuláši.

Demografické východiská

Počet obyvateľov Žilinského kraja k 31. 12. 2021 dosiahol 689 525 a jeho podiel na slovenskej populácii tvoril 12,7 %. Hustota obyvateľstva na 1 km2 bola 101 obyvateľov. Najhustejšie osídleným okresom bol okres Žilina s priemerom 198 obyvateľov na km2. Najmenej obyvateľov, iba 40 na 1 km2, žije v okrese Turčianske Teplice.

V Žilinskom kraji sa v roku 2021 živonarodilo 7 251 detí a zomrelo 8 940 osôb. Do roku 2019 počet živorodených prevyšoval počet zomretých. Pandémia koronavírusu v rokoch 2020 a 2021 s množstvom fatálnych prípadov zapríčinila, že v regióne prišlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva. V roku 2021 umrelo o 1 689 osôb viac ako sa narodilo. Celkový pokles obyvateľstva negatívne ovplyvnilo aj záporné migračné saldo (399 osôb). Napriek tomu, že detská zložka obyvateľstva medziročne vzrástla a tempo rastu obyvateľstva staršieho ako 64 rokov spomalilo,  podiel seniorov (16,6 %) prevýšil druhý rok po sebe podiel detí do 14 rokov (16 %). Produktívna populácia (15 – 64) tvorila 67,4 % a v posledných desiatich rokoch sa jej podiel každoročne znižoval. Priemerný vek obyvateľov dosiahol 41 rokov. 

V roku 2021 sa zosobášilo 3 580 párov, rozvedených bolo 953 manželstiev. Aj keď medziročne vzrástol  počet sobášov o 15 %  a počet rozvodov o 5 % ich počty boli stále nižšie ako v rokoch pred pandémiou.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Kraj patrí medzi významné hospodárske regióny s rozvinutým priemyslom poskytujúcim dostatok pracovných príležitostí. V roku 2021 v ňom žilo 51,3 % ekonomicky aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity dosiahla 61,3 %. Miera zamestnanosti 20 až 64 ročných bola na úrovni 76,3 % a miera nezamestnanosti dosiahla 4,9 %. Priemerná nominálna mesačná mzda predstavovala 1 308 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 6,9 %.

V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2021 v Žilinskom kraji sídlo 32,3 tis. právnických osôb, z ktorých 84,8 % boli podniky a 59 tis. fyzických osôb, z ktorých 95 % tvorili živnostníci. Podniky prevažne orientovali svoju činnosť do odvetvia obchodu, následne do oblasti priemyslu, stavebníctva a odborných, vedeckých a technických činnosti. Až 37 % živnostníkov podnikalo v stavebníctve, 16,3 % v priemysle a 14,2 % v obchode.

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patril k stredne výkonným regiónom Slovenska. V roku 2021 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 10 998 miliónov eur v bežných cenách. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavoval 11,2 % podiel na vytvorenom HDP Slovenska. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP v Žilinskom kraji dosiahol 15 922 eur v bežných cenách, čo predstavuje 87,9 % úrovne HDP na obyvateľa v Slovenska.

Podľa ekonomických činností najväčší podiel na regionálnej hrubej pridanej hodnote v roku 2021 tvoril priemysel (26,9 %). Obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie sa podieľali 16 % a verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 15,1 %.

Rozsiahle pohoria v Žilinskom kraji predurčujú, že podiel poľnohospodárskej pôdy vo výške 35,1 % je najnižší v porovnaní s ostatnými krajmi. V rastlinnej výrobe sa kraj vyznačuje pestovaním obilnín, zemiakov a krmovín. V živočíšnej výrobe je oproti ostatným krajom výraznejšie zastúpený chov oviec a aj hovädzieho dobytka, a to hlavne v okrese Liptovský Mikuláš. Chov hydiny v rámci kraja je najviac rozšírený  v okrese Žilina.

Najväčším priemyselným podnikom kraja je automobilka KIA pri Žiline. Na Považí a Turci je rozvinutá výroba strojov, na Orave výroba železa a elektroniky a v Žiline a Ružomberku výroba papiera. Veľký význam majú aj vodné elektrárne na Váhu. Priemyselné subjekty Žilinského kraja v roku 2021 dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar  vo výške 17,4 mld. Eur a zamestnávali 67,6 tis. osôb.

V Žilinskom kraji má silnú pozíciu stavebníctvo, čo sa odrazilo aj v druhých najvyšších objemoch stavebnej produkcie. Stavebné subjekty sídliace v regióne v roku 2021 realizovali stavebnú produkciu vykonanú vlastnými zamestnancami vo výške 829,4 mil. eur a stavebnú produkciu podľa dodávateľských zmlúv na úrovni 1 209,5 mil. eur. V kraji sa postavilo 2 717 bytov, najviac v okrese Žilina (737).

Žilinský kraj má veľmi dobrú dopravnú polohu v rámci Slovenska na dôležitých medzinárodných a vnútroštátnych komunikáciách. Prechádza ním hlavný cestný ťah z Českej republiky na Ukrajinu i cestné ťahy z Bratislavy a Šiah smerom do Poľska. Ku koncu roka 2021 mala dĺžka cestnej siete 2 066 km, z toho diaľničné úseky tvorili 119 km. Na dopravných inšpektorátoch bolo registrovaných takmer 414 tis. motorových vozidiel, z toho viac ako 70 % boli osobné automobily. Organizácia železničnej dopravy predurčuje Žilinský kraj za miesto napojenia železničnej siete Slovenska na celoeurópsky systém. Prepojenie je zabezpečené hlavnou traťou Bratislava - Košice, ktorá prechádza cez Žilinu a traťami zo susedného Poľska a Českej republiky, ktoré prechádzajú Čadcou smerom na Žilinu. Tým sa Žilina stáva dôležitým dopravným uzlom ako regiónu tak Slovenska. Regionálny charakter majú železnice Žilina - Rajec, Čadca - Makov na Kysuciach a Kraľovany - Trstená na Orave. Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom. Medzinárodná letecká doprava je lokalizovaná 10 km od centra regiónu v obci Dolný Hričov.

Školstvo reprezentuje široká sieť školských zariadení. V roku 2021 pôsobilo v kraji 379 materských škôl, 256 základných škôl, 30 gymnázií, 55 stredných odborných škôl. V krajskom meste má sídlo Žilinská univerzita, v Ružomberku Katolícka univerzita, v Liptovskom Mikuláši Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika a v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského.

Žilinský kraj poskytoval v roku 2021 zdravotnú starostlivosť v 1 696 zdravotníckych zariadeniach, ktoré zahŕňali aj 10 nemocníc, 1 325 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 5 liečební. Región Žilinského kraja je bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch Rajecké Teplice (ochorenia pohybovej a nervovej sústavy), Turčianske Teplice (urologické a reumatické ochorenia), Lúčky (ženské ochorenia) a Liptovský Ján (ochorenia tráviacej sústavy a reumatické ochorenia). Na rekreačné účely sa využívajú geotermálne vrty v Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Rajci, Oraviciach a Stráňavách. Minerálne vody Budiš, Fatra a Korytnica sa využívajú aj ako stolové.

Žilinský kraj je významný kultúrny región Slovenska a disponuje aj bohatým kultúrno-historickým potenciálom. Na území kraja bolo v roku 2021 návštevníkom k dispozícii 9 stálych scén a divadelných priestorov, 11 galérií vrátane pobočiek, 42 múzeí a 231 fungujúcich knižníc. Najznámejšími národnými kultúrnymi pamiatkami sú Bytčiansky zámok, pôvodne stavaný ako vodný hrad, lesná železnička v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke, Oravský hrad v Oravskom Podzámku,Slovenské národné múzeum v Martine, prvá budova Matice slovenskej v Martine, lesná úvraťová železnica Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej, múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a hrad Strečno pri Žiline. Známa je i ojedinelá ľudová architektúra v Čičmanoch, drevený betlehem v Rajeckej Lesnej, ako aj svetový unikát - drotárska expozícia Považského múzea, umiestnená v Budatínskom zámku. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaná osada Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v Tvrdošíne sa nachádza vzácna pamiatka UNESCO - gotický drevený kostolík z 15. storočia.

Nielen množstvo kultúrnych a historických pamiatok, ale hlavne prírodné krásy Vysokých a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry a ďalších pohorí sú za najvyššou návštevnosťou v rámci Slovenska. V roku 2021 Žilinský kraj navštívilo 632,8 tisíc návštevníkov. V kraji bol aj najvyšší počet ubytovacích zariadení (1 211).


/wps/portal/ext/themes/regional/zilinsky%20kraj/about Žilinský kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3677 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Žilinský kraj /Charakteristika kraja