Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov

15.05.2014 | | Počet zobrazení: 44870

Metodické vysvetlivky k vybraným ukazovateľom Sčítania obyvateľov, domov a bytov

 

Rok 2011

SČÍTANIE OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2011 sa podľa § 2 (4) zákona č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov domov a bytov v roku 2011 vzťahovalo:

  • na obyvateľov (fyzické osoby, ktoré mali v čase sčítania trvalý alebo obvyklý pobyt na území SR, alebo sa na území SR dočasne zdržiavali) okrem cudzincov používajúcich diplomatické výsady a imunitu; cudzinci s pobytom na území SR kratším ako 90 dní poskytovali na účely sčítania údaje v obmedzenom rozsahu (pohlavie, dátum narodenia, štátna príslušnosť),
  • na každú budovu (obývanú aj neobývanú) určenú na bývanie alebo na inú, ktorá bola obývaná v rozhodujúcom okamihu sčítania, okrem zastupiteľských úradov cudzích štátov,
  • na byty (obývané aj neobývané) a na všetky iné obydlia a prístrešia, v ktorých v rozhodujúcom okamihu sčítania niekto býval alebo trávil odpočinok, s výnimkou bytov v budovách zastupiteľských úradov cudzích štátov.

TRVALO BÝVAJÚCE OBYVATEĽSTVO

Trvalý pobyt je miesto stáleho bydliska obyvateľa, t. j. obec, v ktorej sa občan SR, resp. cudzinec zdržiava na základe úradnej registrácie, čiže prihlásenia sa na trvalý pobyt (zákon č. 500/2004 Z. z. a zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Trvalo bývajúce obyvateľstvo zahŕňa obyvateľov, ktorí mali k rozhodujúcemu okamihu sčítania trvalý pobyt na území SR.

VEK

Vek je odvodená položka vyjadrujúca dovŕšený počet rokov, ktoré obyvateľ dosiahol k rozhodujúcemu okamihu sčítania (21. máj 2011).

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA

Vyjadruje rozdelenie obyvateľstva podľa veku do jednoročných alebo viacročných skupín. Obyčajne ide o päťročné vekové skupiny. Hlavné vekové skupiny sú vymedzené podľa vzťahu obyvateľstva k ekonomickej aktivite približnými vekovými hranicami vyjadrujúcimi potenciálny začiatok a potenciálny koniec ekonomickej aktivity. Rozlišujeme:

  • predproduktívny vek (0 až 14 rokov)
  • produktívny vek (15 až 64 rokov)
  • poproduktívny vek (65 rokov a viac)

POHLAVIE

Pohlavie je biologický znak každého ľudského jedinca v alternatíve muž/žena.

RODINNÝ STAV

Rodinný stav je vyjadrením právneho vzťahu obyvateľa. Vypovedá o tom, či obyvateľ/ka je slobodný/á, ženatý/vydatá, rozvedený/á alebo ovdovený/á. Pri sčítaní 2011 si obyvatelia uvádzali rodinný stav podľa právneho stavu platného v SR.

NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ VZDELANIE

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie je najvyšší dokončený stupeň vzdelania.

  • Základné vzdelanie si vyznačil obyvateľ 16-ročný a starší, ktorý ukončil základnú školu a nepokračoval ďalej v štúdiu.
  • Učňovské vzdelanie (bez maturity) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na učňovskej škole učňovskou skúškou (výučným listom).
  • Stredné odborné vzdelanie (bez maturity) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na strednom odbornom učilišti alebo strednej odbornej škole bez vykonania maturitnej skúšky.
  • Úplné stredné učňovské vzdelanie (s maturitou) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na strednom odbornom učilišti vykonaním maturitnej skúšky.
  • Úplné stredné odborné vzdelanie (s maturitou) si vyznačil obyvateľ, ktorý ukončil vzdelávanie na stredných odborných školách (napr. priemyselných, poľnohospodárskych, lesníckych, ekonomických atď.) vykonaním maturitnej skúšky. Vyznačil si ho aj absolvent nadstavbového štúdia na strednej odbornej škole, ktoré bolo ukončené vykonaním maturitnej skúšky.
  • Úplné stredné všeobecné vzdelanie si vyznačil absolvent gymnázia a strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorý ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky. Vyznačili si ho aj absolventi 11-ročných a 12-ročných stredných škôl, reálok, lýceí, vyšších dievčenských škôl a stredných škôl pre pracujúcich, t. j. so stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou.
  • Vyššie odborné vzdelanie si vyznačili absolventi napr. podnikových inštitútov, kurzov na vysokých školách, piateho, šiesteho, prípadne vyššieho ročníka konzervatória, ako aj absolventi vyššieho odborného štúdia (pomaturitné štúdium), ktoré bolo ukončené vykonaním absolventskej skúšky.
  • Vysokoškolské bakalárske vzdelanie si vyznačil absolvent prvého (bakalárskeho) stupňa vysokoškolského štúdia (Bc.).
  • Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské vzdelanie si vyznačil absolvent druhého stupňa vysokých škôl, vrátane rigoróznych pokračovaní.
  • Vysokoškolské doktorandské vzdelanie si vyznačil absolvent bývalej vedeckej prípravy alebo súčasného doktorandského študijného programu, absolvent tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.
  • Bez školského vzdelania boli deti do 16 rokov (narodené po 20. 05. 1995), ktoré ešte navštevovali základnú školu, a obyvatelia 16-roční a starší bez ukončeného základného vzdelania.

NÁRODNOSŤ

Národnosťou sa rozumie príslušnosť k národu alebo etnickej skupine. Vyznačovala sa podľa vlastného rozhodnutia. Nebol určujúci materinský jazyk, ani reč, ktorú obyvateľ používal alebo ovládal, ale vlastné rozhodnutie obyvateľa o príslušnosti k určitému národu, národnostnej menšine alebo etnickej skupine.

Národnosť detí do 15 rokov sa vyznačila/zapísala podľa národnosti rodičov. Ak mali rodičia rôznu národnosť, národnosť dieťaťa sa vyznačila/zapísala podľa národnosti jedného z rodičov.

MATERINSKÝ JAZYK

Materinský jazyk je jazyk, ktorým s obyvateľom prevažne hovorili rodičia v jeho detstve. Ak s obyvateľom hovorili rodičia rôznymi jazykmi, vyznačil/zapísal sa ten jazyk, ktorým hovorila s dieťaťom matka. Materinský jazyk nemusel byť zhodný s národnosťou. Vyznačil/zapísal sa len jeden materinský jazyk podľa vlastného rozhodnutia obyvateľa.

NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÝ JAZYK

Najčastejšie používaný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ najčastejšie používal doma, v zamestnaní alebo v škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR, alebo v zahraničí. Je to jazyk, ktorý obyvateľ bežne používal v osobnom a spoločenskom živote. Odpoveď vyjadrovala subjektívny názor obyvateľa vzhľadom na to, že obyvateľ uvádzal najčastejšie používaný jazyk na základe vlastného rozhodnutia. Údaj o najčastejšie používanom jazyku nemusel byť zhodný s údajom o materinskom jazyku alebo s údajom o národnosti.

  • Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo v škole bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR alebo v zahraničí.
  • Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v súkromí.

NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE

Náboženským vyznaním sa rozumie účasť na náboženskom živote niektorej cirkvi (náboženskej spoločnosti) alebo vzťah k nej. Náboženské vyznanie detí do 15 rokov sa vyznačilo/zapísalo podľa rozhodnutia rodičov pri zohľadnení názoru dieťaťa.

EKONOMICKÁ AKTIVITA

Ekonomická aktivita je údaj o postavení obyvateľa na trhu práce k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Vyznačili jednu z nasledujúcich možností:

  • Pracujúci (okrem dôchodcov) - 16-roční a starší obyvatelia, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania zamestnaní, alebo vykonávali podnikateľskú činnosť bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť v zamestnaní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti alebo dovolenky a nepoberali starobný, predčasný starobný, invalidný ani výsluhový dôchodok. Za pracujúcich na účely sčítania sa považovali aj obyvatelia zamestnaní na dohodu o vykonaní práce a na dohodu o pracovnej činnosti. Nepatrili sem študenti denného štúdia stredných a vysokých škôl zamestnaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (brigáda). Do skupiny pracujúcich boli zaradení aj podnikatelia so zamestnancami, resp. bez zamestnancov, taktiež vypomáhajúci členovia domácností v rodinných podnikoch, osoby vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, ak ich pracovný pomer trval.
  • Pracujúci dôchodcovia - obyvatelia poberajúci starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania zamestnaní, alebo vykonávali podnikateľskú činnosť. Pracujúcim dôchodcom bol aj dôchodca zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti.
  • Osoby na materskej dovolenke - obyvatelia na materskej dovolenke, ak ich pracovný pomer trval.
  • Osoby na rodičovskej dovolenke - obyvatelia na rodičovskej dovolenke, ak ich pracovný pomer trval.
  • Nezamestnaní - 16-roční a starší obyvatelia, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania bez práce a prácu si aktívne hľadali bez ohľadu na to, či sa nachádzali alebo nenachádzali v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
  • Študenti stredných škôl - študenti denného štúdia na stredných školách (vrátane žiakov učilíšť). Študenti stredných škôl poberajúci invalidný dôchodok sa nepovažovali za študentov.
  • Študenti vysokých škôl - študenti denného štúdia na vysokých školách. Študenti vysokých škôl poberajúci invalidný dôchodok sa nepovažovali za študentov.
  • Osoby v domácnosti - 16-roční a starší obyvatelia, ktorí nemali vlastný príjem a boli finančne závislí od iného člena/iných členov domácnosti. Za osobu v domácnosti sa považoval aj obyvateľ, ktorý k rozhodujúcemu okamihu sčítania nepracoval a aktívne si nehľadal prácu (tzv. dobrovoľne nezamestnaný). Osobami v domácnosti na účely sčítania boli aj nepracujúci študenti diaľkového (externého) štúdia a nezamestnaní absolventi škôl, ak si aktívne nehľadali prácu a boli finančne závislí od iného člena/iných členov domácnosti.
  • Dôchodcovia - obyvatelia, ktorí poberali starobné, predčasné starobné, invalidné alebo výsluhové dôchodky a dôchodok bol jediným zdrojom ich príjmu. Za dôchodcov sa považovali aj deti do 16 rokov a študenti denného štúdia stredných alebo vysokých škôl poberajúci invalidné dôchodky, ak dôchodok bol jediným zdrojom ich príjmu.
  • Príjemcovia kapitálových príjmov - obyvatelia, ktorých hlavným zdrojom príjmu bol príjem napr. z prenájmov vlastných nehnuteľností, výnosy z kapitálového majetku (úroky z cenných papierov, vkladov a pod.).
  • Deti do 16 rokov (narodené po 20. 05. 1995) - obyvatelia, ktorí k rozhodujúcemu okamihu sčítania nedosiahli ešte vek 16 rokov.
  • Iná (ekonomická aktivita) - vyznačili obyvatelia, ktorí neboli finančne závislí od iného člena/iných členov domácnosti a nepatrili do žiadnej zo skupín uvedených vyššie. Inú ekonomickú aktivitu si vyznačili aj obyvatelia bez pracovnoprávneho vzťahu, ktorí sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania nachádzali vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak ich pracovný pomer netrval.
  • Ekonomicky aktívni - obyvatelia, ktorí boli k rozhodujúcemu okamihu sčítania v súlade s týmito metodickými vysvetlivkami pracujúci (okrem dôchodcov), pracujúci dôchodcovia, nezamestnaní a osoby na materskej dovolenke.

POČÍTAČOVÁ ZNALOSŤ

Počítačovou znalosťou sa rozumela počítačová gramotnosť obyvateľa, jeho schopnosť používať v každodennom živote vybrané počítačové znalosti. Nezisťovala sa úroveň počítačových znalostí, čiže stupeň ich ovládania. Obyvateľ vyznačil len odpoveď "áno" alebo odpoveď "nie" podľa toho, či k rozhodujúcemu okamihu sčítania na základe vlastného posúdenia ovládal alebo neovládal prácu s textom, prácu s tabuľkami, prácu s elektronickou poštou (e-mailom) a prácu s internetom.

DOMÁCNOSTI OBYVATEĽOV

Bytovú domácnosť tvoria osoby spoločne bývajúce v jednom byte. Hlavné kritérium: spoločné bývanie.

Cenzovú domácnosť tvoria osoby, ktoré spoločne obývajú jeden byt na základe rodinných alebo iných vzťahov, v rámci jednej hospodáriacej domácnosti. Cenzová domácnosť je základná jednotka a ďalej sa nedelí. Hlavné kritériá: spoločné bývanie, spoločné hospodárenie a príbuzenské vzťahy.

Rozoznávame:

  • rodinné cenzové domácnosti (tvoria ich minimálne dve osoby v priamom príbuzenskom vzťahu) a v rámci nich:
    • úplné rodinné cenzové domácnosti (tvorí ich manželský alebo kohabitujúci pár s deťmi alebo bez detí),
    • neúplné rodinné cenzové domácnosti (tvorí ich jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez ohľadu na vek dieťaťa) so zohľadnením spoločného hospodárenia),
  • ostatné cenzové domácnosti a v rámci nich:
    • viacčlenné nerodinné domácnosti (tvoria ich dve alebo viac osôb, príbuzných i nepríbuzných, hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú domácnosť),
    • domácnosti jednotlivcov (tvorí ich jedna fyzická osoba, ktorá býva v byte sama, buď ako podnájomník, alebo býva spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, ale hospodári samostatne).

Hospodáriacu domácnosť tvoria osoby, ktoré spoločne bývajú v jednom byte a spoločne hradia prevažnú časť hlavných výdavkov domácnosti (výdavky za užívanie bytu, stravu, údržbu bytu alebo domu, výdavky na kúrenie, elektrinu, plyn a iné). Výška spoločného krytia nákladov na domácnosť nerozhoduje. Jedna hospodáriaca domácnosť sa môže skladať z jednej alebo z viacerých cenzových domácností. Hlavné kritériá: spoločné bývanie a spoločné hospodárenie.

Zdôvodnenie revízie CENZOVÝCH DOMÁCNOSTÍ

Údaje o cenzových domácnostiach získal Štatistický úrad z vyplnených sčítacích formulárov A. a B. (Údaje o obyvateľovi, Údaje o byte) a tlačiva Zoznam osôb v dome, do ktorého sa v cenzových domácnostiach explicitne vyznačovali vzťahy každého člena k osobe na čele domácnosti. Údaje boli následne spracované s využitím štandardných technológií a postupov. Základné štruktúry cenzových domácností sprístupnil Štatistický úrad SR v roku 2013 na svojej internetovej stránke.

Pri následných analýzach detailnejších obsahových i územných štruktúr domácností sa ukázalo, že v prípade cenzových domácností došlo zo strany obyvateľov alebo sčítacích komisárov k čiastočnému nepochopeniu podstaty rodinných domácností. Základný problém vznikol preferovaním prístupu orientovaného na vek dieťaťa na úkor priameho príbuzenského vzťahu. Z tohto dôvodu Štatistický úrad SR v roku 2014 pristúpil k revízii publikovaných výsledkov o cenzových domácnostiach.

Cenzové domácnosti boli podrobené kontrole zameranej na priame príbuzenské vzťahy. Výsledkom revízie je zníženie počtu cenzových domácností (predovšetkým domácností jednotlivcov), zmeny v počte jednotlivých typov cenzových domácností, v počte členov v jednotlivých typoch cenzových domácností a zvýšenie počtu detí v cenzových domácnostiach.

Štatistický úrad SR ďakuje používateľom dát za pochopenie a trpezlivosť pri akceptovaní neskoršieho sprístupnenia definitívnych údajov o rodine. Pripisuje im mimoriadny význam, pretože predstavujú v súčasnosti jediný dostupný zdroj údajov o rodine, navyše získaný vyčerpávajúcim zisťovaním.

Zverejnené dáta sú prepojiteľné s demografickými, urbanizačnými, sociálnymi a ekonomickými charakteristikami obyvateľstva, tvoria základ/východisko pre medzicenzálne prognózy a štatistické odhady cenzových domácností, sú platné pre celé nasledujúce medzicenzálne obdobie.

BYT

Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím určený na trvalé bývanie. Byt má mať východ na spoločnú chodbu, schodisko, ulicu, dvor alebo do iných priestorov. Za byty na účely sčítania sa považovali aj obytné miestnosti v slobodárňach, penziónoch, domoch hotelového typu, domoch opatrovateľskej starostlivosti a pod., ak plnili funkciu trvalého ubytovania na základe výmeru vydaného obecným/mestským/miestnym úradom alebo ním poverenou bytovou správou a boli zameniteľné za inú bytovú jednotku.

OBÝVANOSŤ BYTU

Obývanosť bytu je vyjadrením stavu, či je byt obývaný alebo neobývaný. Za obývaný sa považoval byt, v ktorom sa zdržiaval aspoň jeden užívateľ väčšiu časť roka, ale aj byt, ktorého užívateľ bol dočasne neprítomný. Byty mohli byť neobývané z dôvodu zmeny vlastníka, z dôvodu, že boli určené na rekreáciu, uvoľnené na prestavbu, nespôsobilé na bývanie, z dôvodu, že boli po kolaudácii, v dedičskom alebo súdnom konaní, resp. z iných dôvodov (patrili sem domy neobývané z ďalších, v sčítacích formulároch presne nešpecifikovaných dôvodov).

FORMA VLASTNÍCTVA BYTU

Forma vlastníctva bytu je vyjadrením právneho stavu, na základe ktorého je byt užívaný. Sčítací formulár poskytoval na výber tieto možnosti konkretizácie formy vlastníctva bytov:

  • Vlastné byty v bytových domoch sú byty v bytových domoch vo vlastníctve jednej alebo viacerých fyzických osôb, ktoré boli obývané vlastníkom/vlastníkmi alebo niektorým/niektorými zo spoluvlastníkov.
  • Byty vo vlastných rodinných domoch sú byty v rodinných domoch, ktoré boli obývané vlastníkom/vlastníkmi alebo niektorým/niektorými zo spoluvlastníkov rodinného domu.
  • Obecné byty sú byty vo vlastníctve obcí; ako obecné byty sa uvádzali aj tzv. sociálne byty (byty nižšieho štandardu, ktoré poskytuje obec obyvateľom za určitých podmienok).
  • Služobné byty sú byty, ktoré sa využívali na ubytovanie zamestnancov vo verejných a prevádzkových budovách, zdravotníckych, školských a iných zariadeniach. Patrili sem byty, v ktorých boli ubytovaní zamestnanci poverení strážením objektov alebo vykonávajúci prácu, na ktorú bolo užívanie služobného bytu viazané (napr. školníci, strážnici, kuriči, cirkevní zamestnanci a pod.)
  • Družstevné byty sú byty patriace stavebným bytovým družstvám.
  • Byty v nájme sú byty vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb v bytových i rodinných domoch, ktoré nájomcovia (fyzická/é alebo právnická/é osoba/y) užívali na základe nájomnej zmluvy, rozhodnutia; to znamená, že aspoň jeden nájomca za užívanie bytu platil nájomné. Za nájomné byty sa považovali aj byty ľudových bytových družstiev.
  • Byty v bezplatnom užívaní sú byty užívané bez povinnosti platiť nájomné (napr. bývanie v byte príbuzných alebo známych).
  • Iná forma vlastníctva bytov zahŕňala byty s ďalšími, v sčítacom formulári presne nešpecifikovanými formami vlastníctva.

POČET OBYTNÝCH MIESTNOSTÍ V BYTE

Počet obytných miestností v byte je údaj o počte izieb (obytných miestností) v byte. Obytná miestnosť je miestnosť s podlahovou plochou 8 m2 a viac. Do počtu obytných miestností sa nezapočítavali miestnosti využívané na podnikanie.

ZDROJE ENERGIE POUŽÍVANÉ NA VYKUROVANIE

Zdroj energie používaný na vykurovanie je ukazovateľ vypovedajúci o druhu energie, ktorou sa vykuruje byt. Ak sa na vykurovanie bytu používalo viac zdrojov energie, vyznačil sa prevažujúci zdroj. Bolo možné vybrať si z nasledujúcich možností: plyn, elektrina, solárna energia, kvapalné palivo (napr. nafta, vykurovací olej, lieh a pod.), pevné palivo (napr. koks, uhlie, drevo, pelety a pod.), iný, v sčítacom formulári presne nešpecifikovaný zdroj energie používaný na vykurovanie bytov, alebo žiadny (zdroj energie).

VYBAVENOSŤ DOMÁCNOSTI

Vybavenosť domácnosti je údaj o tom, či domácnosť bola alebo nebola vybavená vybranými predmetmi dlhodobej spotreby (mobilný telefón, osobný počítač/notebook, osobné auto). Domácnosť bola vybavená uvedenými vybranými predmetmi dlhodobej spotreby (alebo niektorým/niektorými z nich) aj v prípade, ak mohla využívať služobný mobilný telefón, služobný osobný počítač/notebook alebo služobné osobné auto na súkromné účely. Nezisťoval sa počet mobilných telefónov, osobných počítačov/notebookov, osobných áut, ani ich vlastníctvo, resp. značka/y.

TYP DOMU

Typ domu vyjadroval druh jeho určenia. Špecifikoval prevažujúci účel, na ktorý sa dom využíval. Na výber bola jedna z nasledujúcich možností:

  • Rodinný dom je budova určená na bývanie; môže mať najviac tri samostatné byty, najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie.
  • Bytový dom je budova určená na bývanie, ktorá má štyri a viac bytov prístupných zo spoločnej chodby alebo schodiska. Za bytové domy na účely sčítania sa považovali aj vily nespĺňajúce podmienky rodinného domu.
  • Internát, študentský domov
  • Cirkevná inštitúcia
  • Domov sociálnych služieb
  • Domov dôchodcov, penzión
  • Ubytovacie zariadenie bez bytu (napr. hotel, nemocnica a pod., ak v nich nebol žiadny byt)
  • Iný zahŕňal ďalšie (nepredznačené) typy domov, ktoré do sčítacích formulároch vyznačili a následne zapísali vlastníci alebo správcovia domov, alebo nájomcovia domov (napr. utečenecké tábory, školy v prírode a pod.).

OBÝVANOSŤ DOMU

Obývanosť domu vyjadruje skutočnosť, či dom je alebo nie je obývaný.

Dom bol obývaný vtedy, ak sa v ňom nachádzal aspoň jeden obývaný byt alebo v ňom bolo umiestnené zariadenie pre hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou bývajúcou osobou. Domy mohli byť neobývané z dôvodu zmeny vlastníka, z dôvodu, že boli určené na rekreáciu, uvoľnené na prestavbu, nespôsobilé na bývanie, z dôvodu, že boli po kolaudácii, v dedičskom alebo súdnom konaní, resp. z iných dôvodov (patrili sem domy neobývané z ďalších, v sčítacích formulároch presne nešpecifikovaných dôvodov).

FORMA VLASTNÍCTVA DOMU

Forma vlastníctva je vyjadrením právneho vzťahu k vlastníctvu domu. Domy môžu byť vo vlastníctve fyzických osôb, štátu, obcí, iných právnických osôb (napr. obchodných spoločností, neziskových organizácií, nadácií, bytových družstiev), cirkví, zahraničných vlastníkov, resp. sa v nich mohli vyskytovať viaceré formy vlastníctva (kombinácia vlastníkov). Iná forma vlastníctva zahŕňala domy s ďalšími (nepredznačenými) formami vlastníctva. Vlastníci domov alebo správcovia domov, alebo nájomcovia domov inú formu vlastníctva v sčítacích formulároch najskôr vyznačili a následne ju slovne konkretizovali.

OBDOBIE VÝSTAVBY

Obdobie výstavby domu je časový údaj o období, ktorom bol dom odovzdaný do užívania, teda o období, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie.

- Hore -

 

Rok 2001

TRVALE BÝVAJÚCE OBYVATEĽSTVO

Tvorili osoby, ktoré mali v rozhodujúcom okamihu sčítania (26. máj 2001) na území Slovenskej republiky trvalý pobyt bez ohľadu na to, či boli v rozhodujúcom okamihu sčítania v mieste trvalého bydliska prítomné. Ak neboli v rozhodujúcom okamihu prítomné v mieste trvalého bydliska, boli sčítané ako osoby trvale bývajúce, ale dočasne neprítomné.

Prítomné obyvateľstvo tvorili osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania prítomné na území Slovenskej republiky. Ak neboli v rozhodujúcom okamihu prítomné v mieste svojho trvalého bydliska, boli sčítané v mieste svojho dočasného pobytu ako osoby dočasne prítomné.

Trvalým bydliskom sčítanej osoby bolo miesto (okres, obec, dom, byt), v ktorom bola sčítaná osoba prihlásená na trvalý pobyt.

VEKOVÉ ZLOŽENIE

Základom spracovania vekového zloženia obyvateľstva boli údaje o narodení (deň, mesiac, rok).

Hlavné vekové skupiny obyvateľstva vymedzené podľa vzťahu k ekonomickej aktivite:

  • do predproduktívneho veku boli zaradené osoby vo veku do 14 rokov
  • do produktívneho veku boli zaradení muži vo veku 15-59 rokov a ženy vo veku 15-54 rokov
  • do poproduktívneho veku boli zaradení muži vo veku od 60 a viac rokov a ženy vo veku od 55 a viac rokov.

Vekové skupiny obyvateľstva vymedzené podľa vzťahu k procesu produkcie:

  • do predreprodukčného veku boli zaradené osoby vo veku do 14 rokov
  • do reprodukčného veku boli zaradené osoby vo veku od 15-64 rokov
  • do poreprodukčného veku boli zaradené osoby vo veku od 65 rokov

RODINNÝ STAV

Rodinný stav sa zisťoval podľa právneho stavu. Faktické manželstvá (druh - družka) boli zisťované iba v otázke o vzťahu k užívateľovi bytu a k osobe na čele hospodáriacej a cenzovej domácnosti.

POČET ŽIVONARODENÝCH DETÍ

Údaje o počte živonarodených detí boli zisťované u žien bez ohľadu na vek a ich rodinný stav zápisom počtu všetkých živo narodených detí (t. j. pred manželstvom, v manželstve i mimo neho). Údaje boli doplnené i zisťovaním poradia manželstva.

ŠTÁTNE OBČIANSTVO

Štátne občianstvo sa zisťovalo podľa právneho vzťahu obyvateľa k štátu. Deti mladšie ako 15 rokov mali štátne občianstvo spravidla podľa svojich rodičov. V prípade rozdielneho štátneho občianstva rodičov, deti nadobúdajú štátne občianstvo na základe ich vzájomnej dohody. V prípade dvojakého štátneho občianstva sa uviedli obe štátne občianstva.

NÁRODNOSŤ

Národnosťou sa pri sčítaní rozumela príslušnosť osoby k národu, národnostnej alebo etnickej menšine. Pre určenie národnosti nebola rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine. Národnosť detí do 15 rokov sa uvádzala podľa rodičov. Ak sa rodičia hlásili k rôznym národnostiam, uviedla sa národnosť podľa jedného z nich (na základe vzájomnej dohody rodičov).

MATERINSKÝ JAZYK

Ako materinský jazyk sa zisťoval jazyk, ktorým prevažne hovorili rodičia s obyvateľom v jeho detstve. V prípade rozdielnych jazykov rodičov sa zapísal ten, ktorým s dieťaťom hovorila matka. Údaj o materinskom jazyku nemusel byť zhodný s údajom o národnosti.

NÁBOŽENSKÉ VYZNANIE

Náboženským vyznaním sa rozumela účasť obyvateľa na náboženskom živote niektorej cirkvi alebo vzťah k nej. U detí do 15 rokov uviedli rodičia náboženské vyznanie podľa ich rozhodnutia.

NAJVYŠŠÍ SKONČENÝ STUPEŇ ŠKOLSKÉHO VZDELANIA

Školské vzdelanie sa zisťovalo podľa najvyššieho dokončeného stupňa školského vzdelania.

EKONOMICKÁ AKTIVITA

Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa považovali osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania v pracovnom, členskom, služobnom alebo v obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní, osoby samostatne činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Za ekonomicky aktívnych sa považovali aj osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody - pokiaľ trval ich pracovný pomer, osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trval ich pracovný pomer.

Nezamestnané osoby boli osoby 16-ročné a staršie, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania bez práce, hľadali si aktívne prácu a boli pripravené k okamžitému nástupu do práce.

Za osoby v domácnosti sa považovali osoby 16-ročné a staršie, pokiaľ boli závislé svojou obživou na niektorom členovi domácnosti a osoby v rozhodujúcom okamihu sčítania nezaradené do pracovného procesu. Patrili sem napríklad osoby starajúce sa o výchovu dieťaťa, študenti diaľkového štúdia na VŠ a nezamestnaní absolventi stredných a vysokých škôl, ak aktívne nehľadali prácu.

Za dôchodcu sa považoval každý poberateľ dôchodku, s výnimkou detí do 16 rokov a študentov alebo učňov denného štúdia. Deti do 16 rokov, učni a študenti poberajúci dôchodok sa považovali za dôchodcov iba v prípade, že dôchodok je jediným zdrojom ich obživy. Do kategórie dôchodcov patrili i pracujúci dôchodcovia.

Za závislé osoby sa považovali osoby, ktoré boli závislé svojou obživou na živiteľovi (ekonomicky aktívnom alebo neaktívnom členovi domácnosti s vlastným zdrojom obživy). Závislé osoby sú deti do 16 rokov, učni, študenti stredných a vysokých škôl a osoby v domácnosti bez vlastného zdroja obživy.

ZAMESTNANIE

Údaje o zamestnaní slúžili na zistenie konkrétnej činnosť, ktorú obyvateľ vykonáva alebo naposledy vykonával a ktorá je alebo bola zdrojom jeho pracovných príjmov. Zamestnanie sa uviedlo označením, ktoré vyplýva z pracovného zaradenia osoby podľa funkcií (technické a administratívne funkcie) a podľa klasifikácií zamestnaní (robotnícke profesie).

Nepracujúci dôchodcovia, nezamestnaní, osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, osoby vo väzbe a vo výkone trestu a osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke uviedli posledné vykonávané zamestnanie.

SPOLOČENSKÁ SKUPINA

Spoločenská skupina bola zisťovaná podľa postavenia v zamestnaní, druhu ekonomickej činnosti a formy odmeny za vykonávanú prácu. Nepracujúci dôchodcovia, nezamestnaní, osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, vo väzbe, vo výkone trestu a osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke vyznačili spoločenskú skupinu podľa posledného zamestnania.

Spoločenská skupina zamestnancov zahŕňala osoby pracujúce za mzdu, plat, iný druh odmeny. Pri týchto osobách sa zisťoval aj sektor národného hospodárstva, v ktorom uvedené osoby pracovali - v štátnom, družstevnom, súkromnom alebo u iného zamestnávateľa.

Za členov produkčného družstva boli považované iba osoby s členským pomerom k výrobnému, poľnohospodárskemu, prípadne inému produkčnému družstvu. Nepatrili sem zamestnanci týchto družstiev, ani členovia spotrebných družstiev.

Do spoločenskej skupiny podnikateľov so zamestnancami a podnikateľov bez zamestnancov boli zahrnuté osoby zapísané v obchodnom registri, v živnostenskom registri, osoby podnikajúce na základe osobitných predpisov.

Skupinu vypomáhajúcich (neplatených) členov domácnosti v rodinnom podniku tvorili osoby pracujúce na inom základe než pracovno - právnom vzťahu.

PRVÉ TRVALÉ BYDLISKO

Ako prvé trvalé bydlisko sa uviedlo prvé trvalé bydlisko matky v čase narodenia sčítanej osoby.

DOCHÁDZKA DO ZAMESTNANIA, ŠKOLY

Dochádzkou do zamestnania, škôl, učenia sa rozumela dochádzka mimo obec, v ktorej mala sčítaná osoba trvalý pobyt. Údaje o dochádzke boli spracované z údajov o mieste (obci, okrese) trvalého bydliska sčítanej osoby a o mieste (obci, okrese) pracoviska alebo školy. Údaje o dochádzke boli spracované za pracujúcich, pracujúcich dôchodcov, žiakov, učňov, študentov, ktorí uviedli dochádzku denne a inak ako denne.

DOMÁCNOSTI

Vzťahy medzi osobami bývajúcimi v tom istom byte boli základom spracovania cenzových a spoločne hospodáriacich domácností.

Cenzovú domácnosť tvorili osoby, ktoré spoločne bývali v jednom byte na základe ich rodinných alebo iných vzťahov v rámci jednej hospodáriacej domácnosti. Je to základná jednotka, ktorá sa ďalej nedelí.

Cenzovú domácnosť tvorili:

  • rodinné domácnosti, ktorých jadro tvorila:
    • úplná rodina - manželské dvojice (alebo spolužitie druha a družky) bez detí alebo s deťmi (bez ohľadu na ich vek, ak dospelé deti netvoria samostatnú cenzovú domácnosť);
    • neúplná rodina - jeden z rodičov aspoň s jedným dieťaťom (bez ohľadu na vek dieťaťa, ale so zohľadnením spoločného hospodárenia);
  • ostatné domácnosti
    • viacčlenná nerodinná domácnosť, ktorú tvorili dve alebo viac osôb, príbuzných i nepríbuzných, hospodáriacich spoločne, ktoré však netvoria rodinnú domácnosť;
    • domácnosť jednotlivca - jediná fyzická osoba, ktorá bývala v byte buď sama alebo ako podnájomník alebo spoločne s ďalšou cenzovou domácnosťou, ale samostatne hospodári.

Podnájomníci tvorili vždy samostatnú cenzovú domácnosť.

Spoločenská skupina domácnosti bola vytvorená podľa spoločenskej príslušnosti osoby stojacej na jej čele; v prípade úplnej rodiny to bol vždy manžel (druh). V prípade dvojgeneračnej neúplnej rodiny spravidla rodič, v trojgeneračných neúplných rodinách spravidla člen prostrednej generácie.

Hospodáriacu domácnosť tvorili osoby, ktoré spoločne bývali v jednom byte a spoločne hradili prevažnú časť hlavných výdavkov domácnosti(výdavky za užívanie bytu, stravu, údržbu bytu alebo domu, výdavky na kúrenie, elektrinu, plyn, a iné). Výška spoločného krytia nákladov na domácnosť nerozhoduje. Jedna hospodáriaca domácnosť sa môže skladať z jednej alebo viac cenzových domácností.

Podkladom pre spracovanie údajov o hospodáriacich domácnostiach bolo prehlásenie sčítaných osôb, že spoločne hospodária.

Domácnosti podnájomníkov boli vždy považované za samostatne hospodáriace domácnosti.

Hospodáriace a cenzové domácnosti boli vytvorené z osôb trvale bývajúcich v bytoch i mimo bytov. Z osôb s dočasným pobytom v bytoch z dôvodu zamestnania alebo štúdia boli vytvorené domácnosti v prípade, ak boli jedinými užívateľmi bytu.

Bytovú domácnosť tvorili osoby spoločne bývajúce v byte.

DOM

Za dom sa považoval:

  • každý samostatný dom určený na bývanie s vlastným súpisným číslom,
  • každá samostatná obytná alebo obývaná budova s vlastným vchodom, i keď nemala vlastné číslo (vedľajšia budova),
  • ďalšie objekty (obydlia), v ktorých niekto býval alebo v rozhodujúcom okamihu sčítania prenocoval.

OBÝANOSŤ, DRUH DOMU

Trvale obývaným domom sa rozumie dom, v ktorom bol aspoň jeden trvale obývaný byt alebo bolo v ňom umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou trvale bývajúcou osobou.

Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie; môže mať najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Vlastníctvo nie je rozhodujúce. Patria sem aj nevyčlenené rekreačné chalupy, využívané na rekreáciu.

Bytový dom je budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru (chodba, schodište), so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Počet podlaží nie je rozhodujúci. Patria sem aj vily nespĺňajúce podmienky rodinného domu.

Neobývaný dom je dom určený na bývanie, v ktorom nebol v rozhodujúcom okamihu sčítania ani jeden trvale obývaný byt.

Za ubytovacie zariadenie bez bytu sa považuje napr. hotel, nemocnica, internát a pod., v ktorom nie je žiadny byt a žiadna osoba v ňom nie je prihlásená na trvalý pobyt.

OBDOBIE VÝSTAVBY ALEBO REKONŠTRUKCIE DOMU

Obdobím výstavby alebo rekonštrukcie domu je obdobie, kedy bol dom odovzdaný do užívania (kolaudácia). Byt tvorí obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom, ktoré sú usporiadané do funkčného celku s vlastným uzavretím a sú určené na trvalé bývanie.

OBÝVANOSŤ BYTU

Trvale obývaný byt je byt, v ktorom je aspoň jedna osoba prihlásená na trvalý pobyt alebo užívateľ má v ňom dočasný pobyt z dôvodu zamestnania alebo štúdia. Za trvale obývané sa považovali aj byty, ktorých užívatelia boli dočasne neprítomní, hoci aj na dlhší čas.

Neobývaný byt je taký byt, ktorý nemal v rozhodujúcom okamihu sčítania žiadneho užívateľa. Za neobývaný byt bol považovaný aj byt s nezisteným dôvodom neobývanosti.

VEĽKOSŤ BYTU

Celková podlahová plocha bytu v m2 je súčtom plôch obytných miestností, kuchyne a miestností príslušenstva bytu (predsiene, haly, komory, chodby, kúpeľne, záchoda) bez plochy balkónov, lodžií a terás.

Podlahová plocha obytných miestností v m2 je súčtom plôch obytných miestností s plochou 8 m2 a viac bez podlahovej plochy kuchyne.

Do výmery podlahovej plochy obytných miestností sa započítala iba tá časť podlahovej plochy kuchyne, o ktorú bola väčšia ako 12 m2. Ak bola kuchyňa jedinou miestnosťou bytu, započítala sa jej celková plocha do podlahovej plochy obytných miestností.

Podlahová plocha kuchyne v m2 je plocha miestnosti (kuchyne), ktorá je svojím vybavením a vnútorným usporiadaním určená na prípravu jedál, je oddelená múrom alebo inak od ostatných miestností (netvorí teda súčasť iných miestností).

Za obytnú miestnosť sa považuje miestnosť, ktorá je priamo vetrateľná, osvetlená, s možnosťou priameho alebo dostatočného nepriameho vykurovania a usporiadaním a vybavením je určená na celoročné bývanie. Uvedený je počet obytných miestností s podlahovou plochou 8 m2 a viac. Ak bola kuchyňa jedinou miestnosťou bytu, započítala sa do počtu obytných miestností.

KATEGÓRIE BYTOV

  • I. kategória - patria sem byty s ústredným, diaľkovým alebo etážovým kúrením a úplným základným príslušenstvom
  • II. kategória - patria sem byty s vyššie uvedeným vykurovaním, bez vlastného základného príslušenstva, alebo byty s vlastným základným príslušenstvom, bez vyššie uvedeného vykurovania
  • III. kategória - patria sem byty bez vyššie uvedeného vykurovania, iba s kúpeľňou alebo iba so splachovacím záchodom
  • IV. kategória - patria sem byty bez vyššie uvedeného vykurovania, bez základného alebo iba s neúplným základným príslušenstvom.

VYBAVENIE DOMÁCNOSTI VYBRANÝMI PREDMETMI

Vybavenie domácnosti vybranými predmetmi dlhodobej spotreby (chladničkou, chladničkou s mrazničkou, samostatnou mrazničkou, automatickou práčkou, farebným televízorom, telefónom, mobilným telefónom, osobným automobilom, rekreačnou chatou, domčekom, chalupou, osobným počítačom, osobným počítačom s internetom) sa zisťovalo bez ohľadu na to, komu z domácnosti dané predmety patria a aký je ich počet.

Zisťovalo sa i vlastníctvo služobného automobilu, mobilného telefónu, osobného počítača a osobného počítača s internetom, ak ho mohli členovia domácnosti využívať na súkromné účely.

- Hore -

/wps/portal/ext/themes/demography/census/metadata Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3QT5 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Demografia a sociálne štatistiky /Sčítanie obyvateľov, domov a bytov /Metaúdaje