Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Trnavský kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Trnavský kraj - charakteristika regiónu

23.02.2023 | | Počet zobrazení: 133222

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 4 146,3 km2 zaberá Trnavský kraj 8,5 % z rozlohy Slovenska. Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára spoločnú hranicu s Českou republikou a Rakúskou republikou na severe a na juhu s Maďarskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.

Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (766 m n. m.), ktorý je zároveň najvyššie položeným miestom v kraji. Najnižšie položeným miestom je vodná plocha na území obce Okoč (105 m n. m.).

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C.

Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej i pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti: Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 27 prírodných rezervácií, 28 chránených areálov, 23 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka – jaskyňa Driny a 10 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá len 6,4 % územia regiónu.

Kraj pozostáva z 251 obcí. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 17 obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách je sústredených 46,5 % obyvateľov, pričom takmer štvrtina mestského obyvateľstva žije krajskom meste.

Demografické východiská

Trnavský kraj bol počtom 565 296 obyvateľov k 31. 12. 2021 zo všetkých krajov populačne najmenší a jeho zastúpenie na celkovom obyvateľstve SR bolo 10,4 %. Hustotou osídlenia 136 obyvateľov na km2 sa stal druhým najhustejšie obývaným krajom. Odlišná bola hustota obyvateľstva v jednotlivých okresoch kraja. Najviac obyvateľov na 1 km2 žilo v okrese Trnava (178 obyvateľov), najmenej v okrese Senica, kde žilo priemerne 87 obyvateľov na km2.

V roku 2021 sa v kraji živonarodilo 5 447 detí, zomrelo spolu 7 779 obyvateľov. Kraj dlhodobo vykazuje prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý sa v roku 2021 značne prehĺbil. Prirodzenou zmenou kraj prišiel až o 2 332 obyvateľov.   Pozitívne možno hodnotiť migračné saldo, ktorým kraj získal 1 620 obyvateľov. Celkovo sa však počet obyvateľov kraja znížil.

Zmeny pokračovali i vo vekovom zložení obyvateľstva. V roku 2021 podiel detskej zložky bol o 3,1 p. b. nižší ako podiel obyvateľstva staršieho ako 65 rokov. V posledných desiatich rokoch vzrástol podiel detskej zložky obyvateľstva (0 - 14 ročných) o 1 p. b., ale tempo rastu osôb starších ako 65 rokov bolo oveľa rýchlejšie, až 5,5 p. b. Priemerný vek obyvateľov kraja bol 42 rokov.

V roku 2021 sa zosobášilo 2 649 párov, rozvedených bolo 1 042 manželstiev. Oproti prvému roku pandémie (rok 2020) sa zvýšil najmä počet sobášov (o 14,1 %) ale i počet rozvodov (o 4,8 %). Sobášnosť aj rozvodovosť však boli nižšie ako v rokoch 2014 až 2019.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Množstvo priemyselných a aj poľnohospodárskych podnikov a široká sieť služieb spolu s dobrou polohou a infraštruktúrou ponúkajú širokú škálu pracovných príležitostí. V roku 2021 ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 53,4 %  populácie. Miera ekonomickej aktivity dosiahla hodnotu 62,8 %, miera zamestnanosti vo veku 20 až 64 rokov 77,5 % a miera nezamestnanosti 6 %.  Priemerná nominálna mesačná mzda rástla na 1 328 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 5,5 %.

Z pohľadu organizačnej štatistiky v kraji ku koncu roka 2021 pôsobilo 26,7 tis.  právnických osôb, z ktorých organizácie zamerané na tvorbu zisku mali podiel 86 % a 40,2 tis. fyzických osôb, z ktorých živnostníci tvorili 93,6 %. V kraji sa vytvorila hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých podnikalo 15,6 % z celkového počtu podnikov a viac ako 15,3 % z počtu živnostníkov. Ďalej podniky a živnostníci pôsobili prevažne v oblastiach odborných, vedeckých a technických činností a priemyselnej výrobe. Viac ako štvrtina živnostníkov podnikala v oblasti stavebníctva.

V roku 2021 sa Trnavský kraj  s regionálnym hrubým domácim produktom 10 976 mil. eur v bežných cenách na národnom HDP podieľal 11,1 %. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP o 7,2 % prevýšil národný priemer a dosiahol v bežných cenách 19 415 eur, čo bola druhá najvyššia hodnota v medzikrajovom porovnaní.

Podľa ekonomických činností v roku 2021 na regionálnej hrubej pridanej hodnote v Trnavskom kraji mal najväčší podiel priemysel (33,9 %). Verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc sa podieľala 17,4 % a 15,2 % obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie.

Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 69,3 %. Stupeň zornenia je najvyšší zo všetkých krajov SR (89,7 %). Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR. Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho dobytka a ošípaných.

Štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými činnosťami. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja predstavuje výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba kovových konštrukcií; výroba strojov a zariadení inde nezaradených; výroba chemikálií a chemických produktov; výroba a spracovanie kovov; výroba základných farmaceutických výrobkov. V roku 2021 priemyselné subjekty zamestnávali 56,5 tis. osôb a za vlastné výkony a tovar  utŕžili 13,8 mld. eur.

Z hľadiska stavebnej produkcie Trnavský kraj sa radí k slabším regiónom. V roku 2021 stavebné organizácie zrealizovali vlastnými zamestnancami stavebnú produkciu v hodnote 461,7 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 529,2 mil. eur. V kraji sa postavilo 3 624 nových bytov, z toho tri pätiny v okresoch Dunajská Streda a Trnava.

Dopravná poloha Trnavského kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná, železničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôležité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Cestná sieť kraja je tvorená 1 964 km ciest, z ktorých diaľnice a rýchlostné cesty tvoria iba 5,6 %. V kraji bolo v roku 2021 registrovaných 403,2 tis. motorových vozidiel, z ktorých viac ako 70 % tvorili osobné autá.

Železničná doprava je zastúpená dôležitými dopravnými trasami ako Bratislava - Žilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava - Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah smerom na Českú republiku. Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vybudovaním Vodného diela Gabčíkovo sa podstatne zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja.

Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá. V roku 2021 predprimárne, primárne, sekundárne a nižšie terciárne vzdelávanie zabezpečovalo 311 materských škôl, 212 základných škôl, 21 gymnázií, 42 stredných odborných škôl. Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej fakulty. Okrem toho sa v kraji nachádza Vysoká škola v Sládkovičove.

Zdravotná starostlivosť v roku 2021 bola zabezpečovaná v 1 377 zdravotníckych zariadeniach, v ktorých bolo zahrnutých aj 7 nemocníc, 1 058 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 3 liečebne. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú v prírodných liečebných kúpeľoch v Piešťanoch a Smrdákoch.

Oblasť kultúry je na území kraja zastúpená 4 stálymi divadelnými scénami a divadelnými priestormi, medzi ktorými má najvýznamnejšie postavenie Trnavské divadlo.  Nezanedbateľnú úlohu má aj filmové umenie, ktoré propaguje rozsiahla sieť stálych a prírodných kín. Historické a kultúrne pamiatky sú vystavené v 2 galériách a 21 múzeách, najviac exponátov prezentuje Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečujú kultúrno-osvetové zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie aktivity. Čitatelia mali v roku 2021 k dispozícii 147 fungujúcich knižníc.

Krajské mesto Trnava je pre množstvo historických sakrálnych budov nazývané slovenským Rímom. Na území kraja je veľa hradov, zámkov a kaštieľov (Ostrý KameňKorlátkaDobrá VodaSmolenický zámok, kaštieľ v Dolnej Krupej), ktoré sú častým cieľom výletov a peších turistických trás. Záhorská časť kraja je známa bazilikou v Šaštíne a kultúrnohistorickými pamiatkami mesta Skalica. V podunajskom regióne sú turistickou atrakciou viaceré vodné mlyny na  Malom Dunaji a aj termálne kúpaliská v Dunajskej Strede, Veľkom Mederi a Topoľníkoch. Trnavský kraj v roku 2021 ponúkol 214 tisícom návštevníkom k dispozícii 323 ubytovacích zariadení.


/wps/portal/ext/themes/regional/trnavsky%20kraj/about Trnavský kraj - charakteristika regiónu Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VSGQR5 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Trnavský kraj /Charakteristika kraja