Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Národné účty

Národné účty

08.10.2019 | | Počet zobrazení: 40371

Metodické vysvetlivky - ročné účty

Revízia ročných národných účtov za roky 1995 – 2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018

V súlade s Harmonizovanou európskou revíznou politikou pre makroekonomické štatistiky a národnou politikou revízií vykonal Štatistický úrad SR (% ďalej len ŠÚ SR) v roku 2019 veľkú benchmarkovú revíziu údajov v systéme národných účtov v časovom rade od roku 1995-2017 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2018. Cieľom veľkej revízie bolo zapracovanie informácií z aktualizovaných zdrojov údajov a metodických spresnení zostavovania konkrétnych ukazovateľov národných účtov.

Najväčšie dopady na celkovú hodnotu HDP v jednotlivých rokoch malo zapracovanie nových zdrojových údajov:

  • v sektore domácností, kde ŠU SR použil údaje z administratívnych zdrojov na zostavenie odhadov za jednotky klasifikované v inštitucionálnom sektore domácností. Cieľom použitia administratívneho zdroja bolo zníženie zaťaženosti spravodajských jednotiek,
  • na odhad neevidovanej ekonomiky, kde ŠÚ SR spresnil údaje na základe informácií z doplňujúcich zdrojov a informácií získaných na základe spolupráce s Finančnou správou SR,
  • na odhad bytových služieb, kde ŠÚ SR využil informácie z aktualizovanej štúdie Infostatu,
  • na odhad dát stavebnej produkcie vo vlastnej réžii, kde ŠÚ SR uplatnil kombináciu informácií o cenách nehnuteľností a dostupných štatistických zisťovaní,
  • na odhad výdavkov domácností na energie, kde ŠÚ SR zohľadnil informácie z odvetvovej štatistiky o spotrebe energie v merných jednotkách,
  • na odhad výdavkov domácností na zdravie, kde ŠÚ SR prevzal presnejšie dáta z Národného centra zdravotníckych informácii,
  • súvisiacich s revíziou údajov štatistiky zahraničného obchodu za roky 2010 – 2018, v rámci ktorej ŠÚ SR aktualizoval metodiku výpočtu dovozu a vývozu tovarov za zemný plyn, elektrinu, plavidlá a lietadlá. Bližšie informácie k revízii ŠZO sú uvedené na webovej stránke ŠÚ SR a zároveň k nej bola vydaná aj samostatná tlačová správa.

Súčasťou revízie boli aj úpravy súvisiace:

  • s metodickým upresnením zaznamenania úprav súvisiacich s ekonomickou aktivitou nerezidentských jednotiek (registrovaných na území SR len pre účely DPH),
  • s vykonaním rutinných revíznych zmien za roky 2016 a 2017 z dôvodu zapracovania definitívnych dát a spresnených údajov prevzatých zo štatistiky platobnej bilancie NBS a podnikovej štatistiky,
  • so zmenou bázického roka z 2010 na 2015 pri výpočte stálych cien reťazením objemov.

Celkový vplyv veľkej benchmarkovej revízie v jednotlivých rokoch sa pohybuje v rozmedzí od -1,0 po 0,6 v bežných cenách a od -1,0 po 0,7 v stálych cenách reťazením objemov.

Informácie o revidovaných údajoch makroekonomických ukazovateľov budú postupne zverejňované na webstránke ŠÚ SR a v príslušných databázach od 8. 10. 2019.

Revízia ročných národných účtov za roky 2015 – 2016 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2017

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2018 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 2015 - 2016 vrátane predbežných údajov roku 2017 z dôvodu štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

 

Revízia ročných národných účtov za roky 2014 – 2015 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2016

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2017 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 2014 - 2015 vrátane predbežných údajov roku 2016 z dôvodu štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

 

Revízia ročných národných účtov za roky 1995 - 2014 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2015

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2016 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 1995-2014 vrátane predbežných údajov roku 2015 z dôvodu:

  • štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát,
  • sektorovej reklasifikácie jednotiek podľa metodiky ESA 2010,
  • zapracovania informácií z nových zdrojov údajov pre výpočet konečnej spotreby domácností počnúc referenčným rokom 2014,
  • zapracovania odhadov jednotlivých zložiek HDP v cenách predchádzajúceho roka a v cenách vypočítaných reťazením objemov pre roky 1995 a 1996

- Hore -

Metodické vysvetlivky - tabuľky dodávok a použitia

Komoditno-odvetvové tabuľky dodávok a použitia SR (TDP) sú integrálnou súčasťou systému národných účtov. Metodologickým východiskom pre ich zostavenie je metodika ESA 2010 (Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010). Úlohou TDP je doplniť rámec systému národných účtov o zobrazenie tokov výrobkov a služieb v domácej ekonomike a ich výmenu so zahraničím a ich použitie všetkými rezidentskými jednotkami v priebehu daného obdobia. Zostavované sú každoročne ako potvrdenie finálnych údajov ročných národných účtov v termíne T+36 mesiacov.

Po formálnej stránke majú tabuľky dodávok a použitia tvar matice. V stĺpcoch je použitá národná verzia odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev.2), ktorá vyjadruje štruktúru ekonomiky podľa prevažujúcej činnosti rezidentov. V riadkoch sú uvedené komodity, ktoré sú definované podľa Klasifikácie produkcie (CPA 2015).

Tabuľky dodávok zobrazujú dodávky výrobkov a služieb pričom sa rozlišuje medzi produkciou domácich odvetví a dovozom. Matica produkcie je vyjadrená v základných cenách. Vektor dovozu je vyjadrený v cenách c.i.f.

Tabuľku použitia výrobkov a služieb tvoria tri kvadranty:

  • Prvý kvadrant tvorí matica medzispotreby, ktorá zobrazuje vstupy do výrobného procesu v rovnakej štruktúre ako tabuľka dodávok.
  • Druhý kvadrant je definovaný ako konečné použitie a obsahuje stĺpcové vektory konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby štátnej správy a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob a cenností a vývozu výrobkov a služieb. Tabuľka použitia je vyjadrená v kúpnych cenách.
  • Tretí kvadrant tvorí tabuľka, ktorá zobrazuje pridanú hodnotu. Táto sa člení na zložky odmeny zamestnancov, dane na produkciu, subvencie na produkciu, hrubý prevádzkový prebytok, spotreba fixného kapitálu a čistý prevádzkový prebytok a zmiešaný dôchodok. Údaje sú uvedené podľa odvetví SK NACE Rev.2 A*88.

Vymedzenie ukazovateľov v tabuľkách dodávok a použitia je rovnaké ako v systéme národných účtov. Toky komodít sú zobrazené v cenách, v ktorých transakcie reálne prebiehajú. Z dôvodu rozdielneho ocenenia zdrojov a použitia je nutná ich transformácia, ktorá je uvedená v prevodovej tabuľke zo základných do kúpnych cien. Obsahuje stĺpce pre obchodné a dopravné rozpätie, dane a subvencie na produkty a dane na dovoz. Daň z pridanej hodnoty je uvedená v osobitnom stĺpci.

Tabuľky sú uvedené v bežných cenách v mernej jednotke tisíc Eur.

- Hore -

Metodické vysvetlivky - symetrické input – output tabuľky

Symetrické input-output tabuľky (SIOT) popisujú v podrobnom členení proces výroby a transakcie s výrobkami a službami, ktoré súvisia s domácou produkciou a dovozom. Vychádzajú z údajov tabuliek dodávok a použitia, ktoré sa transformujú z komoditno-odvetvového členenia na komoditno-komoditné členenie. Proces transformácie SIOT sa uskutočňuje na základe predpokladu komoditnej technológie, čo znamená, že každý produkt sa vyrába určitým špecifickým spôsobom, a to bez ohľadu na odvetvie, ktoré ho vyrába.

Systém input-output tabuliek obsahuje 3 tabuľky:

  • tabuľku použitia v základných cenách spolu za domácu a dovezenú produkciu
  • tabuľku použitia v základných cenách samostatne za domácu produkciu
  • tabuľku použitia v základných cenách samostatne za dovezenú produkciu

SIOT sa zostavujú každých 5 rokov v termíne T+36 mesiacov.

Tabuľky sú uvedené v bežných cenách v mernej jednotke tisíc Eur.

- Hore -

Metodické vysvetlivky - štvrťročné účty

Revízia štvrťročných národných účtov za obdobie 1. štvrťrok 2015 - 2. štvrťrok 2018

Revízia štvrťročných národných účtov uskutočnená v roku 2018 vychádza z revízie ročných národných účtov za roky 2015-2016 a predbežných údajov za rok 2017. Údaje od roku 2018 sú štvrťročnými odhadmi.

Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov z dôvodu štandardného zapracovania revíznych zmien v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

Revízia štvrťročných národných účtov za obdobie 1. štvrťrok 2014 - 2. štvrťrok 2017

Revízia štvrťročných národných účtov uskutočnená v roku 2017 vychádza z revízie ročných národných účtov za roky 2014-2015 a predbežných údajov za rok 2016. Údaje od roku 2016 sú štvrťročnými odhadmi.

Revízne úpravy boli zapracované v jednotlivých položkách štvrťročných národných účtov na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.

Revízia štvrťročných národných účtov za obdobie 1. štvrťrok 1995 - 2. štvrťrok 2016

Revízia štvrťročných národných účtov uskutočnená v roku 2016 vychádza z revízie ročných národných účtov za roky 1995-2014 a predbežných údajov za rok 2015. Údaje od roku 2016 sú štvrťročnými odhadmi.

V rámci pravidelnej revízie štvrťročných národných účtov Štatistický úrad SR vykonal revíziu údajov, v ktorých sú premietnuté metodické a spresňujúce úpravy, tak ako sú uvedené v Metodických vysvetlivkách k revízii ročných národných účtov (pozri Metodické vysvetlivky - ročné účty).

- Hore -

Metodické vysvetlivky - regionálne účty

Revízia regionálnych účtov za roky 2014 - 2015 vrátane predbežného ročného účtu za rok 2016

Štatistický úrad SR vykonal v roku 2017 pravidelnú revíziu údajov v systéme národných účtov. Úpravy boli vykonané v jednotlivých položkách národných účtov v časovom rade 2014 - 2015 vrátane predbežných údajov roku 2016 z dôvodu štandardného zapracovania revíznych úprav v príslušných transakciách a ukazovateľoch na základe nových informácií a spresnených zdrojových dát.
Revízne úpravy boli zapracované v jednotlivých položkách regionálnych národných účtov.

Vysvetlivky k tabuľkám

Metodika zostavovania regionálneho hrubého domáceho produktu a ukazovateľov z regionálnych účtov je založená na Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA2010), kapitola 13 Regionálne účty.

Hrubý domáci produkt (HDP) je za účelom európskeho porovnávania vyjadrený v parite kúpnej sily (Purchasing Power Standard - PPS). Parita kúpnej sily berie do úvahy rozdielne úrovne kúpnej sily a nielen výmenné koeficienty medzi národnými menami a Eurom. Základom pre výpočet parity kúpnej sily je Európsky porovnávací program (European Comparison Programme - ECP), na ktorom sa zúčastňujú národné štatistické úrady vrátane ŠÚ SR.

Regionálny hrubý domáci produkt a ukazovatele regionálnych účtov sú zostavené v metodike ESA2010 v súlade s časovým radom národných účtov za roky 1995 - 2015 vrátane predbežných údajov roku 2016. Poskytovateľom agregátnych údajov za regionálny hrubý domáci produkt a regionálny HDP na obyvateľa v PKS je Eurostat (EU 28=100, krajiny patriace do EÚ).

ŠÚ SR alokuje agregátne regionálne údaje na odvetvovú úroveň do štruktúry sekcií NACE Rev.2. Regionálna úroveň je stanovená na základe princípov, založených na NUTS (The Nomenclature of territorial units for statistics - Klasifikácia územných jednotiek pre štatistické účely). Úroveň NUTS 2 je v podmienkach SR zoskupenie krajov do 4 regiónov a NUTS 3 znamená územie 8 krajov.

Definície

Hrubý domáci produkt v trhových cenách je konečným výsledkom výrobnej činnosti rezidentských výrobných jednotiek vytvoreným za bežné účtovné obdobie.

Regionálny hrubý domáci produkt je vypočítaný ako súčet pridaných hodnôt za odvetvia v kraji a daní na produkty znížených o subvencie na produkty ako podiel PH príslušného kraja. Pre medzinárodné porovnania sa regionálny hrubý domáci produkt vyjadruje v parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily (Purchasing Power Standard) sa vypočítava na základe cien a objemov predaja tovarov, ktoré sú vzájomne porovnateľné a reprezentatívne pre krajiny zahrnuté do porovnania. Parita kúpnej sily eliminuje efekty rozdielnej cenovej úrovne medzi krajinami.

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa je podielom dvoch ukazovateľov založených na rozdielnych princípoch – regionálneho hrubého domáceho produktu (v ktorom sa uplatňuje kritérium zostavovania podľa miesta pracoviska) a priemerného počtu obyvateľstva trvalo bývajúceho v danom regióne (založeného na princípe rezidencie).

Hrubá pridaná hodnota v základných cenách je vypočítaná ako rozdiel medzi produkciou v základných cenách a medzispotrebou v kúpnych cenách. Produkcia pozostáva z produktov vytvorených počas bežného účtovného obdobia a medzispotreba sa skladá z hodnoty výrobkov a služieb spotrebovaných vo výrobnom procese ako vstupy, s vylúčením dlhodobého majetku, ktorého spotreba je zachytená ako spotreba fixného kapitálu. Proces zostavenia regionálnej hrubej pridanej hodnoty pozostáva z viacerých krokov. Základný postup spočíva v individuálnom vyčíslení hrubej pridanej hodnoty za odvetvia (sekcie NACE Rev.2.) v danom kraji (NUTS 3. Využíva sa pritom metóda regionalizácie "zdola - hore" a tzv. "kombinovaná metóda".

Tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa nadobudnutie dlhodobého majetku zníženého o úbytok ( predaj) dlhodobého majetku výrobcami - rezidentmi v priebehu daného obdobia. Dlhodobým majetkom sú hmotné a nehmotné aktíva, ktoré boli vyrobené ako produkcia vo výrobnom procese a budú sa v iných výrobných procesoch používať opakovane alebo trvalo po dobu dlhšiu ako jeden rok. Regionálna tvorba hrubého fixného kapitálu (experimentálny výpočet) je zostavená ako súčet tvorby hrubého fixného kapitálu za odvetvia v kraji. Podobne ako pri hrubej pridanej hodnote sa využíva metóda regionalizácie "zdola - hore" a tzv." kombinovaná metóda".

Saldo prvotných dôchodkov - čisté prvotné dôchodky charakterizujú schopnosť rezidentských domácností vytvárať dôchodky buď ako podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri, zamestnanci, alebo ako príjemcovia dôchodkov z majetku v regióne, v ktorom majú domácnosti trvalé bydlisko, v iných regiónoch v tuzemsku alebo v zahraničí.

Disponibilné dôchodky - čisté disponibilné dôchodky charakterizujú výsledok hlavných transakcií týkajúcich sa sektora domácností (výrobnej činnosti, rozdelenia a znovurozdelenia dôchodkov a ďalších transakcií) medzi jednotlivými regiónmi.

- Hore -

Nariadenia súvisiace s národnými účtami

- Hore -

Parita kúpnej sily

Parita kúpnej sily (PKS) je dôležitý ekonomický faktor umožňujúci porovnávať ekonomickú silu jednej krajiny (regiónu) oproti inej krajine (regiónu), alebo zoskupeniu krajín (regiónov). Môže sa chápať aj ako cenový index, ktorý dáva do súvisu cenové rozdiely tovarov a služieb v určitom okamihu v rôznych krajinách (regiónoch). Slúži aj ako kritérium pre nárokovanie si financovania rozvojových programov zo štrukturálnych fondov EÚ.

Pri zisťovaní PKS sa ako vedľajší produkt zisťuje aj tzv. Štandard kúpnej sily (PPS). PPS sa používa aj ako alternatívny výmenný kurz peňažných mien jednotlivých krajín zohľadňujúci rozdielne cenové hladiny tovarov a služieb v týchto krajinách. Vyjadruje koľko peňažných jednotiek meny danej krajiny je potrebných na zakúpenie nejakého tovaru alebo služby s priemernou cenou 1Euro. Konkrétne použitie PPS pre vybrané krajiny je znázornené v nasledovnej tabuľke Eurostatu.

Povinnosť členských krajín EÚ poskytovať všetky potrebné údaje pre potreby zisťovania PKS vyplýva z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1445/2007. Záväzné metodické postupy pri zisťovaní PKS sú popísané 
Metodologickom manuáli Eurostatu a OECD.

Porovnávanie cenovej úrovne

Porovnanie indexov cenovej hladiny umožňuje všeobecné vyhlásenie o tom, ako "drahá" alebo "lacná" je jedna krajina, vo vzťahu k inej krajine (skupine krajín).

Porovnanie indexov cenovej hladiny (PLIs) sa vypočíta pre každú krajinu ako pomer parity kúpnej sily (PPP) a výmenného kurzu (XR) vo vzťahu k inej krajine alebo priemeru skupiny krajín (napr. EU-27). Ak je PLI väčší ako 100, tak príslušná krajina je “drahšia” v porovnaní s inou krajinou alebo skupinou krajín, ak je PLI menšie ako 100, daná krajina je “lacnejšia” v porovnaní s inou krajinou resp. skupinou krajín.

Slovensko (prostredníctvom ŠÚ SR) ako člen EU participuje na Európskom porovnávacom programe (ECP). Výsledkom je pravidelné zverejňovanie PPP dát a aktuálnych tabuliek týkajúcich sa porovnávacích cenových hladín, ktoré je v kompetencii Eurostatu a OECD. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené nižšie:

  • 2. OECD
    • a. Mesačné porovnanie cenových hladín Comparative Price Levels: mesačne aktualizované tabuľky pre 34 krajín OECD

- Hore -

/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/accounts/metadata Národné účty Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VS0SI0 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Makroekonomické štatistiky /Národné účty /Metaúdaje